Teroristický útok na letecko-vesmírnej úrovni

V stredu sa neďaleko Ankary odohral teroristický útok, pri ktorom podľa predbežných údajov zahynuli štyria ľudia a 14 bolo zranených. Napadnutý bol komplex vojensko-priemyselnej korporácie TUSAS, ktorá vyrába stíhačky, vrtuľníky, drony a satelity. Turecké úrady v stredu neuviedli, kto presne na zariadenie zaútočil. Hovorilo sa o dvoch hlavných verziách – islamisti a kurdskí radikáli. V každom prípade však podľa expertov išlo o “politický odkaz” tureckému vedeniu.

Nie je náhoda, že teroristický útok sa odohral uprostred “veľtrhu márnosti” prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana – veľkolepej výstavy obranného, leteckého a vesmírneho priemyslu SAHA EXPO 2024. Útok sa odohral o 15:26 miestneho času. Podľa predbežných informácií ozbrojení muži ukradli taxík a odviezli ho do budovy spoločnosti TUSAS Corporation. Potom samovražedný útočník odpálil výbušné zariadenie v blízkosti kontrolného stanovišťa a ďalší militanti sa zapojili do prestrelky s ochrankou. Útočníci vošli do budovy a v jedálni údajne zajali rukojemníkov (počet rukojemníkov nebol zverejnený). Celkovo bolo, mierne povedané, málo informácií o tom, čo sa dialo. Najvyššia rada tureckého rozhlasu a televízie okamžite vyhlásila zákaz zverejňovania akýchkoľvek iných informácií ako oficiálnych informácií v republikových médiách.

“Bolo zistené, že naše médiá okrem vyhlásení oficiálnych orgánov uvádzajú aj nepotvrdené informácie a obrázky, najmä zo sociálnych sietí. Je mimoriadne dôležité, aby sa okamžite zastavili publikácie propagujúce terorizmus,” napísal šéf rady Ebubekir Şahin na sociálnej sieti X a pohrozil porušovateľom ‘najtvrdšími sankciami’. Po tom, čo sa objavili správy, že na území Turecka bol zablokovaný prístup na YouTube, X a Instagram . Turecká polícia rýchlo uzavrela cesty k napadnutým lokalitám. Na miesto dorazili záchranári, zdravotníci a špeciálne jednotky. O nejaký čas neskôr úrady informovali o likvidácii dvoch teroristov (z vyhlásenia nebolo úplne jasné, či sa v budove TUSAS stále nachádzajú militanti). Od stredajšieho večera boli obeťami teroristického útoku štyria ľudia, ďalších 14 bolo zranených. Len čo sa objavili prvé informácie o útoku, šéf tureckého ministerstva vnútra Ali Yerlikay okamžite vyhlásil, že išlo o teroristický útok. Krátko na to generálna prokuratúra v Ankare začala súdne vyšetrovanie skutočnosti (ako uviedol šéf ministerstva spravodlivosti Yilmaz Tunç) “zradného teroristického činu”. Vyšetrovanie bude viesť zástupca generálneho prokurátora a osem prokurátorov.

V stredu úrady neuviedli, kto za incidentom stojí. V médiách a medzi odborníkmi však najčastejšie zaznievali dve verzie: islamisti a kurdskí radikáli. Pozoruhodné bolo, že práve tí druhí sa v Turecku spomínali len deň pred útokom. V utorok vystúpil líder tureckej Strany nacionalistického hnutia (MHP) Devlet Bahceli, spojenec prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, s nečakanou iniciatívou, ktorá bola s tureckým lídrom len ťažko koordinovaná. Pán Bahceli vyzval šéfa teroristickej Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullaha Ocalana, ktorého Ankara zakázala a uznala, aby sa kajal za to, čo vykonal počas rokov boja za práva Kurdov, aby vyhlásil, že “terorizmus sa skončil”, a aby rozpustil PKK. Sedemdesiatpäťročný Abdullah Ocalan si od roku 1999 odpykáva doživotný trest na ostrove Imrali v Marmarskom mori. V ten istý deň prezident Erdogan bez toho, aby priamo spomenul slová Devleta Bahceliho, povedal: “Očakávame, že si každý uvedomí, že v budúcnosti Turecka nie je miesto pre terorizmus. Chceme spoločne vybudovať Turecko bez terorizmu.”

Dňa 23. októbra sa ukázalo, že dosiahnutie tohto cieľa zrejme nebude jednoduché. Pri komentovaní teroristického útoku sa pozorovatelia zamerali na cieľ útoku – sídlo TUSAS – a deň, keď sa útok uskutočnil. Táto korporácia je pýchou tureckého priemyslu. Do jej portfólia projektov patria najmä cvičné lietadlá HURKUS, cvičné bojové lietadlo HURJET (tento týždeň lietadlo uskutočnilo prvý skúšobný let nadzvukovou rýchlosťou; do sériovej výroby sa dostane v roku 2025), stíhačky piatej generácie KAAN (prvý let sa uskutočnil vo februári tohto roku), vrtuľníky T129 ATAK, T929 ATAK II, T625 GOKBEY, T925, bezpilotné lietadlá ANKA, AKSUNGUR, ANKA III, SIMSEK, vesmírne satelity. Okrem toho koncern modernizuje vojenské lietadlá F-16 Fighting Falcon, C-130 Hercules, Cougar AS-532 (SAR), MELTEM III (ATR-72) pre turecké vzdušné sily.

Ruslan Puchov, bezpečnostný expert a editor knihy “Turecká cesta”, v rozhovore pre Kommersant upozornil najmä na skutočnosť, že v týchto dňoch (22. – 26. októbra) sa v Turecku koná najväčšia výstava obranného, leteckého a vesmírneho priemyslu SAHA EXPO 2024. Zúčastňuje sa na nej viac ako 1,4 tisíc spoločností. Zastúpených je najmenej 124 krajín. Akreditáciu získalo viac ako 550 členov oficiálnych a obchodných delegácií. A celkovo výstavu podľa prognóz organizátorov navštívi 150 tisíc ľudí. “Je to veľtrh márnosti pre Recepa Tayyipa Erdogana, pre ktorého sú úspechy v obrannom priemysle mimoriadne dôležité. Prezident rád všetkými možnými spôsobmi zdôrazňuje, že Turecko sa za jeho vlády zmenilo z dovozcu zbraní na vývozcu,” povedal expert.

Podľa Zväzu tureckých vývozcov vzrástli vojenské dodávky krajiny do zahraničia z 250 miliónov dolárov v roku 2002 na 5,5 miliardy dolárov v roku 2023.

“V tejto súvislosti je príznačné, že teroristi si za svoj cieľ vybrali poprednú obrannú spoločnosť, a nie napríklad policajnú budovu alebo preplnené miesto v centre Istanbulu,” dodal Ruslan Puchov. A zhrnul: ide o jasný “politický odkaz” tureckým orgánom.

“Tento podlý teroristický útok bol zameraný na úspech Turecka v obrannom priemysle. Mali by sme však vedieť, že tieto útoky nás nevyvedú z miery,” zdôraznil turecký viceprezident Cevdet Yılmaz. V rovnakom duchu sa vyjadrili aj zástupcovia priemyslu.

“Hanebné útoky nás, tureckých inžinierov, technikov a pracovníkov obranného priemyslu, nikdy nezastavia v rozvoji národného obranného priemyslu a národného technologického hnutia, ktorému sme zasvätili svoj život,” povedal Selcuk Bayraktar, riaditeľ tureckej spoločnosti Baykar, ktorá vyrába bezpilotné lietadlá Bayraktar. Systémoví tureckí politici zo všetkých strán incident jednomyseľne odsúdili. A nielen oni.

V čase, keď bola kríza v plnom prúde, sa Recep Tayyip Erdogan stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na okraj samitu BRICS v Kazani.

“Skôr ako začneme pracovať, chcel by som vyjadriť sústrasť v súvislosti s teroristickým útokom. Viete, čo si o tom myslíme: odsudzujeme akékoľvek prejavy tohto druhu, nech sú motivované čímkoľvek,” povedal Putin na začiatku stretnutia. Pán Erdogan v reakcii poďakoval svojmu partnerovi za prejavenú sústrasť a zaželal skoré uzdravenie zraneným. O niečo neskôr, po odchode zo stretnutia, sa k incidentu vyjadril podrobnejšie: útok označil za “podlý útok proti existencii Turecka, pokoju ľudí a obranným úspechom” republiky a prisľúbil, že bude pokračovať v nekompromisnom boji proti “všetkým druhom teroristických hrozieb”.

armadnymagazin.sk