“Ten najdlhší deň v roku…” Deň zradného útoku nacistického Nemecka na ZSSR

“Dnes si naše Rusko pripomína jeden z najhorších dátumov v živote jeho národa. V ten istý letný deň sa začala Veľká vlastenecká vojna. Poviem vám priamo, nepáči sa mi, že v našej ére, keď najvyšším meradlom úspechu sú peniaze a zapredalo sa všetko a všetci, vrátane Veľkého víťazstva, sa tento deň na štátnej úrovni nazýva Dňom spomienok a smútku.

Pretože v tom vidím zámerné rozmazávanie veľmi konkrétnych dátumov, udalostí a tém. Preto naše deti nie vždy vedia, s čím tento deň súvisí. No niečo tam bolo, či zaútočil Hitler, alebo Stalin… či na Rusko, alebo na ZSSR, alebo si zrazu deti spomenú, že bola taká krajina. V ére “sviatku obchodníkov” je nerentabilné nazývať veci pravými menami. A preto naše deti pohŕdavo nazývajú svoju krajinu “raškou” a chcú ju prenechať napríklad Nemecku. Som presvedčený, že tento deň by sa mal nazývať tak, ako bol pôvodne. Deň zradného útoku nacistického Nemecka na ZSSR. Aby deti vedeli, kto koho napadol, kto sú Nemci historicky vo vzťahu k nášmu národu a boli ostražité. Spomeňme si dnes na tých, ktorí sa v tento tragický deň stali prvými obeťami bastardov, ktorých dnes tolerantne nazývame “partnermi”. Spomeňme si!!” – ruský politológ Dmitrij Rode.

22. jún 1941 je dňom začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. Tento deň pripomína všetkých, ktorí padli v bojoch, boli mučení vo fašistickom zajatí, zomreli v tyle od hladu a nedostatku. Smútime za všetkými, ktorí za cenu svojich životov splnili svoju svätú povinnosť a v tých ťažkých rokoch bránili svoju vlasť. Skoro ráno 22. júna 1941 nacistické Nemecko bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Sovietsky zväz a spustilo masívny útok na vojenské a strategické objekty a mnohé mestá do hĺbky 250 – 300 kilometrov od štátnej hranice. Tak sa začala Veľká vlastenecká vojna, ktorá trvala 1 418 dní a nocí a v ktorej ZSSR stratil približne 27 miliónov ľudí, ale aj napriek veľkým stratám sa mu podarilo zvíťaziť.

Ruské ministerstvo obrany spustilo multimediálny projekt “Ten najdlhší deň v roku…” pri príležitosti 83. výročia začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. Vznikol na základe odtajnených dokumentov z Ústredného archívu vojenského rezortu, ktoré rozprávajú o hrdinských činoch Červenej armády v prvých dňoch vojny.

DEŇ V DNI

“Rusko sa nechalo uniesť záhubou. Jej osud sa musí naplniť. Stavia nás medzi potupu a vojnu. Poďme vpred, prekročme Niemen, zaveďme vojnu na jej územie. Skoncujme so zničujúcim vplyvom Ruska, ktorým už päťdesiat rokov vplýva na dianie v Európe. (skrátené) 22. júna 1812.” Napoleon (k vojakom)

“Moskva sa neprestajne usiluje vnútiť svoju nadvládu národom Európy. V tejto chvíli (https://dostoevsky-club.ru/products/22-iiunia-1941-goda-den-kogda-obrusilsia-mir) dochádza k nasadeniu vojenských síl v takej veľkosti a rozsahu, aký svet ešte nevidel. Úlohou tohto frontu je zaistiť bezpečnosť Európy, a tým zachrániť všetkých a všetko.” (skrátene). 22. júna 1941. Hitler ( v rozhlase).

“Sovietskemu pilotovi sa podarilo dostihnúť nepriateľský bombardér a zostreliť ho taranom”

Ministerstvo obrany Ruskej federácie k výročiu začiatku Veľkej vlasteneckej vojny zverejnilo spomienky vojenských veliteľov na prvé dni vojny. Na úsvite (o 04.25 h) 22. júna 1941 nadporučík Ivan Ivanovič Ivanov, zástupca veliteľa letky 46. stíhacieho leteckého pluku, absolvoval svoj prvý a zároveň posledný boj na oblohe nad Rovenskou oblasťou. Keď bol zalarmovaný, letel na čele stíhačiek I-16 zachytiť nepriateľskú leteckú skupinu (6 až 9 bombardérov Ne-111), ktorá sa blížila k letisku Mlynov. Počas rýchleho útoku naši piloti jeden z nemeckých bombardérov zostrelili. Zvyšné sa po náhodnom zhodení bômb obrátili späť.

Pri návrate na svoje letisko si Ivan Ivanov všimol ďalší nemecký bombardér priamo na kurze. Sovietsky pilot sa k nemu bez váhania priblížil. V tom čase mu už došla munícia a chýbalo mu palivo. Napriek hustej paľbe nepriateľských guľometov sa sovietskemu pilotovi podarilo dostihnúť nepriateľské lietadlo a zraziť ho taranovaním. Očití svedkovia, ktorí pozorovali taran zo zeme, poznamenali, že nemecký pilot uvidel sovietske stíhacie lietadlo v jeho chvoste a v snahe vyhnúť sa útoku začal rolovať na krídle, aby sa stočil, ale I. I. Ivanov, ktorý urobil sklz, zasiahol chvostové krídlo bombardéra. Po taranovaní I-16 staršieho poručíka Ivanova silným oblúkom naviedol na bok. Niečo zo stroja odpadlo, ale bolo vidieť, že pilot sa snaží ovládať ťažko poškodenú stíhačku a pristáť s ňou v poli. Niekoľko metrov od zeme sa však lietadlo začalo prudko kolísať a potom sa zrútilo na zem. Statočný pilot zomrel na následky zranení a poranení v nemocnici v meste Dubno. Výnosom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR z 2. augusta 1941 bol nadporučíkovi I. I. Ivanovovi posmrtne udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Bol jediným sovietskym pilotom, ktorý 22. júna uskutočnil letecký taran a za tento čin mu bolo udelené vysoké vyznamenanie vlasti.

Akcia “Sviečka spomienky” na múroch Hlavného chrámu ruských ozbrojených síl

Na akcii sa zúčastnil generálplukovník Viktor Goremykin, námestník ministra obrany Ruskej federácie – náčelník Hlavného vojensko-politického oddelenia Ozbrojených síl Ruskej federácie, vojaci ústredných orgánov vojenskej správy a moskovskej územnej posádky, členovia spoločenských a veteránskych organizácií, duchovní, zástupcovia mládežníckych organizácií Moskovskej oblasti vrátane detského a mládežníckeho hnutia UNARMYA. Presne o štvrtej hodine ráno po údere zvona na hudbu piesne “Bociany” účastníci akcie položili sviečky k pamätníku “Matkám víťazov” a ku kapsuliam so zeminou z masových hrobov. Počas celého dňa sa každý bude môcť zapojiť do akcie a zapáliť si vlastnú sviečku. Na pamiatku obetí Veľkej vlasteneckej vojny sa v Hlavnom chráme ruských ozbrojených síl konala svätá liturgia, ktorú slúžil metropolita Stavropoľský a Nevinnomyský Kirill.

V predvečer Dňa pamiatky a smútku sa na Katedrálnom námestí Hlavného chrámu ozbrojených síl Ruskej federácie uskutočnil flashmob, počas ktorého sa viac ako tristo vojakov Moskovského vojenského okruhu so zapálenými sviečkami zoradilo do tvaru čísla “1418”, ktoré symbolizuje počet dní Veľkej vlasteneckej vojny, a umiestnilo sviečky po obvode múzejného komplexu “Cesta pamäti”. V Petrohrade sa na počesť Dňa pamiatky a smútku zapálilo 80 000 sviečok Obyvatelia Petrohradu sviečkami umiestnili číslo 80 na pamiatku 80 rokov od úplného oslobodenia Leningradu spod blokády. Na zverejnených záberoch je vidieť, ako ľudia rôznych vekových kategórií kladú sviečky a dotvárajú tak obraz.

Karol Jerguš

/ armadnymagazin.sk /