Prinášame vám najdôležitejšie udalosti roka 2021
Vzhľadom na to, že rok 2021 bol skutočne bohatý na rôzne mimoriadne udalosti, prinášame vám ich v dvoch častiach. V tej prvej sa pozrieme na top udalosti, ktoré sa odohrali v prvom polroku 2021.
Dnes uplynul presne jeden rok od smrti bývalého policajného prezidenta, generála Milana Lučanského. Policajný exprezident sa teda roku 2021 už nedožil, no dozvuky, respektíve nové šokujúce odhalenia boli zistené začiatkom nového roka a poriadne otriasli Slovenskom.
Milan Lučanský takmer celý svoj profesionálny život bojoval proti mafii – dostal do väzenia nebezpečných mafiánov vrátane Černáka. Súčasný režim, ktorý vládne na Slovensku, sa mu však “odvďačil” tým, že ho zavrel do väzenia za s najväčšou pravdepodobnosťou nezmysly, ktoré boli postavené na výpovediach nedôveryhodných kajúcnikov.
Podľa oficiálnej verzie vládneho režimu sa mal Lučanský údajne za(samo)vraždiť v cele, v ktorej bol sám, no mal poschodovú posteľ, na ktorej sa mal obesiť väzenskou bundou – už len to samo o sebe vyvoláva veľké otázniky.
Oveľa viac sa však riešilo jeho predchádzajúce zranenie, ktoré predchádzalo údajnej (samo)vražde. Vraj malo ísť len o malé zranenie oka, ktoré mal Lučanský utrpieť pri páde po zakopnutí.
Ukázalo sa však, že jeho zranenie tváre bolo závažné až natoľko, že Lučanský musel byť operovaný – zhodou okolností v ružomberskej vojenskej nemocnici, kde bol vtedy šéfom Vladimír Lengvarský – následne bol vymenovaný na post ministra zdravotníctva – len náhoda? Alebo odmena za ututlanie niečoho?
Čoraz viac sa začalo špekulovať, že zranenie si Lučanský nemohol spôsobiť sám. Objavili sa informácie, že Lučanského mali údajne zbiť bachari. Táto verzia je však len špekulácia a nebola potvrdená.
Každopádne k Lučanského (samo)vražde mohli prispieť aj zlé podmienky vo väznici. Je potrebné jasne zdôrazniť, že Lučanský nebol odsúdený a teda bol braný ako nevinný. Napriek tomu podmienky aké zažil snáď nemajú ani najhorší odsúdení vrahovia.
Generál Lučanský bol v totálnej izolácii. Nemal prístup k žiadnym iným väzneným ľuďom. Režimové činnosti s obvineným sa mali vykonávať tak, aby neprichádzal do kontaktu s inými obvinenými, alebo odsúdenými v ústave. Pri vychádzaní z cely bola zabezpečená neprítomnosť iných väznených osôb v priestoroch pohybu obvineného.
K Lučanskému sa nedostali ani listy od rodiny. Dokonca ani v čase, keď sa zotavoval po zranení tváre mu bol zamedzený kontakt s rodinou. Lučanský počas svojho zotavovania sa v Trenčianskej nemocnici, požiadal orgány činné v trestnom konaní, aby mu umožnili zatelefonovať si so svojou manželkou.
Jeden deň pred Vianocami, 23. 12. 2020 však orgán činný v trestnom konaní vydal odmietavý verdikt. Vyšetrovateľ, ktorého meno je vo zverejnenom dokumente začiernené, nedovolil generálovi Lučanskému telefonát so svojou manželkou: “Nesúhlasím, aby obvinený telefonoval s uvedenými kontaktnými osobami.”
Takéto metódy totálnej izolácie – podotýkam, nie odsúdeného, ale oficiálne nevinného človeka, skutočne pripomínajú metódy 50-tych rokov. Obvineného síce netýrali fyzicky, no jeho totálna izolácia by sa dala nazvať psychickým mučením, ktoré mohlo viesť až k samotnej(samo)vražde.
Za Lučanského tragédiu nesie politickú zodpovednosť režim Igora Matoviča, ktorý vytvoril atmosféru strachu a pomsty voči funkcionárom bývalej vlády.
Ak nie celá vláda, padnúť mala minimálne ministerka (ne)spravodlivosti Mária Kolíková (vtedy Za ľudí, dnes SaS), ktorá sa snažila tragédiu generála Lučanského zľahčovať. Kolíková dokonca vystúpila v trápnej vraj humoristickej relácii RTVS s názvom Pumpa, kde necitlivo vyhlásila, že Lučanský nie je ani Palach ani Kuciak.
Žiadne odstúpenie sa však nekonalo. Táto osoba dodnes okupuje ministerstvo a drží sa svojej stoličky ako kliešť. Za smrť Lučanského teda preberá zodpovednosť celý súčasný neľudský Hegeromatovičov režim.
Celý rok 2021 sa točil najmä okolo očkovania pôvodne experimentálnymi vakcínami proti koronavírusu. Prvým zaočkovaným Slovákom bol odborník na tropické ochorenia, profesor Vladimír Krčméry. Zaočkovali ho ešte koncom minulého roku, no masovejšie očkovanie začalo až začiatkom roka 2021.
Na rozdiel od súčasnej doby, kedy máme vakcín až prebytok a vláda spoločne s médiami vyplakávajú, že sa ľudia nechcú očkovať, začiatkom roka 2021 bolo nedostatok vakcín.
Prednosť dostávali seniori a pracovníci tzv. kritickej infraštruktúry. Iste máme ešte všetci v pamäti „kauzu“ okolo bývalej tenistky Dominiky Cibulkovej, ktorá sa predbehla a „včeličku“ dostala skôr ako to mala dovolené jej veková kategória.
Vakcíny zabezpečovala Európska únia, ktorá totálne zlyhala. Ďalšou chybou bolo zameranie sa najmä na vakcínu od firmy AstraZeneca, ktorej sme mali v tom čase najviac.
V súvislosti s AstraZenecou sa začali objavovať podozrivé úmrtia. Typickým príkladom je istá 38-ročná, dovtedy úplne zdravá učiteľka, ktorá zomrela 2 týždne po očkovaní vakcínou od AstraZenecy. Úrady jej úmrtie v spojitosti s touto vakcínou odmietali. Objavili sa dokonca výzvy na potrestanie redaktorky RTVS, ktorá o tomto úmrtí reportovala. Tlaku liberálov a vakcinačných fanatikov nakoniec podľahlo aj vedenie RTVS na čele s generálnym riaditeľom Jaroslavom Rezníkom.
Etická komisia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) sa jednohlasne zhodla, že reportáž, v ktorej bolo spojené úmrtie 38-ročnej učiteľky s očkovaním proti ochoreniu COVID-19 porušila Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS. Vedenie preto napomenulo tvorcov spornej reportáže a rozhodlo sa nepriznať im odmeny. Informovala o tom hovorkyňa telerozhlasu Andrea Pivarčiová.
Všetci vrátane vládnych politikov, a režimistických médií tvrdili, že vakcína AstraZeneca je úplne bezpečná. Tento hoax spočiatku šíril aj štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) na čele s kontroverznou Zuzanou Baťovou.
Baťovej ŠÚKL kopíroval stanovisko Európskej liekovej agentúry (EMA) o tom, že vakcíny od AstraZenecy nemajú žiaden súvis s krvnými zrazeninami, ktoré sa začali objavovať v krajinách po celej EÚ.
“ŠÚKL odporúča pokračovať v očkovaní vakcínou od AstraZeneca v SR,“ napísal na svojej FB stránke a dodal:“ Príčinná súvislosť medzi očkovaním a trombózou nebola preukázaná. Momentálne dostupné údaje nenasvedčujú tomu, že by zaznamenané prípady trombembólií priamo súviseli s očkovaním vakcínou AstraZeneca,” napísal ŠÚKL v marci.
Neskôr začal ŠÚKL podľa vzoru EMA mierne meniť stanoviská a začiatkom apríla už pripustil, že vakcinácia AstraZenecou môže mať súvis s krvnými zrazeninami: „Výbor pre hodnotenie rizík liekov Európskej liekovej agentúry dnes vydal stanovisko, že existuje možná súvislosť medzi veľmi zriedkavými prípadmi nezvyčajných krvných zrazenín s nízkymi hladinami krvných doštičiek a vakcínou Vaxzevria od AstraZeneca“, uviedol ŠÚKL.
Baťovej ústav však stále tvrdil, že prínosy vakcíny prevyšujú riziká: “Vzhľadom na to, že vakcína poskytuje vysoký stupeň ochrany pred ochorením COVID-19 a pred jeho závažným a fatálnym priebehom a prípady takýchto nežiaducich účinkov sú veľmi zriedkavé, celkové prínosy vakcíny i naďalej prevyšujú jej riziká.”
Nakoniec však ministerstvo zdravotníctva pozastavilo očkovanie vakcínou od firmy AstraZeneca. Odvtedy už ani zarytí vaxeri nehovorili, že AstraZeneca je úplne bezpečná vakcína. To už ale poškodeným po očkovaní AstraZenecou zdravie nevráti.
Na jednej strane sme tu mali preferovanú AstruZenecu, ktorú kompetentné úrady držali na trhu až kým to šlo – aj za cenu obetí a vážnych následkov ako napríklad tvorba krvných zrazenín a trombóz, na strane druhej sme tu mali vakcínu Sputnik V, ktorá bola režimistami nenávidená len preto, že pochádzala z Ruska. Z krajín kde sa už používala neboli hlásené žiadne vážne vedľajšie účinky.
V kauze okolo Sputnika je viacero paradoxov. Dovezenie Sputnika V na Slovensko bola jedna z mála pozitívnych vecí, ktoré spravil vtedajší premiér Igor Matovič. V tom čase totiž meškal dovoz západných vakcín a bol ich teda na Slovensku nedostatok. Dopyt prevyšoval ponuku.
Paradoxom je to, že namiesto pochvaly zožal Matovič vlnu liberálnej kritiky. Nemôžeme predsa nakupovať ruské výrobky – to by nás naši západní spojenci pokarhali.
Hlavnými bojovníkmi proti Sputniku bola Veronika Remišová a minister zahraničia Ivan Korčok. Ten hovoril o hybridnej zbrani Ruska. Sputnik odmietala schváliť aj šéfka ŠÚKL-u Zuzana Baťová , ktorá za odmenu dostala kvety od predstaviteľov bratislavskej kaviarne.
Ako prvý za obeť padol vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý bol spoločne s Matovičom strojcom dovozu Sputnika na Slovensko. To však koaličným partnerom nestačilo a požadovali aj hlavu vtedajšieho premiéra Igora Matoviča.
Po dlhých rokovaniach bol Matovič nakoniec dokopaný k odstúpeniu zo svojej funkcie. S pádom premiéra automaticky padla celá vláda. Je paradoxom, že Matovičova vláda nepadla kvôli rôznym iným závažnejším kauzám ako napríklad kvôli smrti generála Lučanského, ale kvôli vakcíne Sputnik V, ktorá mala potenciál zachrániť mnoho životov.
Ďalším paradoxom je to, že vtedajší vládni a mediálni antivaxeri, ktorí bojovali proti ruskej vakcíne, sú dnes najväčšími vaxermi a ľuďom odmietajúcim americkú vakcínu Pfizer nadávajú do antivaxerov. Sú to práve títo vládni politici a provládni novinári, ktorí svojim kopaním do vakcíny Sputnik V naštrbili nedôveru aj k ostatným vakcínam. Začalo sa totiž viac rozprávať o nežiadúcich účinkoch vakcín všeobecne. A teraz sa čudujú prečo sa ľudia nechcú očkovať. Mali by sa pozrieť do zrkadla.
Sputnik bol následne niekoľko mesiacov uložený v sklade, skúšaný na myšiach a deportovaný na kontrolu do Maďarska. Všetky výsledky boli v poriadku, no po masívnej antikampani proti Sputniku sa ním už po“ funuse“ – takmer v lete, kedy už celkovo záujem o očkovanie klesol, dalo zaočkovať len pár tisíc ľudí.
Čo sa týka „novej“ vlády, na post premiéra nastúpil Eduard Heger, ktorý sa však chová ako poskok Igora Matoviča. Často sa hovorí o druhej Matovičovej vláde, respektíve o Hegeromatovičovej vláde. Totalitné praktiky pokračujú aj za premiérovania Eduarda Hegera, dokonca sa ešte viac pritvrdzujú – úvahy o povinnom očkovaní, tvrdé zásahy proti odporcom očkovania, očkovací apartheid a podobne.
V máji sa na pôde Slovenskej informačnej služby, v špeciálnej miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať, stretli na tajnej schôdzke -nový riaditeľ SIS Michal Aláč, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík, aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.
Najskôr mocní tohto štátu odmietali informovať o čom sa na tajnej schôdzke bavili. Neskôr však začali na verejnosť presakovať informácie. Mala im byť predstavená správa Slovenskej informačnej služby , ktorá hovorí o obludnom systéme manipulácii vyšetrovaní známych káuz formou krivých výpovedí univerzálnych kajúcnikov.
Vládni predstavitelia (okrem Borisa Kollára) samozrejme správu SIS odmietali ako nepravdivú. Vrhalo by to zlé svetlo na ich vládnutie, keďže sa takéto obludnosti páchajú za ich vlády, alebo skôr s požehnaním ich vlády.
Príčetným ľuďom však už skôr bolo zrejmé, že sa takéto niečo deje. Ide totiž o to, že hlavným mottom tejto vlády, respektíve najmä Igora Matoviča bolo pozatvárať „mafiu“ – v ponímaní Matoviča to znamená všetkých predstaviteľov bývalej vlády. A to už akými nekalými praktikami sa to dosiahne je v podstate jedno.
Vláda hegeromatoviča totálne pošliapala právny štát.
Slovenská informačná služba dokonca v pléne parlamentu tvrdila, že na tieto podozrenia z manipulácii vyšetrovaní má aj jasné dôkazy, ktoré môžu byť použité v trestných konaniach.
Následne sa zdalo, že tieto manipulácie sa idú skutočne riešiť. Tím policajnej inšpekcie na čele s vyšetrovateľkou Dianou Santusovou začal riešiť tzv. Čurillovcov“ – tím vyšetrovateľov z NAKA.
Od začiatku sa však hegeromatovičov režim snažil tento postup policajnej inšpekcie zmariť. Santusovej neustále hádzal polená pod nohy až to vyústilo do zmarenej akcie , kedy inšpekcia chcela zadržať podozrivých krivo- vypovedajúcich kajúcnikov.
Policajnej inšpekcii sa podarilo zadržať Csabu Dömötöra, ktorý sa ku krivej výpovedi priznal. Ďalších dvoch sa však inšpekcii nepodarilo zadržať. Akcia totiž bola totiž podľa Santusovej zmarená vtedajším policajným prezidentom Petrom Kovaříkom, ktorý v poslednej chvíli stopol akciu a minimálne jeden z podozrivých údajne utiekol policajtom spod nosa. Peter Kovařík pritom konal po tom, čo mu zavolal minister vnútra Roman Mikulec.
Bezprostredne po incidente bola odvolaná šéfka tímu inšpekcie Diana Santusová, čím sa vyšetrovanie manipulácii známych káuz výrazne spomalilo. Inšpekčný tím neskôr síce obvinil štvoricu vyšetrovateľov NAKA – tzv. čurillovcom, no celkovo bolo vyšetrovanie týchto manipulácii dané do stratena. Dnes si už na správu SIS, ktorá hovorí o závažných trestných činoch takmer nikto ani nespomenie.
Je evidentné, že hegeromatovičovmu režimu súčasný stav vyhovuje a vo svojich obludných manipuláciách bude zrejme pokračovať. V roku 2022 zrejme dôjde aj na „veľké politické ryby.“
Samuel Gdovin
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
