Trump znovu rozpútava vesmírne preteky o Mesiac

Donald Trump chce znovu rozpútať vesmírne preteky a plánuje, aby Spojené štáty viedli pokrok v leteckom a kozmickom sektore, hoci krajiny ako Čína, India a Rusko majú vysoké technologické kapacity, ktoré by mohli ambíciám Washingtonu brániť.

Americký prezident Donald Trump 18. decembra podpísal dekrét, v ktorom uvádza, že na demonštráciu technologickej prevahy svojej krajiny sa americká ľudská misia vráti na povrch Mesiaca, čo sa nestalo od roku 1972, keď bol historický program Apollo pozastavený.

Tento dekrét, ktorý znovu rozdúchava vesmírne preteky, bol vydaný uprostred významných výziev pre NASA, agentúru, ktorá čelí výrazným rozpočtovým škrtom. V júli tohto roku bolo oznámené 24 % zníženie celkového rozpočtu agentúry na rok 2026, z 24,8 miliardy dolárov pridelených v roku 2025 na 18,8 miliardy dolárov. S touto zmenou by oblasti ako Riaditeľstvo vedeckých misií čelili škrtom takmer 50 %, čo by mohlo viesť k pozastaveniu prebiehajúcich misií, uvádza The New York Times.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Dekrét bol oznámený v ten istý deň, keď bol Jared Isaacman vymenovaný za správcu NASA, pričom finalizácia tohto rozhodnutia trvala 11 mesiacov. Jeho nominácia sa však začala na začiatku Trumpovej administratívy s ešte väčšími ambíciami: dosiahnuť Mars.

Príchod 42-ročného podnikateľa, ktorý nemal žiadne skúsenosti vo vedeckej oblasti, bol v júni náhle zastavený, keď sa Trump stretol s Elonom Muskom, majiteľom SpaceX a blízkym Isaacmanovým spolupracovníkom. Po dvoch dočasných správcoch sa zakladateľ Draken International konečne ujal funkcie riaditeľa NASA s hlavnou úlohou úspešne dokončiť misiu Artemis II vo februári 2026.

Cieľom misie Artemis II bude vyslať astronautov na obežnú dráhu Mesiaca a späť. Slúži ako prvý test pre misiu Artemis III, ktorá plánuje pristáť amerických astronautov na povrchu Mesiaca v roku 2028, hoci pôvodný cieľ bol rok 2027.

Napriek rozpočtovým škrtom, ktorým agentúra čelí, je NASA schopná splniť svoje poslanie, najmä preto, že na rozdiel od predchádzajúcich desaťročí sa vesmírne cestovanie stalo oveľa lacnejším.

Technická výzva sa stáva skôr ekonomickou. Tí, ktorí investujú rozumnejšie, dosiahnu lepšie výsledky.

Čína, Rusko a dokonca aj iné krajiny ako India alebo Japonsko majú rovnaké schopnosti. Hlavný rozdiel je tu v investíciách potrebných na dosiahnutie Mesiaca a, čo je dôležitejšie, v ekonomickej návratnosti. To je hlavná motivácia, najmä pre USA.

Rusko, krajina, ktorá sa od 20. storočia etablovala ako jedna zo svetových leteckých mocností, dosiahla úspešné misie, vďaka ktorým sa ako prvá dostala na lunárny rover ovládaný zo Zeme (Luna 17) a prevádzkovala robotickú sondu na prinesenie lunárnych vzoriek. Nehovoriac o tom, že Jurij Gagarin bol prvým kozmonautom, ktorý cestoval na obežnej dráhe Zeme.

Roskosmos v súčasnosti pracuje na misiách zameraných na dôkladný prieskum mesačného povrchu, najmä južného pólu, s cieľom rozšíriť poznatky o prieskume vesmíru a vypracovať budúce plány na budovanie lunárnych základní.

Krajiny ako India a Japonsko tiež dosiahli v tejto oblasti významný pokrok. Japonsko napríklad v roku 2024 úspešne pristálo na prirodzenej družici Zeme, zatiaľ čo India plánuje svoj prvý pilotovaný vesmírny let na rok 2027.

Peking je ďalšou globálnou mocnosťou s ambíciami preskúmať lunárny povrch. Podobne ako USA, aj čínske úrady sa snažia dosiahnuť Mesiac pred rokom 2030. Ázijský gigant dosiahol významný pokrok, napríklad sa v roku 2019 stal prvou krajinou, ktorá úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca.

Situácia s NASA podčiarkuje jeden fakt: dôležitosť spolupráce na dosiahnutie týchto míľnikov, najmä so súkromným sektorom.

Isaacman, len deň po prevzatí funkcie správcu NASA, uznal, že spoločnosti ako SpaceX a Blue Origin majú technické schopnosti dosiahnuť ciele v oblasti leteckého priemyslu, ktoré si USA stanovili. Muskova spoločnosť bude zodpovedná za misiu Artemis III, ktorá teoreticky dopraví amerických astronautov na povrch Mesiaca a v strednodobom horizonte tam začne pracovať na vybudovaní základne.

Podnikateľ vsádza na Starship, aby to dosiahol. Tento typ vozidla bol navrhnutý tak, aby opustil Zem, pristál a opäť vzlietol, a investoval do toho miliardy dolárov, hoci v 11 testoch, ktoré vykonal, sa mu zatiaľ nepodarilo preletieť nad obežnú dráhu Zeme.

Hlavným cieľom týchto nových vesmírnych pretekov je zhromažďovať materiály, ako sú prvky vzácnych zemín a lítium, ale najmä izotop hélia-3, ktorý je nevyhnutný pre jadrovú fúziu. Zhromažďovanie týchto materiálov sa líši od cieľov prvých ľudských vesmírnych misií, ktoré sa počas studenej vojny zameriavali predovšetkým na demonštráciu technologickej prevahy nad inými mocnosťami.

Ďalším cieľom je začať s prieskumom vesmíru pre migráciu ľudí, čo bude stále trvať dlho, ale začne sa akousi kolonizáciou Mesiaca. Ľudia budú musieť nakoniec opustiť Zem, nielen kvôli potrebe prírodných zdrojov a možnosti využívať zdroje z iných planét v slnečnej sústave, ale aj preto, že naša planéta je konečná a nejaká udalosť by nás k tomu mohla prinútiť.

S ohľadom na tieto ciele zostáva jedna nevyriešená geopolitická otázka: neexistuje globálna dohoda o riadení lunárnych zdrojov a území, hoci od roku 1967 Zmluva o vesmírnom priestore stanovila, že žiadne nebeské teleso nemôže byť predmetom národného privlastnenia alebo okupácie, ani nesmie byť použité na vojnové alebo vojenské účely.

V roku 2020 USA vypracovali a predložili Artemisove dohody, ktoré okrem iného stanovujú regulačné rámce pre ťažbu vesmírnych zdrojov vládami aj súkromnými spoločnosťami. Taktiež definujú bezpečnostné zóny na dohľad nad výskumom v tejto oblasti a predchádzanie konfliktom. Krajiny ako Rusko a Čína sa proti tomuto regulačnému rámcu postavili s argumentom, že porušuje zásady zmluvy z roku 1967 a vytvára nepriateľské podmienky pre slobodný vedecký výskum.

Ahmed Adel

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

globalresearch/ skspravy