Ministri zahraničných vecí z 27 krajín EÚ vyzývajú Moskvu, aby pokračovala v rokovaniach o bezpečnostných otázkach v rámci OBSE a Rady Rusko-NATO.
Oznámil to v pondelok 24. januára vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady Európskej únie v Bruseli. Podľa agentúry TASS sa po zasadnutí Rady EÚ neprijali žiadne rozhodnutia a sám Borrell „zopakoval štandardné výzvy Rusku a postoj Európskej únie k bezpečnostným otázkam“.
V zákulisí sa však niečo stalo. Podľa amerického portálu „POLITICO“ na stretnutí v Bruseli, ku ktorému sa prostredníctvom videoprepojenia pripojil aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, „niektorí európski predstavitelia a diplomati vyjadrili rozhorčenie nad USA a Spojeným kráľovstvom v dôsledku toho, že Spojené kráľovstvo začalo evakuovať svojich diplomatických pracovníkov a ich rodiny z Kyjeva, čo považujú za predčasný krok, ktorý zasieva paniku a znepokojuje finančné trhy.
Nejde len o to, že Washington a Londýn nekoordinovali svoje rozhodnutie s Bruselom a postavili ho pred hotovú vec. Medzi Európanmi narastá pocit, že „veľký americký spojenec“ zámerne odkláňa EÚ od diskusií a vykonávania opatrení zameraných na „zabránenie prerastaniu napätia medzi Ruskom a Ukrajinou do konfliktu“. Inými slovami, Európa sa ocitá na vedľajšej koľaji v situácii, ktorá sa jej priamo týka.
Podľa expertov z analytickej spoločnosti „Eurasia Group“ Európska únia nebola schopná vypracovať jednotnú stratégiu, ako čeliť čoraz agresívnejšiemu postoju Ruska voči Ukrajine a bude to pre ňu v budúcnosti ťažké. To presunie Brusel na vedľajšiu koľaj, keď budú USA a Rusko diskutovať o budúcnosti bezpečnostnej architektúry Európy.
Zatiaľ však Európania vidia obraz trochu inak a sťažujú sa, že Američania spolu s Rusmi zámerne odsunuli EÚ na vedľajšiu koľaj počas diskusií o Ukrajine medzi USA a Ruskom.
V zámorí veria, že si za to môže samotná Európa, pričom označili jej dve „chyby“. Po prvé, v rámci EÚ existujú nezhody o tom, ako sa vysporiadať s Moskvou. Niektoré krajiny sú „holubičie“ (Francúzsko a Nemecko), iné (Poľsko a pobaltské štáty) sú „jastrabie“. Po druhé, v EÚ neexistuje konsenzus o budúcej bezpečnostnej architektúre Európy. Ak Francúzsko bude trvať na väčšej strategickej autonómii od USA a NATO, spomínané Poľsko a pobaltské štáty radšej zostanú pod „záštitou“ Severoatlantickej aliancie.
Ruská „invázia“ na Ukrajinu by mohla Európanov zomknúť, no Moskva takúto príležitosť neposkytuje. Niektorí analytici tvrdia, že „mierová dynamika“ zabije ďalší klinec do obrannej integračnej rakvy EÚ, prehĺbi jej rozdelenie na proamerické a proeurópske tábory v bezpečnostných otázkach a „budúcnosť bezpečnostnej architektúry Európy, ktorou sa bude Európska únia riadiť určia rokovania medzi USA a Ruskom“.
Pritom odsunúť EÚ do úzadia nemá záujem len Washington, ale rázne kroky urobil aj Londýn. Ako upozorňujú nemecké noviny „Handelsblatt“, Spojené kráľovstvo, ktoré vystúpilo z Európskej únie, sa snaží „presadiť v otázke Ukrajiny“.
Podľa Sophie Gastonovej, expertky z think-tanku „British Foreign Policy Group“, Londýn presadzuje „komplexnú stratégiu“. V priebehu rokov „britská vláda udržiavala úzke vojenské vzťahy s Ukrajinou a Pobaltím, pretože Rusko považuje za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu v Európe“. Teraz táto práca prináša ovocie.
Tvrdý postoj Británie je obľúbený v Poľsku, Pobaltí a Škandinávii. Londýn má tiež za cieľ zvýšiť svoj vplyv v strednej a východnej Európe. Okrem toho by Briti chceli vnútiť svoje názory na EÚ ako celok, pričom uviedli, že sama nie je schopná „vypracovať spoločnú pozíciu k Ukrajine“ a to „podčiarkuje potrebu vedúcej účasti Spojeného kráľovstva na akýchkoľvek diskusiách. o bezpečnosti Európy“.
Je však nepravdepodobné, že popredné európske kontinentálne veľmoci reprezentované Nemeckom a Francúzskom budú súhlasiť s bezpodmienečnou túžbou Londýna po Brexite ovládnuť Európu. Berlín a Paríž na oficiálnej úrovni zatiaľ britskú aktivitu nekomentovali.
Nemecko zároveň v tichosti sabotuje pokusy americko-britskej aliancie o eskaláciu situácie tým, že európske krajiny vtiahne do konfrontácie s Ruskom. Pokiaľ ide o Francúzsko, podľa francúzskych novín „Le Monde“ prezident Emmanuel Macron „na rozhovoroch medzi Moskvou a Washingtonom urobí všetko pre to, aby bolo počuť hlas Európy“.
„Francúzsko aj Nemecko sú naďalej zmätené alarmizmom Spojených štátov a Británie, pokiaľ ide o nevyhnutnosť útoku na Ukrajinu vzhľadom na rozmiestnenie ruských jednotiek na hraniciach krajiny,“ píše sa v článku.
„Vidíme rovnaký počet nákladných áut, tankov a personálu. Tiež vidíme ich presuny, ale z toho všetkého nemôžeme usudzovať, že hrozí ofenzíva,“ tvrdí Elyzejský palác. Okrem toho sa spochybňujú údaje rozviedky „našich britských a amerických spojencov“.
Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova budú mať Vladimir Putin a Macron telefonický rozhovor do konca tohto týždňa. Očakáva sa, že francúzsky líder ponúkne svojmu ruskému náprotivku svoju verziu deeskalácie krízy na Ukrajine. A to môže viesť k neočakávaným výsledkom pre Washington a Londýn, keď vlastnými rukami priblížia popredné európske krajiny k Moskve.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…