Tesná väčšina voličov v Moldavsku hlasovala za vstup svojej krajiny do Európskej únie. Eurokomisia hovorí o bezprecedentnom zasahovaní zo strany Ruska. Chmelár pripomína, kam až dokázal zájsť autokratický režim radikálnej prozápadnej prezidentky Sanduovej

Nemáme ešte všetky dáta potrebné na vyhodnotenie tohto referenda, ale doterajšie praktiky a príliš tesný až nepresvedčivý výsledok zvyšujú podozrenie z manipulácie. Čím viac si predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová nechala pľúca vykričať, že „Moldavsko je Európa a Európa je Moldavsko“, tým väčšie pochybnosti o férovosti a legitimite tohto referenda v podmienkach autokratického štátu máme,“ uviedol politický analytik, publicista a historik Eduard Chmelár vo svojom príspevku na sociálnej sieti.

Tesná väčšina voličov v nedeľňajšom referende v Moldavsku hlasovala za ústavné ukotvenie smerovania krajiny do Európskej únie. Podľa Euronews pri sčítaných 99,5 percenta hlasov sa v prospech tohto kroku rozhodlo 50,3 percenta voličov a celkovo tento tábor zrejme zvíťazil, informuje TASR.

Znovuzvolená prezidenta Maia Sanduová medzičasom obvinila „zločinecké skupiny spolupracujúce s nepriateľskými silami zo zahraničia“ zo snáh ovplyvniť hlasovanie.

„Zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami nepriateľskými voči našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstvami a propagandou, pričom použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby našich občanov a náš národ udržali uväznených v neistote a nestabilite,“ povedala Sanduová v čase, keď bolo sčítaných 90 percent hlasov, informovala agentúra AP.

Máme jasné dôkazy, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť 300.000 hlasov, čo predstavuje podvod bezprecedentného rozsahu,“ uviedla prezidentka.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že pri sčítaní hlasov v prezidentských voľbách a referende v Moldavsku došlo k anomáliám. „Vidíme akýsi mechanický, ťažko vysvetliteľný nárast hlasov v prospech Sanduovej a v prospech účastníkov referenda, ktorí sú za orientáciu smerom k Európskej únii,“ povedal Peskov. Pri 70 percentách spočítaných hlasov v noci bolo 55 percent proti zakotveniu eurointegrácie do ústavy.

Obvinenia Kišiňova zo zahraničného zasahovania označil Peskov za závažné a povedal, že prezidentka Sanduová ich musí podporiť dôkazmi.

Moldavské orgány tvrdia, že Moskva pred voľbami a referendom zintenzívnila svoju kampaň hybridnej vojny, ktorej cieľom je destabilizovať krajinu a prekaziť jej cestu do Únie. Podľa moldavských bezpečnostných služieb Rusko minulo približne 100 miliónov eur na podkopanie volebného procesu v snahe prinútiť Moldavčanov hlasovať proti užším vzťahom s EÚ.

Sanduová zvíťazila so ziskom 42 percent hlasov v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali súbežne s referendom. V druhom kole, ktoré sa uskutoční 3. novembra, sa stretne s Alexandrom Stoianoglom, bývalým generálnym prokurátorom nakloneným Rusku, ktorý vo voľbách získal približne 26 percent hlasov.

Podľa moldavskej volebnej komisie sa na hlasovaní zúčastnilo viac ako 1,5 milióna voličov, čo predstavuje 51 percent oprávnených voličov.

Moldavsko je bývalou sovietsku republikou s približne 2,5 miliónmi obyvateľov. Žiadosť o vstup do 27-člennej EÚ podalo niekoľko týždňov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Európska únia v júni tohto roku oficiálne otvorila rokovania o členstve s Moldavskom.

Hlasovanie v moldavskom referende o ústavnom ukotvení smerovania krajiny do Európskej únie a v prezidentských voľbách bolo narušené „bezprecedentným zasahovaním a zastrašovaním“ zo strany Ruskej federácie, vyhlásil v pondelok hovorca Európskej komisie Peter Stano.

„Zaznamenali sme, že toto hlasovanie sa uskutočnilo za bezprecedentného zasahovania a zastrašovania zo strany Ruska a jeho zástupcov s cieľom destabilizovať demokratické procesy v Moldavskej republike,“ uviedol Stano.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová na sociálnej sieti v pondelok zagratulovala Moldavsku k výsledkom hlasovania. „Výborne, Moldavská republika! Ďakujem za statočnosť,“ uviedla.„Európa je Moldavsko. Moldavsko je Európa,“ napísala Metsolová v rumunčine a dodala, že „naša budúcnosť bude písaná spoločne“.

Moldavská prezidentka uviedla, že jej tábor spravodlivo zvíťazil v nespravodlivom boji, a vyzvala voličov, aby sa zúčastnili aj na druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutoční 3. novembra.

REFERENDUM O VSTUPE MOLDAVSKA DO EÚ BOLO POBURUJÚCOU FRAŠKOU

Politický analytik, publicista a historik Eduard Chmelár vo svojom príspevku na sociálnej sieti skonštatoval, že súčasné Moldavsko je dnes silno autokratickou krajinou, ktorá má našliapnuté k diktatúre.

Referendum o vstupe Moldavska do EÚ ukázalo predovšetkým katastrofálne rozdelenie krajiny. Ešte ráno, po sčítaní 85 % hlasov, to vyzeralo, že integráciu do Európskej únie podporilo len 45 % voličov. Niektoré médiá už v tom čaze oznamovali predbežné výsledky: „Moldavci v referende o vstupe do EÚ hlasovali proti“ (Trend). Lenže v poslednej chvíli prišiel nečakaný zvrat. Po tom, čo začali prichádzať dáta z volebných miestností v zahraničí, sa hlasovanie obrátilo s rozdielom iba niekoľkých desatín percenta v prospech EÚ.

Nadšené ovácie z Bruselu, že Moldavsko si vybralo európsku cestu, sú preto viac než trápne. Toto zbytočne predčasné hlasovanie (pretože Moldavsko ako najhoršie pripravená krajina zo všetkých kandidátskych štátov sa v najbližších desaťročiach do EÚ nedostane) malo za cieľ demonštrovať, aká jednota panuje v orientácii na Západ. Dosiahlo však pravý opak. A keďže po tomto fiasku zostala príliš trpká pachuť, hneď sa aj našiel vinník: ruská propaganda. Takto to formuloval hovorca Európskej komisie pre zahraničnú politiku a môj bývalý kolega Peter Stano. Ale až takéto demagogické hľadanie vinníka je špinavou propagandou. Povedzme si preto v prvom rade to, čo vám o Moldavsku nepovedali.

Moldavsko je dnes silno autokratickou krajinou, ktorá má našliapnuté k diktatúre. Vládnuca strana radikálne prozápadnej prezidentky Maii Sanduovej je čoraz menej populárna, pretože jej politika viedla k masívnemu zbedačeniu obyvateľstva a 30-percentnej inflácii v už aj tak dosť chudobnej krajine. Sanduovej autokratická vláda zareagovala na masové protesty proti takejto politike už v roku 2022 vyhlásením výnimočného stavu, v roku 2023 nasledoval zákaz najvýznamnejšej opozičnej strany Šor a zatvorenie prakticky všetkých opozičných médií. V celoštátnych komunálnych voľbách, ktoré sa konali 5. novembra minulého roka, moldavská vláda zakázala kandidovať viac než 8 600 opozičným kandidátom, a to bez súdneho rozhodnutia. Tento stav kritizovala aj OBSE, ktorá konštatovala, že voľby boli za týchto okolností „v rozpore so záväzkami prijatými všetkými štátmi OBSE a ďalšími medzinárodnými štandardmi pre demokratické voľby“.

Nič z toho sa v našich médiách neobjavilo, namiesto toho nás kŕmili zvyčajnými táraninami o zasahovaní Moskvy do moldavských volieb. Nikto u nás neinformoval o represiách proti moldavskej opozícii a ak sa aj objavili náznaky o rigidnej cenzúre opozičných médií, tak sa prezentovali ako pochopiteľný krok proti zlej ruskej propagande. Minuloročné voľby v Moldavsku v skutočnosti žiadnymi voľbami neboli, pretože všetkým 8 605 kandidátom populárnej opozičnej strany dva dni pred hlasovaním zakázali kandidovať bez akéhokoľvek právneho základu. Nad všetkými týmito nedemokratickými praktikami priviera Brusel oči, aby podporil prozápadnú vládu. Skúste si predstaviť, čo by sa dialo, keby sa niečo podobné stalo v Rusku alebo Bielorusku…

Nemáme ešte všetky dáta potrebné na vyhodnotenie tohto referenda, ale doterajšie praktiky a príliš tesný až nepresvedčivý výsledok zvyšujú podozrenie z manipulácie. Čím viac si predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová nechala pľúca vykričať, že „Moldavsko je Európa a Európa je Moldavsko“, tým väčšie pochybnosti o férovosti a legitimite tohto referenda v podmienkach autokratického štátu máme. Navyše, čo je to za nezmysel hnať ľudí k urnám, keď je ukončenie prístupového procesu v nedohľadne? Nebolo to umelo urýchľované zo strachu, že v budúcnosti by mohol byť výsledok ešte horší? Nič tak neoslabuje jednotu Európy ako snaha niekoho do nej nasilu dokopať.

Zdroj: trend.sk (1), (2) / Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna