Tlak na Matoviča vyfučal

Matovičov dobrovoľný odchod z postu premiéra si v tejto dobe vie len málokto predstaviť.

Neustále škriepky a nízka politická kultúra. Odkazy na sociálnych sieťach. Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) stráca autoritu v očiach vlastných občanov. Štát zasa na vážnosti v zahraničí. Štvorica koaličných strán rokuje o rekonštrukcii vládnej zostavy.

Najzásadnejšia otázka je, či sa len rok po voľbách dokáže svojej premiérskej funkcie vzdať Matovič. Viac odpovedí by malo priniesť utorkové stretnutie poslaneckého klubu OĽaNO a stredajšia republiková rada hnutia Sme rodina. Skúsenosť však ukazuje, že z takýchto stoličiek sa vstáva ťažko a neochotne. Najmä ak majú obyčajní stále najväčšiu moc v parlamente. Aké sú ďalšie možnosti riešenia a ukončenia tejto krízy?

Vláda po necelom roku svojho fungovania narazila na zásadné rozpory. Neustále útoky cez sociálne siete a médiá, vzájomné urážky a obvinenia zo zlyhaní neomrzeli len ľudí a opozíciu, ale aj samotných členov koalície. K tomu sa pridala vysoká miera úmrtí na COVID-19, sčasti zapríčinená aj zmätkami v boji proti pandémii, a premiérove avantúry okolo plošného testovania či neskôr nákup nepreverenej ruskej vakcíny Sputnik V. Dve koaličné strany SaS a Za ľudí preto otvorili otázku rekonštrukcie vlády a výmeny premiéra.

Po týždni očakávaní rozuzlenia koaličnej a vládnej krízy však stále nie je jasné ani to, koho by chceli SaS a Za ľudí vo vláde vymeniť a ako to chcú dosiahnuť. Hnutie Sme rodina si strategicky zobralo čas na rozmyslenie. Svoj postoj chce prezentovať až po stredajšom zasadnutí republikovej rady. V utorok sa Kollár stretol aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Hovorili o ďalšom vývoji a možnostiach riešenia napätej situácie v koalícii. „Sebareflexiu a mieru kritiky by mala byť schopná vláda vyvodiť aj voči sebe. Vzhľadom na to, že viaceré koaličné strany si nutnosť sebareflexie uvedomujú, dúfam, že k nej aj dôjdu,“ vyhlásila prezidentka v tlačovej správe.

„Určite sa v najbližších dňoch bude hrať o výmenu ministra zdravotníctva a ďalší vývoj bude záležať od postoja Matoviča a požiadaviek, ktoré predložia zvyšné tri koaličné strany,“ myslí si politický analytik Ján Baránek. Riešenie by ale podľa neho mali vládne strany hľadať oveľa rýchlejšie. „Trvá to už nesmierne dlho. Voliči by určite očakávali rýchlejšie a aktívnejšie riešenie. Najmä v tejto situácii,“ zdôraznil vo vzťahu ku kritickému stavu pandemickej situácie.

Opatrná strana Za ľudí?

SaS a Za ľudí sú však v úplne odlišnej situácii a tak aj vyzerá spôsob, akým sa k svojim požiadavkám postavili. Strana exprezidenta Andreja Kisku v podstate bojuje o prežitie. Po odchode hlohovského primátora Miroslava Kollára a diplomata Tomáša Valáška má poslanecký klub už len desať poslancov. Ak ho opustia ešte traja, klub Za ľudí zanikne.

Silu im určite nedodávajú ani volebné preferencie, ktoré strane dlhodobo merajú podporu na úrovni pod päť percent. Remišová vyšla len s neurčitou požiadavkou na rekonštrukciu vlády a strana frázami zakrýva neschopnosť jasne definovať svoje požiadavky.

„Oni sami nevedia, čo robiť, preto od nich nič zmysluplné zatiaľ nečakám. Najprv sa musia dohodnúť,“ upozorňuje Baránek.

„Niektorí stranu Za ľudí zrejme opustia a ostanú v parlamente, ale hrozí aj, že strana príde o poslanecký klub, rozpadne sa a koalícia dovládne v trojici. V prípade neuspokojivého vyriešenia tejto situácie je práve odchod strany Za ľudí z koalície najpravdepodob­nejší,“ odhaduje politológ a rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied Kutná Hora Tomáš Koziak. Aj bez poslancov Za ľudí by koalícia stále mala v parlamente väčšinu.

Preferencie SaS od volieb neustále rastú. Svoje zisky za posledných 12 mesiacov táto strana virtuálne zdvojnásobila. Poslanecký klub sa zdá rovnako veľmi jednotný a Sulík sa ako líder na rozdiel od Remišovej zatiaľ môže spoliehať na podporu celej strany. Otvorene preto povedal, že rokovania o rekonštrukcii vlády by sa mali týkať aj pozície premiéra.

Sulík si dal ale pozor, aby vždy zdôraznil, že v žiadnom prípade nechce predčasné voľby. Už z vlády Ivety Radičovej si nesie biľag toho, ktorý v roku 2011 „povalil vládu“, čo mu opakovane pripomína aj samotný premiér, ktorý paradoxne tiež nepodporil pokračovanie Radičovej vlády.

Väčšiu aktivitu preto Baránek očakával od SaS, ktorá v parlamente disponuje 13 poslancami. Aj po ich prípadnom odchode z koalície by vláda mohla pokračovať. „Sulík komunikuje, že nechce predčasné voľby, ale rekonštrukciu vlády. Hovorí, že ďalšie vládnutie s Matovičom nie je možné,“ pripomína politický analytik.

„Sulíkovi neostáva veľa priestoru na manévrovanie, lebo ho Matovič už tak dourážal, že by stratil ľudskú dôstojnosť aj hrdosť, ak by teraz ustúpil. Tým by začal určite strácať aj voličov, pretože tí nechcú mať lídra, ktorý si nechá skákať po hlave a robiť zo seba fackovacieho panáka. Toto je aj Sulíkova hranica, ktorú nemôže prekročiť,“ domnieva sa Baránek.

Bez Matoviča?

Matovičov dobrovoľný odchod z postu premiéra si v tejto dobe vie však len málokto predstaviť. Samotné rokovania o rekonštrukcii vlády nazval Matovič politikárčením v čase, keď on zachraňuje životy. „To, či Matovič vo svojej funkcii ostane, bude v značnej miere závisieť od poslancov OĽaNO,“ očakáva Koziak.

Pohotové reakcie vplyvnejších predstaviteľov Obyčajných ľudí – ministra obrany Jaroslava Naďa, podpredsedu parlamentu Gábora Grendela, ministra životného prostredia Jána Budaja či ministra financií Eduarda Hegera – ale ukázali, že premiér má medzi svojimi najbližšími stále jasnú podporu.

„Zabíjame čas diskusiou, ktorá nás len vyčerpáva a odďaľuje od dôležitých cieľov, ktoré máme. Táto vláda dostala silný mandát, hnutie OĽaNO dostalo silný mandát, premiér Matovič dostal silný mandát. Toto je to, čo musíme rešpektovať,“ zdôraznil Heger pri prezentovaní Plánu obnovy.

Drobné spochybnenie znamenal len pomerne osamotený hlas poslanca Jána Krošláka, ktorý vyhlásil, že Matovič do funkcie predsedu vlády ešte nedorástol. „Neuvážené, provokujúce a niekedy infantilné statusy aj napriek radeniu poradcov zo všetkých strán stále pokračujú. Urážanie ľudí, one man nápady, agresívny spôsob boja, akoby sme boli v opozícii, tiež stále pokračuje. Z politického marketingu a freestylu premiéra sa stáva diagnóza, ktorá má charakter veľkej alergie väčšiny Slovákov na jeho osobu,“ skonštatoval ešte minulý štvrtok Krošlák.

Aj keď by sa našlo niekoľko ďalších nespokojných, Matovič má stále najsilnejší poslanecký klub s 53 poslancami. Prípadní buriči sa navyše musia pripraviť na to, že v ďalších voľbách sa na kandidátku, ktorá je v absolútnej moci šéfa strany, už nezmestia.

Poslanecký klub obyčajných však podľa informácií Pravdy rokoval o možnosti, že „hodia cez palubu“ ministra zdravotníctva Marka Krajčího. No pod podmienkou, že odíde z vlády aj Sulík.

„Zatiaľ to nevyzerá na to, že by chceli Matoviča vymeniť poslanci OĽaNO. Nepočuli sme nejaké zásadnejšie hlasy. A tí, ktorí pripadali do úvahy ako prípadní nástupcovia – Grendel, Heger či Naď – sa postavili za Matoviča. Toto všetko sa ale môže zmeniť, ak zatlačia koaliční partneri. Zatiaľ to však na výmenu Matoviča nevyzerá,“ hodnotí Baránek.

Boris Kollár?

Štvorkoalíciu by mohol pomôcť rozhýbať predseda druhej najsilnejšej vládnej strany Boris Kollár. V pondelok naznačil, že výmenu premiéra či Sulíka nepovažuje za riešenie. „Nezmenilo by sa vôbec nič. Títo dvaja páni by odišli do parlamentu, tam by absolútne ovládali svoje poslanecké kluby. Jeden tých 13 poslancov, druhý 53. Peklo by pokračovalo ďalej,“ skonštatoval Kollár.

Zároveň doplnil, že by ľutoval ľudí, ktorí by boli dosadení za Sulíka či Matoviča. Podľa neho by mali podobné postavenie ako bývalý premiér Peter Pellegrini (Hlas), ktorý v marci 2018 nahradil na poste predsedu vlády Roberta Fica (Smer).

„Nie je to celkom pravda,“ oponuje Baránek. „Matovič by si tam mohol dať človeka, ktorého bude chcieť riadiť, ale videli sme, že to celkom nefungovalo pri Pellegrinim ani napríklad v ruskom tandeme Medvedev – Putin. Podstatné by boli rokovania vlády a jej výstupy. Tie by boli určite kompaktnejšie, mali hlavu a pätu a neboli by také anarchistické ako teraz. Aj keby tam dal Matovič svojho človeka, ten by sa stal premiérom a väčšina ľudí, keď pocíti takúto moc a hlavne zodpovednosť, postupne sa stávajú menej ovládateľní,“ upozornil.

Kollárova strana Sme rodina ale tiež v posledných mesiacoch v prieskumoch blúdi okolo hranice zvoliteľnosti. Podľa nich stráca voličov najmä v prospech opozičného zoskupenia Hlas expremiéra Petra Pellegriniho.

„Sme rodina by mala zaujať ten istý postoj ako ostatné dve koaličné strany – žiadať výmenu premiéra a pokračovanie koalície. Aj s klesajúcimi percentami je to aj o tom, že neriešia tento chaos. Tiež potrebujú vyslať signál, že už stačilo a treba to riešiť. Čo reálne spravia, bude záležať od zákulisia politiky, do ktorého nevidíme,“ dodal Baránek.

Práve postoj hnutia Sme rodina by tak mohol povzbudiť alebo, naopak, pochovať nádeje na výmenu premiéra. „Pokiaľ by všetky tri koaličné strany začali hroziť pádom vlády a položili by ultimatívnu požiadavku na odchod Matoviča, musel by pod týmto tlakom odísť. Museli by však vedieť odkomunikovať, že stabilita tejto vlády stojí na Matovičovom odchode. Tá razancia vyjadrení je však stále nízka v porovnaní s jeho ministrom zdravotníctva Markom Krajčím. Skôr to preto momentálne vidím na výmenu niektorých ministrov ako na odchod premiéra. Museli by to postaviť dôraznejšie a otvorenejšie, aj vzhľadom na jeho povahu,“ upozornil Koziak.

Koalícia sa tak môže pokúsiť ako riešenie ponúknuť výmenu viacerých ministrov, ktorú by mohli všetci interpretovať ako úspech. „Je v záujme každého koaličného partnera túto vládu držať pri živote čo najdlhšie,“ zdôraznil Koziak. Okrem ministra zdravotníctva Marka Krajčího z OĽaNO by tak mohol na vyváženie skončiť napríklad aj minister školstva Branislav Gröhling z SaS. Lenže vládna kríza sa môže napokon skončiť iba Matovičovým sľubom, že sa polepší.

Autor: Dominik Hutko

Zdroj: pravda.sk