Švédsko po ničivom zemetrasení v Turecku oznámilo pripravenosť obnoviť rokovania s Ankarou o vstupe do NATO, ktorý Erdogan nepodporuje

Švédsko, ako aj Fínsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Minulý týždeň Turecko naznačilo, že k žiadosti Fínska o vstup do NATO pristupuje pozitívne, avšak nepodporuje vstup Švédska.

Švédsky premiér Ulf Kristersson v utorok vyhlásil, že je pripravený obnoviť pozastavené rokovania o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie v prípade, že sa tak rozhodne aj Turecko.

Ankara totiž v januári rozhovory so Štokholmom pozastavila z dôvodu narastajúceho napätia po tom, čo krajne pravicový politik v rámci protestu v tejto škandinávskej krajine spálil výtlačok Koránu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Prvá vec, ktorú musíme urobiť, je upokojiť situáciu. Je ťažké viesť prospešné rozhovory, keď veci okolo vás doslova horia,“ povedal Kristersson na tlačovej konferencii počas návštevy hlavného mesta Estónska Tallinn.

Konštatoval, že predpoklady na opätovné začatie rozhovorov sú síce dobré, ale vzhľadom na voľby, ktoré sa budú v Turecku konať v máji, je pochopiteľné, že Ankara sa sústreďuje na domácu politiku. „Ihneď, ako budú pripravení (na rokovania), my sme samozrejme pripravení,“ zdôraznil.

Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že z členstva Švédska a Fínska v NATO by profitovala aj širšia oblasť Pobaltia.

Švédsko, ako aj Fínsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa tak odchýlili od politiky vojenskej neutrality. Ich vstup do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.

Minulý týždeň Turecko naznačilo, že k žiadosti Fínska o vstup do NATO pristupuje pozitívne, avšak nepodporuje vstup Švédska. Fínsky prezident Sauli Niinisto v utorok povedal, že verí tomu, že obe krajiny sa čoskoro stanú členmi Aliancie.

„Cieľom je, aby boli Fínsko aj Švédsko prijaté čo najskôr,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii v Helsinkách s kanadským generálnym guvernérom.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.

Turecko pozastavilo dôležité stretnutie v Bruseli, na ktorom sa malo hovoriť o členstve Švédska a Fínska v NATO. Potom prišlo pálenie Koránu vo Švédsku, následné protesty v Turecku a Ankara vydala cestovné varovanie pre európske krajiny

Turecko vydalo koncom januára cestovné varovanie pre svojich občanov, ktorí žijú v európskych krajinách alebo do nich plánujú cestovať. Odvoláva sa v ňom na islamofóbiu a protiturecké demonštrácie.

Varovanie prišlo po protestoch vo Švédsku, na ktorých antiislamský aktivista pálil Korán a prokurdské skupiny demonštrovali proti Turecku.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo občanov, aby boli obozretní a nechodili do lokalít, kde sa konajú demonštrácie. V prípade xenofóbnych alebo rasistických útokov sa majú obrátiť na miestne úrady.

Škandinávske médiá ešte v januári informovali, že rezorty diplomacie Švédska, Nórska a Dánska občanom svojich krajín odporúčali, aby sa vzhľadom na napätie vo vzťahoch s Tureckom vyhýbali veľkým zhromaždeniam v tejto krajine. Informovala o tom agentúra DPA s pripomenutím, že aj v Turecku sa konali demonštrácie, napríklad pred švédskym veľvyslanectvom v Istanbule.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po protestoch Švédsko upozornil, aby nečakalo podporu Ankary pre svoje členstvo v Severoatlantickej aliancii. Turecko tiež na neurčito pozastavilo dôležité stretnutie v Bruseli, na ktorom sa malo hovoriť o členstve Švédska a Fínska v NATO.

Turecký minister vnútra odkázal v piatok veľvyslancovi USA, aby dal svoje špinavé ruky od Turecka preč

„Turecký minister vnútra Suleyman Soylu odkázal americkému veľvyslancovi, aby dal od Turecka „ruky preč“ po tom, čo Washington a osem európskych krajín vydalo varovanie pred cestami do Turecka kvôli možným teroristickým útokom. Podobné varovania sa týkali aj Iránu,“informoval vo svojom pravidelnom týždennom geopolitickom súhrne bývalý šéf ázijsko-pacifickej mutácie ekonomického časopisu Forbes a v súčasnosti hovorca Spoločnosti Bieleho draka Benjamin Fulford.

„Je to zbraň na modifikácii počasia, ktorá sa používa, aby Erdoganovi ukázala, kto je stále pri moci,“ odvoláva sa Fulford vo svojom článku na zdroj zo CIA.

Poukazuje pri tom na to, že k útoku došlo v čase, keď ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov prišiel na návštevu Iraku, aby začal „vojensko-technickú“ spoluprácu s Tureckom, Iránom, Sýriou a Irakom a ďalšími štátmi Perzského zálivu.

Agentúra AFP v pondelok informovala, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v Bagdade stretol so svojím irackým rezortným kolegom Fuádom Husajnom. Oficiálnou témou rozhovoru boli dlhy Iraku voči ruským ropným spoločnostiam, ktoré vznikli z dôvodu sankcií uvalených Spojenými štátmi na Rusko po začiatku vojny na Ukrajine.

Fulford v tejto súvislosti pripomína, že ide o sprievodné znaky konečného súboja, ktorý sa v zákulisí odohráva medzi globálnym zločineckým Syndikátom s jeho poskokmi a zvyškom planéty, ktorá odmieta nastúpiť vysnívanú cestu pohlavárov Davoského ekonomického fóra na cestu ich Nového svetového poriadku.

Zdroj: topky.sk / InfoVojna