Svetové slovenské rozprávky

Máme veľké šťastie, že slovenské povesti zozbieral človek, ktorý chápal život v celej jeho krutosti. Najväčší slovenský autor rozprávok Pavol Dobšinský zbieral slovenské rozprávky tri desaťročia. Spolu s ďalším slovenským velikánom Martinom Benkom vdýchli slovenským rozprávkam úžasnú a neopakovateľnú atmosféru. Trikrát nominovaný Milan Rúfus na Nobelovu cenu patril k najvýznamnejším predstaviteľom modernej slovenskej poézie. Stal sa najvýznamnejším básnikom, všeobecne uznávaným.

Najkrajšie slovenské rozprávky

Rozprávky o Zlatovláske, troch zhavranelých bratoch, dvanástich mesiačikoch, zlatej priadke, troch grošoch, zakliatej hore, Laktibradovi, Mahuliene, Lomidrevovi či Popolvárovi patria k najznámejším a najkrajším rozprávkam, ktoré aj dnes dokážu očariť deti rovnako, ako očarovali ich rodičov či prarodičov ešte v minulom storočí.

Pavol Dobšinský – spisovateľ štúrovskej generácie a zberateľ ľudovej slovesnosti

Narodil sa do rodiny evanjelického farára v Slavošovciach. Študoval na gymnáziu v Rožňave a Miškovci, neskôr na evanjelickom lýceu v Levoči. Zúčastnil sa na revolúcii v rokoch 1848 – 1849. Pôsobil ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa v Revúcej. Tu sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr pôsobil ako kaplán či ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici. Napokon sa usadil v Drienčanoch, kde pôsobil ako kňaz. Zomrel 22. Októbra 1885 na silný zápal pľúc.

Pavol Dobšinský o slovenských rozprávkach

Že tieto kvety z národného ducha u nás Slovákov vyrástli a že národ sám v týchto výtvoroch vždy s veľkou obľubou sa tešieval, ukazuje to, že tieto povesti v toľkých storočiach nevyšli z pamäti, ale že až doposiaľ v čerstvosti sa udržali. Od počiatku ich neznámeho, až do báječnej minulosti padajúceho vzniku vyprávajú sa ony a podávajú z úst do úst, z pokolenia na pokolenie, s premenami síce čo do pobočnosti, ale v podstate vždy tie isté. Tie samé! Tisíc a tisíc ráz boli tieto národné veselo-, čino-, a trúchlohry v divadielkach tichých slovenských izbičiek, pri lučivom svetle kozubov a pri hudbe svištiacich vretien, na dlhých zimných večeroch od k tomu zrodených samovzdelaných ochotníkov bezplatne predstavované. A miešané obecenstvo z malých i veľkých záležajúce, tu dolu i na galérii nezunovalo ich s obľubou a pochvalou poslúchať. Každý dom v dedine a každý kút v dome má u nás svojich vykladačov a vykladačky.

Na sklonku života ich vydal vlastným nákladom, pretože Martinská tlačiareň ich odmietla s tým, že by sa nepredávali. Dnes sú Prostonárodné slovenské povesti už literárnou klasikou.

Stále sa čítajú, sú nanovo upravované i dramatizované. Asi aj preto, že Dobšinský v nich nevidel len hlúpe povedačky. V povestiach, ktoré si ľudia odovzdávali z generácie na generáciu, cítil zakliatu vieru, túžbu i nádej národa.

Martin Benka – zakladateľ moderného výtvarného prejavu

Dňa 21. septembra 1888 sa v Kostolišti pri Malackách narodil národný umelec, maliar a grafik Martin Benka. Martin Benka bol zakladateľskou osobnosťou moderného slovenského výtvarného prejavu. Pri tvorbe sa inšpiroval krajinou, ale i tvarovou a farebnou krásou ľudového výtvarníctva. Prepracoval sa k osobitému stvárneniu slovenskej krajiny a človeka žijúceho a pracujúceho v tejto krajine. Okrem toho bol aj nadaným huslistom – samoukom. Skomponoval niekoľko menších husľových skladieb a dokonca vyrobil niekoľko prototypov huslí. Stal sa prvým slovenským umelcom v oblasti maľby, ktorému udelili titul národný umelec. V roku 1963 získal ocenenie Rad republiky za celoživotné dielo. Popredný výtvarník Martin Benka zomrel 28. júna 1971 vo veku 82 rokov v Malackách. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.

Jedinečný výber rozprávok najväčšieho slovenského autora Pavla Dobšinského obsahuje to najlepšie, čo sa v klenotnici slovenskej ľudovej tvorivosti nachádza. Kniha na 786 stranách obsahuje dovedna 76 nádherných rozprávok s jedinečnými ilustráciami ďalšieho slovenského velikána Martina Benku, ktoré im vdýchli úžasnú a neopakovateľnú atmosféru. Vďaka nej budú môcť Vaše ratolesti prežívať fantastické príbehy spolu s ich hrdinami, bojovať s drakmi, odklínať zámky, rozpoznávať dobro a zlo, znovu a znovu sa tešiť na čarovný svet svojich rozprávkový hrdinov. Aj preto by táto kniha v žiadnej rodine určite chýbať nemala.

Milan Rúfus – básnik ticha

Slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista Milan Rúfus sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube. V rokoch 1948 – 1952 študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia zostal na Filozofickej fakulte, kde pôsobil ako asistent, neskôr docent dejín českej literatúry 19. a 20. storočia až do odchodu do dôchodku. Medzitým (1971 – 1972) pôsobil na Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru. Žil a tvoril v Bratislave. Milan Rúfus patril k najvýznamnejším predstaviteľom modernej slovenskej poézie. Stal sa najvýznamnejším básnikom, všeobecne uznávaným. Prvé básne publikoval v časopisoch Prameň, Nový rod, Mladá tvorba a Borba. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme, ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Inšpiroval sa slovenskou ľudovou slovesnosťou a dielami viacerých slovenských maliarov. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval tiež písaniu kníh pre deti a mládež. Okrem vlastnej tvorby tiež prebásnil Dobšinského Prostonárodnie slovenské povesti a venoval sa prekladom z nórčiny, španielčiny, ruštiny a češtiny. Jeho diela vyšli v angličtine, bulharčine, češtine, francúzštine, maďarčine, nemčine, nórčine, poľštine, rómčine, ruštine, taliančine a ďalších jazykoch. Je držiteľom niekoľkých cien za literatúru (Cena Literárneho fondu za najlepšiu pôvodnú slovenskú tvorbu, trikrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru, 2009 – Pribinov kríž I. triedy – vysoké štátne vyznamenanie, za mimoriadne zásluhy a kultúrny rozvoj krajiny). Po básnikovi je pomenovaná planétka (33158) Rúfus, ktorú objavili Leoš Kornoš a Peter Kolény z Astronomického a geofyzikálneho observatória FMFI UK v Modre 26. februára 1998. Milan Rúfus zomrel 11. januára 2009 v Bratislave.

Milan Rúfus – Modlitba za mier

Napomeň našich otcov,
Bože nad hviezdami.
Nech trochu myslia,
čo sa stane s nami,
keď začnú vojnu
a všetky svoje hnevy
vylejú na seba.

Tie hnevy ako plevy
pokazia zem,
i nebo bude choré.
Napomeň našich otcov
Ty, tam hore.
Že sa to nesmie.
Že ako Ty si svätý,
aj zem je svätá.
Veď chodia po nej deti.

„Milan Rúfus povedal, že rozprávky nevznikli pre to, aby deti zaspali, ale aby sa dospelí prebudili.“

© Mr. Slovak o.z.