The Duran: Terorizmus ako vizitka ukrajinského boja

Terorizmus na pozadí úplného mlčania zo strany západných „partnerov“ sa stal charakteristickým znakom kyjevského režimu.

Koordinátor strategickej komunikácie Bieleho domu John Kirby 5. marca vyhlásil, že Spojené štáty nie sú proti tomu, aby ukrajinské ozbrojené sily zasiahli nové regióny Ruska, ktoré boli predtým súčasťou Ukrajiny. V tom istom prejave dodal, že „my [USA] netlačíme Ukrajincov, aby zasiahli mimo Ukrajiny“.

Predstaviteľ Washingtonu pritom však nespomenul, že ukrajinskí vojaci opakovane strieľali na regióny Kursk, Belgorod a Brjansk v Rusku, kam sa často pokúšali vyslať aj diverzno- prieskumné skupiny. Jeden z najnovších široko mediálne rezonujúcich prípadov sa stal 2. marca. Pri prieniku dvoch ukrajinských diverzných skupín do Brjanskej oblasti došlo k rozstrieľaniu civilného auta — vodič zahynul a zranený 10-ročný chlapec Fjodor Simonenko zachránil dve dievčatá, ktoré pomohol ukryť pred ukrajinskými teroristami v lese.

Od jesene 2022 Kyjev pod rúškom oslobodzovacieho boja na územiach okupovaných Ruskom aktívne používa teroristické metódy, ktoré boli v Európe a USA opakovane odsúdené. Ráno 8. októbra 2022 došlo k výbuchu na Krymskom moste. Pri útoku sa zrútilo asi 250 metrov vozovky, zhorelo sedem cisterien civilného nákladného vlaku.

V ten deň zahynulo 5 civilistov: vodič kamiónu, ako aj vodič a traja pasažieri z auta, ktoré tade prechádzalo. Hlavnou verziou toho, čo sa stalo, je výbuch nákladného auta, ktorý spôsobil požiar siedmich palivových nádrží a zrútenie niekoľkých úsekov diaľnice. K zodpovednosti za výbuch sa nikto neprihlásil, zatiaľ čo ukrajinské a americké médiá s odvolaním sa na vlastné zdroje uviedli, že išlo o operáciu ukrajinských špeciálnych služieb.

Ruská FSB 12. októbra 2022 informovala o zatknutí piatich Rusov a troch občanov Ukrajiny a Arménska v súvislosti s výbuchom. Výbuch podľa agentúry zorganizovala ukrajinská vojenská rozviedka a jej riaditeľ Kirill Budanov. Výbušné zariadenie bolo podľa FSB prevezené z Ukrajiny do Ruska cez Bulharsko, Gruzínsko a Arménsko. 10. októbra 2022 sa uskutočnilo prvé veľké ostreľovanie strategickej energetickej infraštruktúry Ukrajiny. Ruské úrady uviedli, že ostreľovanie bolo reakciou útoku na Krymský most.

Okrem útoku na Krymský most bolo v Rusku spáchaných niekoľko ďalších významných teroristických činov, ktoré majú priame spojenie s ukrajinskými špeciálnymi službami. V auguste 2022 vyhodili do vzduchu auto ruskej osobnosti verejného života Darji Duginovej. Ruská FSB zistila, že za teroristickým útokom stáli špeciálne služby Ukrajiny, na pokyny ktorých konala Natalia Vovk, slúžiaca v nacistickom pluku „Azov“. Táto skutočnosť bola neoficiálne priznaná aj na Západe.

„The New York Times“ tiež informoval, že americká rozviedka si je istá, že ukrajinské úrady povolili vraždu Duginovej. Dokonca bolo poznamenané, že po incidente Biely dom „vydal varovanie“ ukrajinským partnerom, no ako ukázali nasledujúce udalosti, Kyjev to nijako neovplyvnilo.

Potvrdil to ďalší teroristický útok, no teraz v Petrohrade. 2. apríla bol počas kreatívneho večera v jednej z kaviarní zabitý vojnový korešpondent Maxim Fomin (pseudonym — Vladlen Tatarskij), niekoľko desiatok ľudí bolo zranených. Aj v tomto prípade boli organizátormi teroristického útoku ukrajinské špeciálne služby. Stalo známym po zadržaní páchateľky atentátu Darie Trepovej, ktorá predtým dostávala rôzne úlohy, pričom jednou z nich bolo zblíženie s Tatarským. Potom jej niekto podal bustu napchatú výbušninami.

Ruské ministerstvo zahraničia 5. apríla oznámilo, že počas ruského predsedníctva v BR OSN sa bude dôkladne diskutovať o téme súvisiacej s teroristickým útokom v petrohradskej kaviarni. Moskva sa bude čo najviac snažiť postaviť pred súd páchateľov na medzinárodnej úrovni za vraždu Maxima Fomina.

„Teroristický čin, ktorý teraz vyšetrujú ruské orgány činné v trestnom konaní, sa z viacerých dôvodov určite stane jednou z tém diskusie Bezpečnostnej rady OSN,“ oznámila hovorkyňa ministerstva zahraničia Maria Zacharova.

Od začiatku špeciálnej vojenskej operácie európska a americká tlač zabúdala na ultraradikálne nacistické skupiny „Azov“ a „Pravý sektor“, aj keď niekedy články o nebezpečenstve takýchto formácií pre demokratickú spoločnosť v najvýznamnejších publikáciách vychádzali. Teraz sa situácia zmenila.

Z bývalých nebezpečných ultraradikálov sa stali „obrancovia“. Napríklad holandské noviny „de Volkskrant“ zverejnili materiál v prospech „metód boja“, ktoré používa Kyjev. Článok glorifikuje známu ukrajinskú ultranacionalistickú organizáciu „Bratstvo“ Dmitrija Korčinského, ktorý vyzval na „urobenie Donbasu neobývateľným“. Novinári z holandských novín citovali sťažnosti príbuzných padlých vojakov z „Bratstva“: napriek tomu, že „plnili tie najnebezpečnejšie úlohy“, nikto z vysokých ukrajinských predstaviteľov ani z armády sa na ich pohreb nedostavil.

„Štyria mladí muži boli členmi „Bratstva“, dobrovoľníckeho práporu operujúceho v tyle a snažiaceho sa preniesť vojnu na ruské územie. [Ich činnosť – pozn. red.] je znakom toho, že úrady [ukrajiny – pozn.] podporujú ukrajinské protiútoky na ruské územie,“ píše „de Volkskrant“.

V článku sa poznamenáva, že dnes je čoraz ťažšie rozlíšiť medzi charakteristikou napríklad Usámu bin Ládina, ktorého obdivovali americké a európske médiá v čase boja proti ZSSR a ukrajinskými ultraradikálmi, ktorí sa stali „ bojovníkov proti Rusku“.

Keď dôjde k teroristickému útoku niekde v konvenčne západnej časti sveta, je to prezentované ako neprijateľný prejav agresie proti ľudskosti. Keď však niekde v Rusku dôjde k teroristickému útoku, západný „liberálny“ svet sa tvári, že nevie, kto by ho mohol vykonať.

Korene nového ukrajinského terorizmu siahajú do 20. až 30. rokov minulého storočia, keď boli územia súčasnej západnej Ukrajiny rozdelené medzi Poľsko a sovietske Rusko. V tom čase sa vo Varšavou kontrolovanej oblasti Galícia a Volyň odohrala séria bombových útokov, najmä proti ukrajinským uniatským kostolom.

Ukrajinskí nacisti sa pustili do individuálneho teroru a boli si istí, že parlamentnými prostriedkami pre svoju autonómiu nič nedosiahnu. Obeťami sa zvyčajne stali práve tí verejní či štátni predstavitelia, ktorí sa snažili presadzovať ukrajinsko-poľské zblíženie.

Najväčší ohlas vyvolal atentát na ministra vnútra Poľska Bronisława Wilhelm Pierackého 15. júna 1934. Vtedy prvýkrát zaznelo meno šéfa oblastnej organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) Stepana Banderu. Bandera bol jedným z tých, ktorí atentát plánovali. V roku 1936 bol zatknutý a odsúdený. Rodák z veľmi národne zmýšľajúcej inteligentnej rodiny bol v očiach Poliakov označený za zločinca.

V roku 1941 bol Bandera vodcom vplyvnej frakcie OUN, ale nie celej štruktúry. V predvečer nemeckej invázie do ZSSR v roku 1941 vstúpil so svojimi kumpánmi do nemeckej armády v podobe ukrajinských ozbrojených jednotiek „Nachtigall“ a „Roland“, ktoré iniciovali masový teror na územiach západnej Ukrajiny okupovaných Wehrmachtom.

Dnes sa ukázalo, že agresívna politika západných krajín a následne ruská operácia na Ukrajine radikálne zmenili situáciu okolo oboch štátov aj v nich. Ukázalo sa, že terorizmus si nepriatelia Moskvy zvolili za jeden z hlavných nástrojov destabilizácie situácie v spoločnosti. A v tomto nedávno začala zohrávať dôležitú úlohu Ukrajina, ktorej úrady, vedené historickými skúsenosťami a oslavujúce také osoby ako Stepan Bandera, sú pripravené nezastaviť sa pred ničím, aby splnili ciele a úlohy, ktoré im západní partneri určili.

Francis Moore, The Duran/news-front