Čo vlastne Rusi chcú? Túto otázku si už roky kladú prieskumníci a odborníci. Nový prieskum o demokracii a verejnom vnímaní Západu ukazuje, ako veľmi je odpoveď jasná, píše vo svojom komentári Paul Robinson.
Moskovské centrum Levada sa už roky snaží objasniť, ako ľudia žijúci v krajine myslia a cítia. V piatok zverejnil svoj najnovší prieskum dôvery v politický systém.
Na otázku: „Aký politický systém považujete za najlepší?“ iba 16% odpovedalo „demokracia podľa vzoru západných krajín“. Mierne vyšší podiel – 18% – odpovedal „na súčasný systém (tj model Borisa Jeľcina/Vladimira Putina za posledné tri desaťročia)“. Avšak 49% respondentov uviedlo, že uprednostňujú „sovietsky systém, aký sme mali do 90. rokov minulého storočia“.
To je najväčší počet hlasov, ktorý bol kedy zaznamenaný v prospech vlády sovietskeho typu. Pričom ide o nárast z 37% respondentov pri poslednom kladení tejto otázky v januári 2016.
Podpora súčasného systému je nízka, ale je porovnateľná s priemerom registrovaným za posledné desaťročie. Taktiež je vyššia ako v prípade jednociferných čísel zaznamenaných v čase, keď Levada začala vykonávať tento prieskum v roku 1996, pokračuje vo svojom komentári Paul Robinson.
Jedným z vysvetlení výsledkov by mohlo byť to, že ide o vekovú záležitosť. Starší ľudia nostalgicky hodnotia stratenú mladosť v období komunizmu, zatiaľ čo mladší ľudia sú prozápadnejší a sú zástancami demokracie.
Je v tom kus pravdy. Podľa prieskumu Levada iba 30% osôb vo veku 18 až 24 rokov podporuje návrat k sovietskej nadvláde v porovnaní so 62% osôb vo veku 55 rokov a starších. Naopak, 32% mladých ľudí uprednostňuje západnú demokraciu, zatiaľ čo iba 9% starších respondentov. Ak ste demokraticky naklonený pre Západ, môžete sa v tom upokojiť a predstaviť si, že ako bude mladšia generácia dospievať, Rusko ako celok sa vám bude viac premieňať.
Vyše 55% ľudí, ktorí tak milujú Sovietsky zväz a sú tak negatívne naklonení Západu, sú tí istí ľudia, ktorí v mladosti pred tromi desaťročiami boli na ulici a protestovali proti Komunistickej strane Sovietskeho zväzu a v r. v prospech Borisa Jeľcina. V decembri 1993 šťastne schválili Jeľcinovu novú ústavu a niečo ako 30% z nich odovzdalo hlasy liberálnym stranám jedného druhu, ako napríklad Rusko Choice Gajdara, Jabloko Grigorija Yavlinského alebo Ruské demokratické reformné hnutie Anatolija Sobchaka. V súčasnosti môžu rôzne liberálne frakcie Ruska sotva zhromaždiť 5%.
Inými slovami, mnohí z týchto sovietsko-nostalgických, západom narážajúcich demokratov, ktorí nenávideli demokraciu, boli kedysi horlivými prozápadnými liberálmi. Niekde ich však prepadla realita. Neexistuje žiadna záruka, že sa to isté nestane dnešnej mládeži, u ktorej je v každom prípade rovnaká pravdepodobnosť, že uprednostnia sovietsku vládu pred západnou demokraciou, ďalej píše vo svojom komentári Paul Robinson.
Celkovo sa zdá, že Rusi ako celok nemajú príliš v obľube svoj vládny systém. Avšak na rozdiel od konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa pozrú na západ, nevidia niečo, čo by bolo hodné napodobnenia. Obracajú sa preto k jedinému ďalšiemu modelu, ktorý poznajú – k Sovietskemu zväzu.
Inými slovami, protivládne nálady v Rusku sa nepremietajú do prozápadných pocitov, nieto prijatia západných modelov. To možno vidieť na odpovediach na ďalšiu otázku, ktorú Levada položila v súvislosti s preferovaným ekonomickým systémom Rusov. Iba 24% uviedlo, že ich ideálom je ekonomika „na základe súkromného vlastníctva a trhových vzťahov“, zatiaľ čo 62% uviedlo, že uprednostňuje ekonomiku „založenú na štátnom plánovaní a prerozdeľovaní“.
Toto je opäť veľmi rozdielne ako pred 25 rokmi. V roku 1996 uprednostnilo súkromný majetok a trhové vzťahy 48% respondentov a len 29% podporovalo štátne plánovanie a redistribúciu. Je zrejmé, že liberalizmus na voľnom trhu nie je taký populárny, ako býval.
Je len málo, čo môžu prozápadní Rusi z tohto všetkého zachrániť. Jediným možným zdrojom útechy sú odpovede na ďalšiu otázku, či chcú krajinu, ktorá je predovšetkým a) „veľkou mocou, ktorú ostatné krajiny rešpektujú“, alebo b) „krajinou s vysokou životnou úrovňou, ale nie je jednou z najsilnejších krajín sveta.“ 66% ľudí hlasovalo pre možnosť b) a iba 32% pre možnosť a). To je v porovnaní so situáciou bezprostredne po reabsorpcii Krymu v marci 2014, keď boli Rusi rovnomerne rozdelení, pričom 47% bolo za b) a 48% za a).
Pravdepodobne to naznačuje, že vlastenecký zápal takzvanej „ruskej jari“ vyprchal. Opozícia, ktorá pokladala túto vlasteneckú náladu za zásadnú oporu súčasnej vlády, by to mohla vnímať ako povzbudzujúce znamenie.
Pravdepodobne sa však tiež mýlia. Výsledok z marca 2014 bol skokový. V opačnom prípade počas celých 25 rokov, kedy Levada realizovala prieskumy, vždy zvíťazila slušná životná úroveň nad postavením veľkej moci. A to nie je prekvapujúce. To je to, čo by ste väčšinu času, na väčšine miest, väčšinu času očakávali.
Je to tiež dosť hlúpa otázka, pretože predstavuje veľký stav moci a slušnú životnú úroveň ako diametrálne odlišnú. V skutočnosti platí, že čím sú ľudia bohatší, tým je štát aj mocnejší. Nórsko alebo Švajčiarsko je pre Rusko len ťažko otvorené. Možnosť a), inými slovami, nie je proti možnosti b), ale pravdepodobne od nej závisí.
Spôsob, akým je otázka položená, nám možno hovorí viac o zaujatosti organizácie, ktorá kladie otázky. Inými slovami, je zrejmé, že Levada považuje stav veľkej moci za nežiaduci. Ale okrem toho to nemá zúfalý význam.
To isté by sa dalo povedať aj o ostatných otázkach. Má zmysel napríklad požiadať Rusov, aby si vybrali medzi západnou demokraciou, svojim súčasným vládnym systémom alebo tým, čo mali za sovietov? Vzhľadom na to, že tretia možnosť sa zdá byť nemožná, je nepravdepodobné, že by to niekto vážne zvažoval, kým im niekto z Levady nezatelefonuje a nespýta sa ich, či to chcú. Skutočnosť, že potom dajú palec hore, nemusí znamenať nič iné, ako to, že sa im iné voľby nepáčia.
Ak by sa Rusi skutočne chceli vrátiť do roku 1980, budúci týždeň by sa všetci ponáhľali voliť komunistickú stranu. Avšak na to sa nechystajú.
Napriek tomu nám niečo hovoria. Rusi nie sú príliš spokojní so systémom, v ktorom žijú, ale nepovažujú systémy ako sú systémy v USA a EÚ za riešenie. Toto zistenie môže šokovať západných politikov a komentátorov, ktorí si myslia, že budúcnosť – a vôľa ľudí – ukazuje iba na ich preferovaný smer, dodáva na záver Paul Robinson.
hlavný denník
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…