The Yankees boli porazení a prídu domov. Taliban vyhral.

Philip Giraldi, Strategic Culture. Popri COVID víruse a intrigách oligarchov okolo neho, si treba sem-tam pripomenúť aj ďalšie svinstvá USA, ktoré vírus – ktorého vývoj platila vláda USA – trochu utlmil v našom vedomí. Takže Philip Giraldi hovorí:

Americkí vojaci stále dokážu vyhrávať vojny, ale to musia byť skutočné vojny, kde sa bojuje o niečo skutočné, ako brániť svoj domov a rodinu.

Mohol by som oponovať, že niečo také sa už nestalo tak dávno, že nemôže vedieť, ale nebudem zabŕdať, autor to ďalej robí sám – od Američana to určite znie lepšie.  Takže článok – nie celý, ale výber:

V správach sú len náznaky, ale New York Times reportoval pred pár dňami, že po dvadsiatich rokoch bojovania Talibanci veria v to, že čoskoro – before too long – budú plne kontrolovať Afganistan, bez ohľadu na to, či sa Spojené Štáty rozhodnú nechať nejaký druh „zvyškovej sily – residual force“ – v krajine po 1. máji. Táto historka pripomína film The Mouse that Roared, a chýba už len Peter Sellers aby dodal tú „záverečnú úpravu – finishing touches“ na čosi, čo je považované za veľké poníženie pre USA, ktoré majú “obranný” rozpočet – tak to volajú – väčší ako kombinované útraty na armádu nasledujúcich siedmich krajín podľa veľkosti. Tie čísla teda zahrnujú aj Rusko, aj Čínu. U Talibanu, na druhej strane, sa nedá hovoriť a nejakom vojenskom rozpočte. Táto obrovská disparita, ktorá sa vôbec neodráža v tom kto vyhral a kto prehral, musí živiť starosti, že tu ide o jedinú superveľmoc na svete, priznávam že samo-vyhlásenú, ktorá nie je spôsobilá vyhrať vojnu proti nikomu. 

V skutočnosti, nejaké novšie vojenské hry (zrejme simulácie) naznačujú, že Spojené Štáty by prehrali v nejadrovom konflikte s iba Čínou, na základe zastaralosti drahých a zraniteľných zbraňových systémov, na ktoré sa Pentagon spolieha, ako napríklad skupiny lietadlových lodí (moja vsuvka – Čína má rakety s hypersonickými hlavicami útočiacimi zhora, špeciálne proti lietadlovým lodiam; zbrojní oligarchovia USA radšej vyrábajú drahé zbrane). Národy ako Čína, Irán a Rusko, ktoré investovali do sofistikovanejších a oveľa lacnejších raketových systémov, aby kompenzovali výhody USA, podľa správ minuli svoje prostriedky rozumne. Ak by Bidenova zahraničná politika, a vojenskí experti, značne zapletení v diverzifikácii krajiny, sa rozhodli zaútočiť na Čínu, nemusel by tu zostať nikto aby pozbieral zvyšky. 

Tí, ktorí varujú ohľadne zjavnej neefektívnosti ozbrojených síl USA napriek ich globálnej prítomnosti na viac ako tisícich základniach, väčšinou ukazujú na historické záznamy aby podporili svoj názor. Kórea, kde sa bojovalo pod OSN, bola patová situácia, s poloostrovom dodnes rozdeleným, a značnou vojenskou silou USA pokračujúcou v prítomnosti pozdĺž DMZ aby vynútila prímerie, ktoré nie celkom ukončilo vojnu (tu si autor trochu fandí, v skutočnosti nechcú odísť, hoci vzťahy medzi Kóreami sú normálne). Vietnam bol porážkou, rezultujúcou do viac ako  58,000 Amerických mŕtvych, ako aj odhadom 3 milióny Vietnamcov, z ktorých bola väčšina civilistov. Skutočná lekcia ktorú ich naučil Vietnam bola, že boj na cudzom území, kde nemáte žiaden skutočný záujem, alebo nejaký motív vo výsledku, je absolútne nezmyselný (a fool’s game), ale pritom Pentagon namiesto toho pracoval na odstraňovaní mechanických nedstatkov na zbraniach a v cvičeniach za značných nákladov, bez toho aby sa pýtal prečo ľudia bojujú vo vojnách v prvom rade. Ďalším poučením bolo, že Armáda USA bola dokonale pripravená klamať civilnému vedeniu krajiny, aby rozšírila vojnu a udržala ju v chode, t.j. predstavenie, ktoré bolo zopakované v roku 2001 so známymi klamstvami “Irak podporuje teroristov a bude mať jadrové zbrane”, a tiež tá súčasná úroda lživých analógií, ktoré sa používajú na držanie tisícov Američanov v Afganistane a na Strednom Východe. Opäť môj protiargument – ani vojnu v Iraku nezačala armáda, ale hry tajných služieb (britských), a krajina má Kongres a Senát (a prezidenta), a potom – na druhej strane – oligarchov a ich Deep State. A prezidenti – od vraždy Kennedyho – už tancujú výlučne na hudbu Deep State.

Počas posledných volieb nebola skoro žiadna diskusia o vojnách Ameriky. Človek by si však mal všimnúť, napriek tomu, nedávny článok od predošlého asistenta Ministra Obrany menom Lawrence Korb, ktorý sa objavil na National Review, ktorý sa pokúša poskytnúť vysvetlenie pre “The Real Reason the U.S. Can’t Win Wars Anymore – Skutočné príčina prečo USA už nedokážu vyhrať vojny” napriek tomu, že sú “najmocnejšia krajina v dejinách sveta”. Musíme uznať, že Korb hlavne dáva vinu politikom  (policymakers) – za porážku vo Vietname, ktorým pomáhala a podporovala ich kultúra mlčania v armáde, kde mnoho dôstojníkov vedelo, že ten incident v Tonkinskom Zálive – Gulf of Tonkin incident, ktorý vyeskaloval ten konflikt, bol podvod, ale rozhodli sa nič nepovedať a neurobiť (tu si nemôžem odpustiť: komu to mali hlásiť? Ten konflikt vymysleli a realizovali tí, ktorým by to mali hlásiť! Tí vedeli že to bol podvod!). Tiež poznamenáva, že tá samotná vojna sa nedala vyhrať z rôznych dôvodov, včítanie postrehu mnohých Američanov pracujúcich alebo strednej triedy, že neboli o nič viac ako žrádlo pre kanóny (cannon fodder), zatiaľčo elity národa sa buď vyhli povolaniu do armády, alebo využili svoje postavenie, aby dostali  pozície v Národnej Garde, alebo zálohách, o ktorých bolo známe, že sú to mechanizmy na vyhnutie sa Vietnamu. Korb poznamenáva, že “…poslední štyria prezidenti, ktorí mohli slúžiť vo Vietname, sa vyhli tej vojne a povolaniu pochybnými prostredkami. Bill Clinton predstieral, že vstúpil do Army ROTC (výcvik záložákov); George W. Bush použil politické konexie aby sa dostal do Air National Guard, keď Prezident Johnson jasne povedal, že záložné zložky nebudú aktivované aby bojovali vo vojne; Donald Trump, samozrejme, mal svojho rodinného lekára, ktorý vyhlásil, že trpí na „ostrohy na kostiach“, (Trump sám si nevie spomenúť na ktorej nohe); a Joe Biden vyhlásil, že tá astma, ktorú mal na strednej škole, mu nedovolila slúžiť, hoci sa pritom vystatuje svojimi atletickými výkonmi na strednej škole.” 

Korb tiež odhaľuje, ako predstieraná udatnosť Ameriky na bojovom poli zdeformovala úsilia jej “budovania demokracie” v takej miere, že skutočné národné záujmy boli ignorované. Keď USA obsadili Afganistan, úspech v zosadení Talibanu bol odvodený od kritickej podpory zo strany Iránu, ktorý správne považoval extrémistickú Sunni skupinu za nepriateľa. Ale Bushov Biely Dom, hodne vzdialený od prejavenia vďačnosti, len krátko neskôr pridal Irán k svojmu zoznamu “axis of evil – osi zla”. Bola premrhaná „Zlatá príležitosť“ na nápravu vzťahu, ktorý otrávil prítomnosť Ameriky na Strednom Východe odvtedy natrvalo. Moja väčšia vsuvka: Tu mám pocit, že autor si nie je istý, či môže povedať že WTC si zbúrali sami, aby na ten Afganistan – a teda Stredný Východ – „mali dôvod“ zaútočiť, hoci ďalej píše, že Afganistan nazaútočil na USA. Predsa ich „prítomnosť na Strednom Východe“ – v Afganistane – „bola otrávená“ najmä ich predstavou, že oni riadia celý svet, a vyrobili si fingovaný útok na WTC, aby to mohli rozšíriť konkrétne na ten Stredný Východ. Ale ďalej si trochu púšťa uzdu.

Čovek by mohol pridať niečo aj ku Korbovmu posúdeniu zlyhania v boji. Väčšina Amerických vojakov bola celý čas, a je, hrdá na svoju službu, a považuje za česť brániť svoju krajinu, ale to kľúčové slovo je “brániť”. Nebola žiadna obrana v tom čo sa dialo vo Vietname, ani v Afganistane, ktorý nezútočil na USA, a bol ochotný vydať Usamu Bin Ladena, ak Biely Dom dokáže poskytnúť dôkaz že bol zapletený v 9/11. Nič obranného nebolo ani v Obamovej deštrukcii Líbye a dekády trvajúcich “tajných” vojen na zvrhnutie vlád Sýrie a Iránu. Vojaci sú cvičení na bojovanie a poslúchanie rozkazov, ale to neznamená, že už nedokážu pozorovať a myslieť. Dvadsať rokov služby pri “Rekonštrukcii” Afganistanu tiež nie je bránením Spojených Štátov, a tá morálka Amerických vojakov v tom kombinovanom pláne obidvoch strán – Demokratickej aj Republikánskej – na rekonštruovanie sveta nie je dostatočne motivačnou, ak vás žiadajú, aby ste dali hlavu na klát. Jasné, Americkí vojaci dokážu stále vyhrávať vojny, ale to musia byť skutočné vojny, kde ide o niečo skutočné, ako brániť svoj domov a rodinu. To je to, čo tí ľudia, ktorí riadia Washington – z ktorých len veľmi málo sú „veteráni“ (v kontexte vojnoví) a z ktorých väčšina sa najprv pýta “Ale čo je v tom pre mňa?” – vôbec nerozumejú.Môj koncový komentár – V podstate je to celé správne, len o tom neexistuje dôkaz – Američania snáď od Mexickej vojny nebojovali proti obsadeniu alebo ničeniu vlastného územia. Stále ničili a obsadzovali oni cudzie územia pre svojich oligarchov. Aj v rámci II. svetovej vojny je veľké množstvo otáznikov, napr. dodávky zbraní aj Nemecku. Existujú dohady, že čakali porážku Ruska, po ktorej by ho obsadili, lebo Nemci by sa pritom vysilili. Otvorenie druhého frontu sa udialo až po zistení, že Rusi zrejme vyhrajú, tak sa ponáhľali obsadiť časť Európy – v bitke s Nemcami, ale proti Rusom. A ešte uvidíme ako to bude v Afganistane. Predsa si snáď nezbúrali to WTC len tak. Hoci – aj na tom mnohí zbohatli, tí, ktorí vedeli žo to je v pláne a kedy a ako…

preklad: Ivan Hečko

zdroj: Slovanské Noviny