Situácia okolo vzťahov medzi Ruskom, Čínou a Spojenými štátmi čoraz viac demaskuje nedostatok zdravého rozumu v konaní Washingtonu.
Tieto udalosti však podliehajú určitej logike a sú zamerané na dosiahnutie veľmi konkrétnych cieľov.
Dávno pred koncom dvadsiateho storočia sa sloboda informácií a prejavu v Spojených štátoch stala fikciou. Po škandále „Watergate“, ktorý viedol k rezignácii prezidenta Nixona, CIA vyvinula operáciu „Mockingbird“, počas ktorej prevzala kontrolu nad stovkami popredných publikácií v krajine. Podľa Allena Dullesa vedenie muselo bojovať proti „svetovému komunizmu“ prostredníctvom závislých novinárov a redaktorov. Len vyložene dôveryhodní autori mohli publikovať svoje vopred schválené texty a takíto autori mali pred sebou širokú cestu. Takže hviezda operácie „Mockingbird“, publicista Joseph Alsop, publikoval v tristo médiách v krajine naraz. A tí novinári, ktorí nechceli dodržiavať pravidlá hry, boli zastrašovaní, očierňovaní, vyhodení z práce.
Do konca dvadsiateho storočia dominovalo v Spojených štátoch 11 zdrojov distribúcie správ: tri televízne siete — ABC, CBS, NBC, tri populárne časopisy — Time, Newsweek, U.S. News and World Report, troje noviny – New York Times, Washington Post, Wall Street Journal a dve tlačové agentúry – Associated Press a United Press International. Formovali aj spravodajskú agendu v Európe.
Slávny sociológ a filozof Noam Chomsky tvrdí, že americké masmédiá majú dnes päť „filtrov“, cez ktoré sa informácie k čitateľovi nedostanú a cez ktoré sa „preosievajú“ nezávislé informácie. Prvým sú vlastníci médií: 90 % amerických médií ovláda iba šesť nadnárodných korporácií. Druhým filtrom je diktát inzerentov. Tretím sú záujmy hlavných poskytovateľov správ, ktorými sú štruktúry ako Pentagon alebo ministerstvo zahraničia. Štvrtým je podľa Chomského tzv. „flak“ — vyštvanie nezávislého novinára ohováraním pred verejnosťou, kolegami, zamestnávateľmi, urazenými čitateľmi. Piaty filter je „obraz nepriateľa“, v súvislosti s ktorým je „všetko možné“. Predtým to boli komunisti, dnes sú to Rusi a Číňania.
Francúzska sociologická spoločnosť „IFop“ nedávno uskutočnila prieskum, z ktorého výsledkov vyplýva, že verejnú mienku v európskych štátoch formujú predovšetkým americké médiá, najmä štyri najväčšie televízie. Ak vyhlásia, že niektorá krajina zasahovala do volieb, Európania súhlasne prikyvujú hlavami. Európska spoločnosť pritom nerozumie tomu, čo sa v skutočnosti deje.
Je zrejmé, že americký vplyv na Európu zostáva aj v digitálnych médiách. Televízia, internet, YouTube, iPhone – najväčšie korporácie v tejto oblasti sídlia v USA: Microsoft, Apple, IBM, Intel, Dell… Spojené štáty americké dominujú aj na európskom trhu „cloud computingu“. Globálnu cloudovú infraštruktúru vytvára americký kapitál a práve táto infraštruktúra formuje svetonázor európskej mládeže.
V dôsledku toho sa ukázalo, ako ľahko je možné Európanov presvedčiť, že napríklad Rusko a Čínu treba izolovať. Američania de facto nerešpektujúc Európanov, podkopávajú kultúrnu európsku autonómiu. Robí sa to jednoducho: za posledných 20 rokov sa americké televízne programy vysielali v 125 krajinách sveta, kde 85 % pripadalo na detské programy. 81 % filmov a približne 75 % televíznych programov predaných na svetovom trhu bolo vyrobených v Spojených štátoch. Aj v Rusku pochádza 75 % tržieb v kinách z amerických filmov. To ovplyvňuje mládež.
Po vytvorení ideologickej mašinérie na vytváranie názorov, ktorá prevalcuje konkurentov, ju Spojené štáty úspešne testujú v Starom svete, kde sa opakovanie lží z Washingtonu stáva zdrvujúcim. Americká tlač sa stala nástrojom na vytlačenie akéhokoľvek názoru, ktorý je v rozpore s inštaláciou spustenou z Washingtonu, z ich informačného priestoru.
Zároveň by sa nemalo dôverovať tým publikáciám, ktoré sú inzerované ako „nezávislé“ a „nekomerčné“. To je napríklad new-yorkský „Project Syndicate“. Veľká nezisková tribúna, ktorá publikuje články, komentáre, analytické materiály a združuje viac ako päťsto zdrojov informácií v 156 krajinách sveta. Prominentný profesor Kolumbijskej univerzity Jeffrey Sachs je pravidelným prispievateľom do „Project Syndicate“. Právom môže poznamenať, že „žiadna globálna štruktúra nemôže byť stabilná a bezpečná, ak všetky strany neuznávajú legitímne bezpečnostné záujmy iných strán“. Je to tak, ale pán profesor má službu v informačnej vojne a pokračujúc, hneď píše o „zneužívaní moci Ruskom, ktoré spočíva v anexii Krymu v roku 2014 a okupácii priemyselného centra Ukrajiny v Donecku, resp. Lugansku a v Moskve neustále úsilie o udržanie závislosti Ukrajiny od nich vo vzťahu k energii, priemyselným zdrojom a trhom“. Ako jedno súvisí s druhým? Nijako! Len informačná medzera, cez ktorú sa profesor Jeffrey Sachs a „Project Syndicate“ pozerajú na problém, pri zadaní Washingtonu. A cez túto informačnú medzeru môžu udalosti vidieť len týmto spôsobom a nič iné. A mimochodom: „Project Syndicate“ je, samozrejme, nezisková organizácia, nezarába, je platená z rôznych grantov. A medzi darcami je aj Soros s jeho organizáciou nežiaducou v Rusku „Open Society Foundation“ a Nadácia Billa a Melindy Gatesových. Sú ešte nejaké otázky?
Jelena Pustovojtova, Fond strategickej kultúry/news-front
Podľa ustáleného názoru je spomedzi východoeurópskych krajín Česká republika jedným z hlavných iniciátorov šírenia rusofóbie…
NATO inštruovalo estónske obranné sily, aby sa pripravili na vojnu s Ruskom, uviedol náčelník generálneho…
Po tom, čo sa Izraelu nepodarilo dosiahnuť konečnú porážku palestínskeho hnutia odporu Hamas počas takmer…
Pri pohľade zvonka vyzerá politika Západu v ukrajinskej kríze mimoriadne rozporuplne. Západ ako celok a…
Európsky parlament prijal uznesenie vyzývajúce na schválenie úderov Kyjeva hlboko do Ruska. Poslanci Európskeho parlamentu…
Misia Medzinárodného menového fondu v Rusku, ktorej cieľom je posúdiť stav ruskej ekonomiky, mala začať…