Trojuholník Nemecko-Čína-Rusko na Ukrajine. Blinkenov telefonát sa ukázal ako fiasko

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken si pravdepodobne myslel, že vo svojej samozvanej úlohe svetového policajta je jeho výsadou kontrolovať, čo sa deje medzi Nemeckom, Čínou a Ruskom. Samozrejme, Blinkenov piatkový telefonát čínskemu štátnemu radcovi a ministrovi zahraničných vecí Wang Yiovi sa ukázal ako fiasko, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý diplomat M. K. Bhadrakumar.

Jeho zámerom bolo s najväčšou istotou získať podrobnosti o dvoch výmenách názorov na vysokej úrovni, ktoré čínsky prezident Si Ťin-pching uskutočnil v nasledujúcich dňoch minulého týždňa – s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, resp. s predsedom strany Jednotné Rusko a bývalým ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom.

Blinken vyslovil inteligentný odhad, že Steinmeierov utorňajší telefonát Siovi a Medvedevova prekvapivá návšteva Pekingu a jeho stredajšie stretnutie so Siom nemuseli byť náhodné. Medvedevovou úlohou by bolo odovzdať Si Ťin-pchingovi nejakú veľmi citlivú správu od Putina. Len minulý týždeň sa objavili správy, že Moskva a Peking pracujú na stretnutí Putina a Si Ťin-pchinga koncom tohto mesiaca.

Steinmeier je skúsený diplomat, ktorý zastával post ministra zahraničných vecí v rokoch 2005 – 2009 a opäť v rokoch 2013 – 2017, ako aj post vicekancelára Nemecka v rokoch 2007 – 2009 – a to všetko v období, keď bola nemeckou kancelárkou Angela Merkelová (2005 – 2021). Merkelová zanechala po sebe dedičstvo v podobe prudkého nárastu vzťahov Nemecka s Ruskom aj Čínou.

Steinmeier je vysokopostavený politik patriaci k Sociálnodemokratickej strane – rovnako ako súčasný kancelár Olaf Scholz. Je isté, že Steinmeierov telefonát so Siom bol konzultovaný so Scholzom. To je jedna vec.

Najdôležitejšie je, že Steinmeier zohral zásadnú úlohu pri rokovaniach o dvoch minských dohodách (2014 a 2015), ktoré stanovili balík opatrení na zastavenie bojov v Donbase v následnom prúde prevratu v Kyjeve podporovaného USA.

Keď sa minské dohody začali do roku 2016 rozpadávať, Steinmeier zasiahol s geniálnou myšlienkou, ktorá sa neskôr stala známou ako Steinmeierova formula, v ktorej sa uvádza postupnosť udalostí uvedených v dohodách.

Konkrétne Steinmeierova formula požadovala, aby sa na separatistických územiach Donbasu konali voľby podľa ukrajinských právnych predpisov a pod dohľadom OBSE. Navrhovalo sa v nej, že ak OBSE vyhodnotí hlasovanie ako slobodné a spravodlivé, potom sa bude iniciovať osobitný samosprávny štatút pre tieto územia.

Samozrejme, to všetko je dnes už minulosťou. Merkelová sa nedávno v rozhovore pre noviny Zeit “priznala”, že dohoda z Minska bola v skutočnosti pokusom Západu získať “neoceniteľný čas” na to, aby sa Kyjev prezbrojil.

Vzhľadom na toto zložité pozadie by Blinken vytušil, že niečo nie je v poriadku, keď Steinmeier z ničoho nič telefonoval so Si Ťin-pchingom a Medvedev sa na druhý deň náhle objavil v Pekingu a čínsky prezident ho prijal. Je pozoruhodné, že čítanie Pekingu bolo skôr optimistické, pokiaľ ide o vzťahy Číny s Nemeckom a Ruskom.

Si Ťin-pching predložil Steinmeierovi trojbodový návrh o rozvoji čínsko-nemeckých vzťahov a uviedol, že “Čína a Nemecko boli vždy partnermi v dialógu, rozvoji a spolupráci, ako aj partnermi pri riešení globálnych výziev”.

Podobne na stretnutí s Medvedevom zdôraznil, že “Čína je pripravená spolupracovať s Ruskom na neustálom presadzovaní čínsko-ruských vzťahov v novej ére a na spravodlivejšom a rovnomernejšom globálnom riadení”.

V oboch čítaniach sa ako téma diskusie spomenula Ukrajina, pričom Si zdôraznil, že “Čína zostáva odhodlaná podporovať mierové rokovania” (Steinmeierovi) a “aktívne podporuje mierové rokovania” (Medvedevovi).

Blinken sa však svojej misie zhostil neobratne, keď do popredia vyzdvihol sporné otázky medzi USA a Čínou, najmä “súčasnú situáciu v COVID-19” v Číne a “význam transparentnosti pre medzinárodné spoločenstvo”. Neprekvapuje, že Wang Yi dal Blinkenovi prísne poučenie, aby sa “nevenoval dialógu a zadržiavaniu zároveň”, alebo aby “hovoril o spolupráci, ale zároveň bodal Čínu”.

Wang Yi povedal: “Toto nie je rozumná súťaž, ale iracionálne potláčanie. Jeho cieľom nie je riadne zvládnuť spory, ale zintenzívniť konflikty. V skutočnosti je to stále stará prax jednostranného zastrašovania. V minulosti to pre Čínu nefungovalo a nebude to fungovať ani v budúcnosti.”

Konkrétne o Ukrajine Wang Yi povedal: “Čína vždy stála na strane mieru, cieľov Charty OSN a medzinárodnej spoločnosti na podporu mieru a rozhovorov. Čína bude naďalej zohrávať konštruktívnu úlohu pri riešení krízy vlastným spôsobom.” Z čítania amerického ministerstva zahraničných vecí vyplýva, že Blinken nedokázal Wanga Yi zapojiť do zmysluplného rozhovoru o Ukrajine.

Nedávne ukážky Nemecka Pekingu v rýchlom slede za sebou – vysokopostavená návšteva kancelára Olafa Scholza v Číne minulý mesiac s delegáciou popredných nemeckých generálnych riaditeľov a Steinmeierov telefonát minulý týždeň – totiž v Beltwayi nezaznamenali dobrý ohlas.

Bidenova administratíva očakáva, že Nemecko bude najprv koordinovať svoje kroky s Washingtonom namiesto toho, aby vyvíjalo vlastné iniciatívy vo
i Číne. (Zaujímavé je, že Si Ťin-pching zdôraznil, že je dôležité, aby si Nemecko zachovalo svoju strategickú autonómiu.)

Súčasná proamerická ministerka zahraničných vecí Nemecka Annalena Baerbocková sa od návštevy kancelára Scholza v Číne dištancovala. Steinmeierov telefonát Siovi zjavne potvrdzuje, že Scholz postupuje podľa plánu pokračovať v konštruktívnej spolupráci s Čínou, ako to urobila Merkelová, bez ohľadu na stav napätých vzťahov USA s Čínou.

Napriek tomu je diskusia o nastolení mieru na Ukrajine s Čínou odvážnym krokom zo strany nemeckého vedenia v súčasnej situácii, keď je Bidenova administratíva hlboko zapojená do zástupnej vojny s Ruskom a má v úmysle podporovať Ukrajinu “tak dlho, ako to bude potrebné”.

Má to však aj druhú stránku. Nemecko v posledných mesiacoch zvnútorňuje svoj hnev a poníženie. Nemecko nemôže nemať pocit, že bolo v odpočítavaní ukrajinského konfliktu zahrané do autu – čo je pre krajinu, ktorá je vo svojej zahraničnopolitickej orientácii skutočne atlantistická, obzvlášť nepríjemné.

Nemeckí ministri verejne vyjadrili nespokojnosť s tým, že americké ropné spoločnosti bezostyšne využívajú vzniknutú energetickú krízu na dosiahnutie neočakávaných ziskov predajom plynu za troj- až štvornásobok domácej ceny v USA. Nemecko sa tiež obáva, že zákon Bidenovej administratívy o znížení inflácie, ktorý stavia na základných investíciách do klímy a čistej energie, môže viesť k migrácii nemeckého priemyslu do Ameriky.

Najhorším zo všetkých škrtov bolo zničenie plynovodu Nord Stream. Nemecko musí mať pomerne dobrú predstavu o silách, ktoré stáli za týmto teroristickým činom, ale nemôže ich ani len pomenovať a musí potlačiť pocit poníženia a rozhorčenia. Zničenie plynovodu Nord Stream robí z oživenia nemecko-ruských vzťahov mimoriadne torzovitú záležitosť. Pre každý národ s hrdou históriou je príliš veľa na to, aby sa zmieril s tým, že je tlačený ako pešiak.

Scholz a Steinmeier sú skúsení politici a vedeli by, kedy sa majú zakopať a zomknúť. Čína je v každom prípade mimoriadne dôležitým partnerom pre hospodársku obnovu Nemecka. Nemecko si nemôže dovoliť, aby USA zničili aj jeho partnerstvo s Čínou a zmenili ho na vazalský štát.

Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, Nemecko sa stáva frontovým štátom, ale taktiku a stratégiu Západu určuje Washington. Nemecko odhaduje, že Čína má jedine
nú pozíciu na to, aby bola mierotvorcom na Ukrajine. Všetko nasvedčuje tomu, že aj Peking sa zahrieva pri tejto myšlienke.

hlavnespravy.sk