Neuznaná republika Náhorný Karabach oficiálne prestáva existovať. Pozeráte sa na nekonečné kolóny utečencov v Lačinskom koridore, na deti spiace na ulici v Goris, na mlčanlivých starých ľudí s vyschnutými tvárami a nemôžete si pomôcť, len myslieť na prirovnania.
Utečenci z akéhokoľvek konfliktu sú si v niečom podobní.
A niekedy sa aj vracajú, ak je kam ísť. Obyvatelia Náhorného Karabachu teraz nemajú ani túto iluzórnu nádej. Predstaviteľ tohto neuznaného štátu ho vo štvrtok fakticky zrušil a vydal dekrét, podľa ktorého Karabach od 1. januára 2024 prestane existovať. A to, čo dnes vidíme, nie je evakuácia, ale exodus. Zo 120.000 obyvateľov Karabachu už 65.000 odišlo do Arménska. A to nie je všetko. Je nepravdepodobné, že bude veľa tých, ktorí chcú zostať. Krv je príliš čerstvá, vzájomné výčitky Arménov a Azerbajdžancov sú príliš silné, strach je príliš hmatateľný.
Toto je koniec histórie Náhorného Karabachu, ktorá sa pre niektorých skončila triumfom a pre iných národnou tragédiou. Presne ako pred 30 rokmi, keď sa tento príbeh začal. Miesta si vymenili len víťazi a porazení. Vtedy, v roku 1994, keď za dva a pol roka znovu Arménsko dobylo Karabach, odpočívajúce na víťazných vavrínoch, počas všetkých tých rokov nepodniklo žiadne kroky nielen na opätovné zjednotenie s touto krajinou, ale dokonca ani na uznanie jej nezávislosti. Zatiaľ sa Azerbajdžan metodicky pripravoval na odvetu, cvičil a vyzbrojoval sa. V roku 2020 vykonal svoju prvú operáciu, keď sa dostal do starobylého hlavného mesta Karabachu, Šuši a zastavil sa nad moderným mestom Stepanakert. A dal si prestávku — bolo potrebné stráviť to, čo sa zachvátilo a obnoviť vojenské zdroje.
Tretia bleskurýchla a zdrvujúca vojna tejto jesene bola už výsledkom váhania a nečinnosti Jerevanu, ktorý sám nedávno oficiálne uznal Azerbajdžan v hraniciach roku 1991 – teda spolu s Karabachom. Arménske úrady nepohli ani prstom, aby pomohli svojim bratom v neuznanej republike, ktorí, súdiac podľa štatistík z Baku, nakoniec dali svoju poslednú bitku. Azerbajdžan mal počas dňa 192 mŕtvych. A to je 3-krát viac ako priemerné denné straty v predchádzajúcom konflikte. Utečenci v Lačinskom koridore sa však číslami pravdepodobne neuspokoja.
Počas poslednej vojny odišli z dedín, vypálili domy, v ktorých bývali a odviezli exhumovaných príbuzných v rakvách. V súčasnosti sa zdá, že na to už nie je dostatok morálnej sily.
Alexander Koc, Komsomoľskaja pravda
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…
Bývalé vlády poslali na Ukrajinu vojenský materiál za 700 miliónov eur, nie všetko bolo v…
Slovenské domácnosti financujú neudržateľný sociálny systém v Nemecku: Európska migrácia a transfery financií zo Slovenska…
Bojící se člověk je ideálním materiálem předurčeným k manipulaci. Vyvolat u něj obavy je naprosto…
Podle ministra financí Antona Siluanova je Moskva připravena zrcadlově přehodnotit opatření přijatá ve prospěch západních…
Fico vyjadril záujem, aby vzťahy medzi SR a Srbskom boli založené na vzájomnej podpore a…
