Svetielko nádeje pre Ukrajinu: cez napadnutie Ruska bližšie k mieru?

Niektoré indície ukazujú, že poradca prezidenta Zelenského Podolyak možno hovoril pravdu, keď spomenul, že inváziu do Kurskej oblasti urobili preto, aby sa lepšie pripravili na mierové rozhovory, glosuje novä situáciu na rusko-ukrajinskom fronte exminister Juraj Draxler. Jeho príspevok na sociálnej sieti uverejňujeme ďalej v pôvodnom znení.

O tom, že obe strany tajne rokujú o prímerí a dokonca sú už dosť ďaleko, hovoria aj iné zdroje (z ukrajinskej strany napr. Arestovyč – ten tiež tvrdí, že Američania o vtrhnutí do Kurska informovaní neboli, čo je veľmi podstatná informácia).

Svedčia o tom aj ďalšie indície – nemecký Franfurter Allgemeine Zeitung napríklad práve prišiel so správou, že nemecká vláda v tichosti zastavuje finančnú pomoc Kyjevu. Akoby sa pripravovali na možnosť, že už bude zbytočná.

Svojím spôsobom o tom svedčia aj iné, na prvý pohľad akoby nesúvisiace veci: WSJ tento týždeň prišiel s opisom toho, ako vraj Nord Stream vyhodili do vzduchu Ukrajinci.

Môže to byť náhodné načasovanie, ale tie sa v amerických mediálno-vládnych manévrov dejú málo. Alebo to možno vidím príliš konšpiratívne. Ale treba sa opýtať, prečo sa ten článok teraz zjavil.

Znie to trochu aj tak, akoby sa niekto snažil pohroziť Kyjevu: ak budete rokovať s Rusmi, alebo nebudete pri rokovaniach na slovo poslúchať, kadečo o vás zverejníme (či už je samotný príbeh pravdivý alebo nie, ja mám tendenciu veriť Seymourovi Hershovi, ktorý má slušnú históriu spoľahlivých informácií, že išlo o americkú akciu. V tom prípade sa to tí teraz chystajú pomerne drsne hodiť na krk Kyjevu.)

Hovorím to aj preto, že v americkej tlači sa práve teraz začali objavovať vyjadrenia, ako vraj sú cesty k rokovaniam zarúbané a podobne. Vraj sa išli obe strany dohodnúť, že si nebudú napádať energetickú infraštruktúru, ale teraz sa tak dohádali, že už rokovať nebudú.

Akoby chcel niekto pohroziť Ukrajincom, že príliš rýchlo prímerie uzavrieť nemajú. Pripomína to vyjadrenia, ktoré zo Západu zneli na jar 2022, keď bol mier na dosah ruky. Zrazu začalo znieť, predtým ako Ukrajinci čokoľvek povedali, že Ukrajinci na rokovania už nevidia priestor – pričom najprv to znelo zo Západu.

Ale bez ohľadu na to, k čomu ich ktorá západná krajina tlačí, Ukrajinci sú do rokovaní tlačení samotnou situáciou.

Na jednej strane sa im podarila spomínaná invázia. Tá odhalila aj všetku tú postsovietsku ťarbavosť, ktorá v častiach Ruska stále panuje – bolo dosť otrasné čítať si v autentických ruských zdrojoch to, ako ľudia od Sudže utekali bez toho, aby ich niekto organizoval alebo aspoň informoval, pričom v Kursku sa prvý týždeň o nich oficiálne orgány takmer nestarali, bolo to na dobrovoľníkov. Proste fiasko, podobne ako pri odvodoch na front pred rokom.

Na druhej strane na samotnom fronte na Ukrajine Rusi momentálne postupujú, plus úspešne zničili Ukrajincom práve veľké časti energetickej infraštruktúry. Ak to bude pokračovať, čaká ich veľmi zlá zima.

Úspech v Kursku môže prímeriu pomôcť tým, že kyjevská vláda bude konať akoby nie úplne kapitulačne, ale v momente aspoň nejakého úspechu, ktorý je možné propagandisticky ešte značne zveličiť. Prezident a ľudia okolo by tak pred svojím národom nevyzerali ako úplne porazení.

Pričom strata východných území ich trápi len z propagandistického, určite nie reálneho hľadiska. Stratené sú tak či tak a s nimi aj voličstvo, ktoré by tak či tak dnešný režim nevolilo. Ukrajina sa tak stane politicky jednoliatejšou, čo mnohým ľuďom v Kyjeve vyhovuje oveľa viac ako to oficiálne priznávajú.

Len to celé nejako propagandisticky vymanévrovať.

Z tohto hľadiska to nevyzerá zle, ak sa to vôbec dá takto povedať po tých strašných jatkách.

Ale je to len lúč nádeje. Veľmi zaujímavé teraz bude sledovať, ako sa budú vyjadrovať západní politici. Bude konečne mier – s garanciami neutrality, odzbrojením nacionalistov a, na druhej strane, aspoň nejakými ústupkami Ukrajine – alebo bude nebodaj tento hnusný a v mnohom nezmyselný konflikt pokračovať?

Juraj Draxler

/ skspravy.sk /