Technocenzúra: Vojna vlády USA proti takzvaným nebezpečným nápadom

„Existuje viac ako jeden spôsob, ako napáliť knihu. A svet je plný ľudí pobehujúcich s horiacimi zápalkami.“ — Ray Bradbury

To, čoho sme svedkami, je moderný ekvivalent pálenia kníh, ktorý zahŕňa odstránenie nebezpečných myšlienok – legitímnych alebo nie – a ľudí, ktorí ich zastávajú. Sedemdesiat rokov po románe Raya Bradburyho Fahrenheit 451 zobrazil fiktívny svet, v ktorom sa pália knihy. Aby sme potlačili nesúhlasné myšlienky, zatiaľ čo televízna zábava sa používa na znecitlivenie obyvateľstva a umožňuje ho ľahko upokojiť, rozptýliť a ovládať, zisťujeme, že sa pohybujeme v strašidelne podobnej realite.

Vitajte vo veku technocenzúry

Na papieri – aspoň podľa prvého dodatku (americkej ústavy – pozn.) – môžeme technicky slobodne hovoriť. V skutočnosti však teraz môžeme hovoriť len tak slobodne, ako nám to dovolí vládny úradník alebo právnické osoby ako Facebook, Google alebo YouTube.

Príklad: interné dokumenty vydané výberovým podvýborom Snemovne reprezentantov pre zbrojenie federálnej vlády potvrdili to, čo sme už dlho tušili: že vláda spolupracuje so spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti sociálnych médií na cenzúre reči .

Výrazom „cenzor“ máme na mysli spoločné úsilie vlády umlčať a úplne vykoreniť akýkoľvek prejav, ktorý je v rozpore s vládou schváleným príbehom.

Technofašizmus

Toto je politická korektnosť dovedená do najmrazivejšieho a najprestížnejšieho extrému. Odhalenia, že Facebook spolupracoval s Bidenovou administratívou na cenzúre obsahu súvisiaceho s COVID-19, vrátane vtipných vtipov , dôveryhodných informácií a takzvaných dezinformácií, nasledovali po rozhodnutí federálneho súdu v Louisiane, ktorý zakazuje predstaviteľom výkonnej moci od komunikácie so spoločnosťami sociálnych médií o kontroverznom obsahu na ich online fórach.

Sudca Terry Doughty prirovnal tvrdé pokusy vlády tlačiť na spoločnosti sociálnych médií, aby potlačili obsah kritický voči vakcínam COVID alebo voľby k „takmer dystopickému scenáru“, že „zdá sa, že „vláda Spojených štátov prevzala úlohu podobnú orwellovskej “Ministerstvo pravdy.” Toto je samotná definícia technofašizmu.

Technofašizmus, zahalený do tyranskej sebaspravodlivosti, je poháňaný technologickými gigantmi (korporátnymi aj vládnymi), ktorí pracujú v tandeme na dosiahnutí spoločného cieľa.

Vláda nás nechráni pred „nebezpečnými“ dezinformačnými kampaňami. Je to položenie základov na to, aby sme sa izolovali od „nebezpečných“ myšlienok, ktoré by nás mohli prinútiť myslieť sami za seba, a tým spochybniť zovretie mocenskej elity nad našimi životmi.

Technologickým gigantom sa doteraz podarilo obísť Prvý dodatok vďaka ich mimovládnemu postaveniu, ale je to prinajlepšom pochybný rozdiel, keď kráčajú v súlade s vládnym diktátom.

Ako píšu Philip Hamburger a Jenin Younes pre The Wall Street Journal : „Prvý dodatok zakazuje vláde‚ obmedzovať slobodu prejavu‘. Doktrína Najvyššieho súdu jasne hovorí, že vláda sa nemôže ústavne vyhnúť novele tým, že bude pracovať prostredníctvom súkromných spoločností .“

Nič dobré nemôže vzísť z toho, ak dovolíme vláde obchádzať ústavu. Nepretržitá, všadeprítomná cenzúra, ktorú nám spôsobujú korporátni technologickí giganti s požehnaním mocností, hrozí, že prinesie reštrukturalizáciu reality priamo z Orwellovho roku 1984, kde Ministerstvo pravdy kontroluje prejav a zabezpečuje , aby fakty zodpovedajú akejkoľvek verzii reality, ktorú vládni propagandisti prijmú.

Koniec slobody prejavu

Orwell zamýšľal rok 1984 ako varovanie. Namiesto toho sa používa ako dystopický návod na sociálne inžinierstvo populácie, ktorá je poddajná, konformná a poslušná Veľkému bratovi.

Toto je ten klzký svah, ktorý vedie ku koncu slobody prejavu, ako sme ju kedysi poznali. Vo svete, ktorý je čoraz viac automatizovaný a filtrovaný optikou umelej inteligencie, sme vydaní na milosť a nemilosť nepružným algoritmom, ktoré diktujú hranice našich slobôd.

Keď sa umelá inteligencia stane plne integrovanou súčasťou vládnej byrokracie , bude len málo možností: všetci budeme podliehať neústupným súdom technovládcov.

Takto to začína: Umlčanie nekonformných ľudí

Po prvé, cenzori išli po takzvaných extrémistoch, ktorí chrlili takzvané „nenávistné prejavy“. Potom išli po takzvaných extrémistoch, ktorí chrlili takzvané „dezinformácie“ o ukradnutých voľbách, holokauste a Hunterovi Bidenovi .

V čase, keď sa takzvaní extrémisti ocitli v hľadáčiku chrliac takzvané „dezinformácie“ o pandémii COVID-19 a vakcínach, cenzori vyvinuli systém a stratégiu na umlčanie nekonformných ľudí . Nakoniec,

v závislosti od toho, ako vláda a jej korporátni spojenci definujú, čo predstavuje „extrémizmus“, „my ľudia“ môžeme byť všetci považovaní za vinných z nejakého myšlienkového zločinu alebo iného.

Čokoľvek teraz tolerujeme – bez ohľadu na to, pred čím zatvárame oči – čokoľvek si odôvodníme, keď to spôsobíme iným, či už v mene zabezpečenia rasovej spravodlivosti alebo obrany demokracie alebo boja proti fašizmu, nakoniec sa vráti a uväzní nás všetkých.

Pozeraj a uč sa.

Všetci by sme mali byť znepokojení, keď je ktorýkoľvek jednotlivec alebo skupina, či už prominentná alebo nie, cenzurovaná, umlčaná a prinútená zmiznúť z Facebooku, Twitteru, YouTube a Instagramu za vyjadrenie myšlienok, ktoré sú považované za politicky nekorektné, nenávistné, nebezpečné alebo konšpiračné.

Vzhľadom na to, čo vieme o tendencii vlády definovať svoju vlastnú realitu a pripisovať vlastné nálepky správaniu a reči, ktoré spochybňujú jej autoritu, by to malo byť dôvodom na poplach v celom politickom spektre .

Tu je pointa: nemusíte mať radi alebo súhlasiť s nikým, kto bol umlčaný alebo prinútený zmiznúť v online kvôli jeho názorom, ale ignorovať dlhodobé dôsledky takejto cenzúry je nebezpečne naivné, pretože akékoľvek právomoci, ktoré povolíte vláde a jej korporátnym agentom voči súčasným tvrdeniami, budú nakoniec použité proti vám tyranmi, ktorých si sám privlastníte.

Ako píše Glenn Greenwald pre The Intercept :

Vašim do očí bijúcim omylom, ktorý vždy leží v srdci procenzorských nálad, je dôverčivá, klamná viera, že cenzúra bude nasadená len na potlačenie názorov, ktoré sa vám nepáčia, ale nikdy nie vlastných názorov…

Facebook nie je nejaký benevolentný, láskavý, súcitný rodič alebo podvratný, radikálny herec, ktorý bude kontrolovať náš diskurz, aby chránil slabých a marginalizovaných alebo slúžil ako ušľachtilá kontrola nekalostí mocných.

Takmer vždy sa chystajú urobiť presný opak: chrániť mocných pred tými, ktorí sa snažia podkopať elitné inštitúcie a odmietajú ich ortodoxné názory. Technologickí giganti, rovnako ako všetky korporácie, musia mať zo zákona jeden prvoradý cieľ: maximalizovať hodnotu pre akcionárov. Svoju moc vždy použijú na upokojenie tých, o ktorých si myslia, že majú najväčšiu politickú a ekonomickú moc.

Pozor: od cenzúry takzvaných nelegitímnych myšlienok k umlčaniu pravdy je šmykľavý svah.Nakoniec, ako predpovedal George Orwell, sa hovorenie pravdy stane revolučným činom.

Ak vláda dokáže ovládať reč, môže kontrolovať myslenie a na oplátku môže kontrolovať myslenie občanov.

Už sa to deje: Každý deň bližšie k totalite

Každým ďalším dňom sa posúvame ďalej na ceste k totalitnej spoločnosti charakterizovanej vládnou cenzúrou, násilím, korupciou, pokrytectvom a netoleranciou, všetko zabalené pre náš domnelý prospech v orwellovskom dvojhovore o národnej bezpečnosti, tolerancii a tzv. “vládny prejav.”

Postupne sú Američania prispôsobovaní, aby akceptovali rutinné vpády do ich slobôd. Takto sa útlak stáva systémovým, čo sa označuje ako plazivá normalita alebo smrť tisíckrát.

Ide o koncepciu, ktorú použil vedec Jared Diamond, ocenený Pulitzerovou cenou, aby opísal, ako možno veľké zmeny, ak sa implementujú pomaly v malých fázach v priebehu času, akceptovať ako normálne bez šoku a odporu, ktoré by mohli privítať náhly prevrat.

Diamondove obavy súvisiace s dnes už zmiznutou civilizáciou Veľkonočného ostrova a spoločenským úpadkom a zhoršovaním životného prostredia, ktoré k tomu prispeli, je to však silná analógia pre neustálu eróziu našich slobôd a úpadok našej krajiny priamo pod našimi nosmi .

Ako vysvetľuje Diamond: „Len za pár storočí ľudia z Veľkonočného ostrova vyhladili svoje lesy, vyhynuli svoje rastliny a zvieratá a videli, ako sa ich zložitá spoločnosť točila do chaosu a kanibalizmu… Prečo sa nepozreli okolo seba, neuvedomili si robili a prestali skôr, než bude neskoro? Na čo mysleli, keď rúbali poslednú palmu? Jeho odpoveď: „Mám podozrenie, že k nešťastiu nedošlo s ranou, ale so zakňučením .

Podobne ako samotní americkí kolonisti, aj prví kolonisti Veľkonočného ostrova objavili nový svet – „nedotknutý raj“ – prekypujúci životom. Napriek tomu takmer 2000 rokov po príchode prvých osadníkov bol Veľkonočný ostrov zredukovaný na pustý cintorín obyvateľstvom tak zameraným na svoje bezprostredné potreby, že nedokázali zachovať raj pre budúce generácie.

To isté by sa dalo povedať o dnešnej Amerike: aj ona je redukovaná na pustý cintorín obyvateľstvom tak zameraným na svoje bezprostredné potreby, že sa im nedarí zachovať slobodu pre budúce generácie.

V prípade Veľkonočného ostrova, ako Diamond špekuluje :

Les… zmizol pomaly, v priebehu desaťročí. Možno vojna prerušila pohybujúce sa tímy; možno kým rezbári dokončili prácu, prasklo posledné lano. Medzitým by každý ostrovan, ktorý by sa pokúsil varovať pred nebezpečenstvom postupného odlesňovania, bol premožený osobnými záujmami rezbárov, byrokratov a náčelníkov, ktorých práca závisela od pokračujúceho odlesňovania…

Zmeny v lesnom poraste z roka na rok by boli ťažké odhaliť… Len starší ľudia, ktorí si spomínali na svoje detstvo pred desiatkami rokov, mohli rozpoznať rozdiel. Stromov postupne ubúdalo, zmenšovali sa a strácali význam. V čase, keď bola vyrezaná posledná plodonosná dospelá palma, palmy už dávno prestali mať ekonomický význam. Každoročne sa tak vyklčovali len menšie a menšie sadenice paliem spolu s ďalšími kríkmi a stromami. Vyrúbanie poslednej malej dlane by si nikto nevšimol. “

Znie to už bolestne povedome? Už sme zbúrali bohatý les slobôd, ktorý založili naši zakladatelia. Zmizli pomaly, v priebehu desaťročí. K narúšaniu našich slobôd dochádzalo tak postupne, že si to nikto nevšimol. Len staršie generácie, ktoré si pamätajú, aká bola skutočná sloboda, poznajú rozdiel. Postupne sa slobôd, ktoré občania požívajú, zmenšuje, zmenšuje a zmenšuje aj ich význam. Kým padne posledná sloboda, nikto nebude poznať rozdiel.

Takto rastie tyrania a padá sloboda: s tisíckami škrtov, každý z nich ospravedlnený alebo ignorovaný alebo pokrčený plecami ako bezvýznamný sám osebe na to, aby to obťažovalo, ale sčítavajú sa.

Každý škrt, každý pokus o podkopanie našich slobôd, každá strata nejakého kritického práva – slobodne myslieť, zhromažďovať sa, hovoriť bez strachu, že budeme zahanbení alebo cenzurovaní, vychovávať svoje deti tak, ako uznáme za vhodné, uctievať alebo neuctievať ako naše svedomie nám káže jesť, čo chceme a milovať, koho chceme, žiť tak, ako chceme – pridávajú sa k nesmiernemu neúspechu každého z nás zastaviť zostup po tomto klzkom svahu.

Ako objasňujem vo svojej knihe Battlefield America: The War on the American People a v jej fiktívnom náprotivku The Erik Blair Diaries , teraz sme na tomto klesajúcom svahu.

John a Nisha Whiteheadovci

O autoroch: Ústavný právnik a autor John W. Whitehead je zakladateľom a prezidentom The Rutherford Institute . Jeho najnovšími knihami sú najpredávanejšie Battlefield America: The War on the American People , oceňovaná A Government of Wolves: The Emerging American Police State a debutový dystopický fiktívny román The Erik Blair Diaries

Nisha Whitehead je výkonnou riaditeľkou The Rutherford Institute. Informácie o The Rutherford Institute sú dostupné na www.rutherford.org . Sú pravidelnými prispievateľmi do globálneho výskumu.

Odporúčaný obrázok je z Distract The Media

Tento článok bol pôvodne publikovaný na The Rutherford Institute 

skspravy