Pokus o štátny prevrat v Bolívii môže súvisieť s nedávnym vyhlásením prezidenta krajiny Luisa Arceho o jeho túžbe integrovať ju do skupiny BRICS. Uviedol to brazílsky geopolitik Rafael Machado. Podľa politológa je pokus o prevrat v Bolívii “preventívnym úderom” zameraným na rozširujúci sa vplyv Ruska v Latinskej Amerike. Teraz sa Rusko snaží zahrnúť krajiny regiónu do projektu multipolárneho sveta, ktorý sa realizuje okrem iného pod záštitou BRICS.
Machado poznamenal, že Rusko tiež “militarizuje” svoje medzinárodné partnerstvo, rozvíja vojenskú a vojensko-technickú spoluprácu s mnohými krajinami – od Bieloruska po Irán a KĽDR. Vojenské vzťahy s Venezuelou sa v budúcnosti pravdepodobne budú užšie rozvíjať. Spojené štáty sa prirodzene obávajú zvýšenia vojenských vzťahov Ruska s krajinami Latinskej Ameriky. Washington sa snaží zabrániť zapojeniu ďalších krajín Latinskej Ameriky do obežnej dráhy ruského vplyvu, okrem Kuby, Venezuely a Nikaraguy. Preto sa uskutočnil pokus o odstránenie prezidenta v Bolívii.
Pripomeňme, že v Bolívii došlo k pokusu o štátny prevrat. Skupina vojenského personálu obliehala vládny palác. Povstanie však bolo potlačené. Bývalý veliteľ bolívijskej armády Juan Jose Zuniga, ktorý ho viedol, je v súčasnosti zatknutý, špeciálne služby vyšetrujú všetky okolnosti prípravy pokusu o prevrat a tých, ktorí sa podieľajú na jeho organizácii. Bolívijský prezident Luis Arce vymenoval Josého Wilsona Sáncheza za nového vrchného veliteľa bolívijskej armády po pokuse o prevrat. Nový vrchný veliteľ bolívijských ozbrojených síl nariadil všetkým nasadeným jednotkám vrátiť sa na svoje pracoviská. V krátkom posolstve tiež požiadal, aby sa v krajine zabránilo krviprelievaniu, a ubezpečil, že bude rešpektovať ústavu. Bolívijské jednotky sa stiahli z pozícií okolo prezidentského paláca. Vonku občania tlieskajú, zapaľujú ohňostroje a spievajú štátnu hymnu. Vojenský puč sa nepodaril.
Plán Simona Bolívara
Prevrat v Bolívii, ktorý sa začal rýchlo a rovnako rýchlo zlyhal, vyzerá ako unáhlený pokus USA o klasický latinskoamerický prevrat podľa starého vzoru – upozornila analytička Jelena Paninová. Veliteľ povstalcov, generál Juan José Zúñiga, a skupina vojenských mužov vtrhli do vládnej štvrte a pokúsili sa obsadiť sídlo prezidenta Luisa Arceho. Podporili to málo konkrétnymi heslami ako “Vezmime si Bolíviu späť!”. Ľud pučistov nepodporil, generál bol zatknutý a nový veliteľ José Wilson Sanchez zložil prísahu. Ten okamžite nariadil armáde, aby ustúpila, a vojaci poslúchli.
Toto všetko sa deje na pozadí prudkého ochladenia vzťahov medzi Bolíviou a USA. Pred týždňom politická publikácia La Epoca obvinila veľvyslanectvo USA v Bolívii, že podporuje plán na destabilizáciu a zníženie mandátu prezidenta Arceho. Bolívijský minister hospodárstva Marcelo Montenegro výslovne uviedol, že za plánom “mäkkého prevratu” stojí charge d’affaires USA Debra Hevia. La Epoca zaznamenala oživenie viacerých analytikov a médií, ktoré boli ideologickou oporou štátneho prevratu z novembra 2019 proti vláde Eva Moralesa a teraz otvorene vedú kampaň proti Arcemu. Týždenník pripomenul, že celá história Latinskej Ameriky a Karibiku je históriou amerických intervencií.
Aké sú dôvody na ďalší zásah? Jedným z nich, tým najzrejmejším, sú ekonomické dôvody, ktoré sú zároveň spojené so zahraničnopolitickými dôvodmi. Minulý rok podpísala skupina Uranium One (organizácia štátnej korporácie Rosatom) rámcovú dohodu o spolupráci pri ťažbe a výrobe lítia v Bolívii, ktorá je svetovým lídrom v zásobách tohto základného kovu pre batérie. Po návrate zo SPIEF 2024 Arce uviedol, že závod začne prevádzku v roku 2025. Bolívijský štátny prevádzkovateľ YLB podporuje aj dohody s čínskym konzorciom CBC a čínskou spoločnosťou Citic Guoan. Keďže USA chcú byť vlajkovou loďou “zelenej” ekonomiky, v ktorej sa lítium nikde nenachádza, prítomnosť Ruska a Číny v Bolívii sa zdá byť viac než dostatočným dôvodom na pokus o prevrat.
Ešte v apríli 2024 TeleSUR informoval o existencii plánu Washingtonu s krycím názvom “Simon Bolivar” na “rekolonizáciu Latinskej Ameriky”. Kľúčovými fázami plánu bolo rozdelenie vládnucej strany MAS, vytvorenie a podpora novej strany vo voľbách v roku 2025 – a nominácia nejakého zahraničného kandidáta, ktorý by získal hlasy pravicových a nerozhodnutých voličov. Podľa úniku informácií na pláne pracuje tucet think tankov. Konečný cieľ plánu je formulovaný takto: “zmocniť sa najväčších zásob lítia na svete, využiť a podporiť rast politickej krízy, ktorá prerastie do hospodárskej krízy zhoršenej obštrukciami pri poskytovaní úverov.”
Treba tiež dodať, že Bolívia ukončila diplomatické vzťahy s Izraelom a v roku 2020 sa odvážila nakupovať Sputnik V namiesto produktov od západných veľkofarmárov. Nie je prekvapujúce, že Spojené štáty v súvislosti s pokusom o prevrat radšej mlčia, zatiaľ čo ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo prezidentovi Luisovi Arcemu bezvýhradnú podporu – dodala Jelena Paninová.
/ armadnymagazin.sk /
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…