Čo možno očakávať, ak sa Donald Trump vráti do prezidentského kresla Spojených štátov? Podľa britského týždenníka The Economist by mohlo dôjsť k viacerým zmenám v zahraničnej politike USA. Ašpirant na Trumpovho poradcu pre národnú bezpečnosť Keith Kellogg sa netajil tým, že bude tvrdo tlačiť na Moskvu aj Kyjev, aby našli spoločnú reč vo vojne, a ak jedna z týchto dvoch krajín nebude USA počúvať, nebude to mať pre ňu dobré dôsledky. Ani Trumpov prístup k Bruselu nebude pravdepodobne príliš vrelý. „Horšia ako Čína, len menšia,“ takto si podľa The Economist Trump predstavuje Európsku úniu.
The Economist poznamenáva, že bývalý poradca Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť John Bolton o svojom bývalom šéfovi hovorí, že v zahraničnej politike „nemá žiadne konzistentné zásady“, zatiaľ čo Fred Fleitz z think tanku America First Policy Institute upozorňuje, že svet za Trumpovho pôsobenia v úrade vyzeral úplne inak ako dnes. „Neboli žiadne veľké vojny, štyri mierové dohody medzi Izraelom a arabskými štátmi, úspešné rokovania o dohode o voľnom obchode NAFTA s Kanadou a Mexikom a čiastočná obchodná dohoda s Čínou – nehovoriac o nízkej inflácii a menej priepustnej južnej hranici,“ povedal.
Noviny konštatujú, že na to, aby sme pochopili, čo by Trump mohol urobiť v prípade obhajoby druhého prezidentského úradu, sa preto oplatí pozrieť sa na ideológiu jeho poradcov, ktorí sa údajne delia na tri vrstvy.
Prvou majú byť republikáni, ktorí sa označujú za dedičov Ronalda Reagana a chcú zachovať globálnu hegemóniu Ameriky. Medzi týchto „reaganovcov“ má patriť aj Boltonov nástupca Robert C. O’Brien alebo Trumpov minister zahraničných vecí Mike Pompeo či americkí senátori Marco Rubio, Lindsey Graham a Tom Cotton.
Proti reaganitskej politike sa majú postaviť zástancovia amerického izolacionizmu, podľa ktorých by sa Amerika nemala zaoberať problémami vo svete, ale predovšetkým riešením len svojich vlastných. Jedným zo zástancov tohto prúdu je Vivek Ramaswamy, ktorý kandidoval na republikánskeho prezidenta.
A medzi týmito dvoma prúdmi stoja zástancovia názoru, že Amerika by sa nemala príliš angažovať v zahraničnej politike v Európe a na Blízkom východe, kde sa v súčasnosti odohrávajú dva pre Američanov najviditeľnejšie konflikty, a mala by svoje sily viac sústrediť na Áziu, kde by USA čelili najmä Číne. Takýto názor zastáva napríklad bývalý námestník ministra obrany USA pre stratégiu a rozvoj síl Elbridge Colby.
Práve táto skupina pritom nepretína názorovo len republikánov, ale tiež demokratov, pretože si chce viac „posvietiť“ na Činu podľa svojich tvrdení tiež Bideonova administratíva. „Skeptici si kladú otázku, či dôraz na Čínu nie je v skutočnosti len skrytým izolacionizmom. Boli by tí, ktorí nechcú ani nepriamo čeliť Rusku na Ukrajine, skutočne pripravenú viesť vojnu s Čínou kvôli Tchajwanu?“ podotýka však k tomuto postoju The Economist.
Trump sa má orientovať na všetky tieto tri smery a získať na svoju stranu stúpencov rôznych prúdov, a hoci zdieľa túžbu znížiť vojenské záväzky, rešpektuje aj Reaganovu politiku „mieru prostredníctvom sily“. Britský týždenník pripomína, že Trump počas svojho prezidentovania zaujal tvrdý prístup k Číne a neváhal použiť silu v Sýrii alebo proti súčasnému spojencovi Ruska, Iránu, keď nariadil zabitie iránskeho generála Kásema Sulejmáního.
The Economist dodáva, že Trump sa často netají tým, že mu vadia spojenci USA, ktorí využívajú bezpečnostné záruky USA a šetria na obrane. „Svet sa nám vysmieva,“ mal sa takto vyjadriť Trump.
Aký vplyv bude mať Trumpovo víťazstvo na vývoj vojny na Ukrajine? Podľa prieskumov agentúry YouGov medzi Trumpovými skalnými priaznivcami prevláda názor na izolacionistickú politiku Ameriky voči Európe. A zatiaľ čo republikáni v americkom Senáte podporujú väčšiu vojenskú pomoc Ukrajine, Izraelu a Taiwanu, Snemovňa reprezentantov uprednostňuje riešenie domáceho problému migrácie.
Očakáva sa, že generál Keith Kellogg, ktorý niekoľko rokov pôsobil ako poradca amerického viceprezidenta pre národnú bezpečnosť a o ktorom sa hovorí ako o možnom Trumpovom poradcovi pre národnú bezpečnosť, bude presadzovať tvrdý názor, ktorý by znamenal prinútiť Ukrajinu rokovať s Ruskom a upozorniť ju, že ak tak neurobí, stratí podporu USA. Rusko by potom podľa jeho stratégie bolo varované, že ak odmietne rokovať s Ukrajinou, USA podporu Kyjevu nestiahnu, ale zvýšia ju a dodajú Ukrajine oveľa viac a lepších zbraní.
Okrem Ukrajiny sa Trump zameriava aj na spojencov NATO, ktorí si neplnia svoje záväzky a namiesto toho, aby dávali aspoň 2 % HDP na obranu, sa len „vezú“ na tomto obrannom pakte a spoliehajú sa na pomoc Ameriky. Kellogg upozorňuje, že takéto krajiny porušujú článok 3 zmluvy o NATO, a preto by nemali očakávať pomoc, ak sa budú musieť odvolať na článok 5 aliancie. Potom sa dokonca ozývajú hlasy, ktoré vyzývajú Američanov, aby opustili Európu, čo viedlo denník k tomu, že hoci nie je jasné, kam sa Trump v tomto smere posunie, „otrasy NATO sa zdajú byť nevyhnutné“.
Na čom sa naopak republikánski podporovatelia Trumpa majú zhodnúť, je podpora Izraela v jeho boji proti teroristom z Hamasu. Existujú názory, že by mohlo dôjsť k dohode medzi Izraelom a Saudskou Arábiou alebo k neúspechu OSN, ktorá posiela peniaze Palestínčanom. Podľa novín má však izraelský premiér Benjamin Netanjahu amerického exprezidenta nakloneného, keďže sa po voľbách v roku 2020 postavil na stranu Joea Bidena a snažil sa od Trumpa dištancovať.
Údajne existuje „široký konsenzus“, že Čína predstavuje hrozbu pre Ameriku, ale názory na to, ako sa s Pekingom vysporiadať, sa líšia. Zatiaľ čo niektorí očakávajú, že Trump zavedie dovozné clá až do výšky 10 % na všetok dovoz z Číny, od zarytých Trumpových stúpencov sa dokonca očakáva, že Čínu priamo označia za „nepriateľa“, a zo skupiny, ktorá by uprednostnila Áziu na úkor Európy a Blízkeho východu, zaznievajú výzvy na čo najväčšie vyzbrojenie Taiwanu. The Economist sumarizuje, že „bývalý prezident uprednostňuje obchodné vojny pred streleckými“, a tak sa dá očakávať „bombardovanie nepriateľa“ prostredníctvom vyšších ciel.
Týždenník tiež dodáva, že Trumpovi dôverníci hovoria o tom, že exprezident sa stále nevzdáva možnosti vyjednať s Pekingom „atraktívnu dohodu“. Popri rozhovoroch s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom by vraj rád rokoval o podmienkach spolupráce s Európskou úniou.
hlavnydennik.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…