Sudcovia sa v otvorenom liste postavili proti Kolíkovej reforme

Súčasťou listu je aj kritika predsedu súdnej rady Jána Mazáka.

Kľúčová reforma súdnictva narazila na odpor. Významná časť sudcov na Slovensku nesúhlasí s novou súdnou mapou.   

Celkovo 320 sudcov, čo predstavuje zhruba štvrtinu súdneho stavu na Slovensku, vyslovilo v otvorenom liste nevôľu s novou súdnou mapou z dielne ministerstva spravodlivosti.

Sudcovia nesúhlasia s paragrafovým znením zákona o obvodoch a súdoch, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nová súdna mapa, ako sa tomuto návrhu hovorí, podľa nich zásadne mení usporiadanie súdov na Slovensku.

Nevyrieši zásadné problémy terajšieho súdneho systému, ktorými sú preťaženosť niektorých súdov, dlhé súdne konania či nedostatočné technické a personálne vybavenie.

Signatári upozorňujú, že návrh novej súdnej mapy je neprimeraným zásahom zákonodarnej a výkonnej moci do súdnej. Sťažuje prístup občanov k súdom a porušuje záväzky Slovenska ako členského štátu EÚ v otázke nezávislosti súdnictva a práva na prístup k spravodlivosti.

Schválením novej súdnej mapy sa vystavuje podľa sudcov spoločnosť riziku ďalekosiahlych negatívnych následkov, pre ktoré sa spomalí súdne konanie a sťaží sa prístup občanov k spravodlivosti.

Sudcovia v otvorenom liste zdôrazňujú, že mnohé odborné výhrady opakovane prezentovali ministerstvu spravodlivosti prostredníctvom stanovísk sudcovských rád a stanovísk predsedov súdov, avšak ministerstvo ich neakceptovalo, ba ich až znevažovalo.

Navrhujú, aby sa súčasný návrh zákona stiahol z legislatívneho procesu a pripravila sa zmena návrhu súdnej mapy za účasti sudcov a odbornej diskusie.

Ministerka si sľubuje skvalitnenie súdnictva

Návrh zákona o obvodoch a súdoch preložilo ministerstvo spravodlivosti na pripomienkové konanie v polovici decembra minulého roka. Jeho cieľom je podľa ministerstva reforma súdnej mapy, ktorá okrem nového usporiadania sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov upravuje aj zriadenie správnych súdov ako samostatnej súčasti sústavy súdov.

Po novom majú sústavu súdov tvoriť súdy všeobecného súdnictva, ktorými sú okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR a súdy správneho súdnictva, ktorými budú správne súdy a Najvyšší správny súd SR. 

Počet okresných súdov sa má zredukovať zo súčasných 54 na 30, vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a Košiciach. Počet krajských súdov sa redukuje zo súčasných 8 na 3 krajské súdy. Súčasne sa zriaďujú 3 správne súdy.

Zreorganizovanie súdov má podľa ministerstva priniesť ich primeranú dostupnosť, rýchlejšie konania prostredníctvom špecializovania sudcov, vyššiu kvalitu rozhodnutí, transparentnosť a efektívnosť. Má tiež minimalizovať korupciu.

Ako 12. januára pre Štandard povedala ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková, reforma má priniesť vedľajší, protikorupčný efekt. „Vychodené chodníčky, ktoré niekto môže mať na súde, prestanú platiť,“ uviedla.

Kolíková konštatovala, že nová súdna mapa sa pripravuje dlhodobo, je postavená na odborných argumentoch a diskusii so sudcami. Priznala, že odpor proti reforme nachádza hlavne v Bratislave a Košiciach, pretože tam sa úplne zmení súčasné usporiadanie súdov a vytvoria úplne nové mestské súdy.

Odpor v hlavnom meste

Odpor proti novej súdnej mape prezentovala začiatkom decembra pre Štandard medzi inými Anna Križáková, predsedníčka Okresného súdu Bratislava V: „Súdna mapa je zatiaľ akýsi všeobecný nástrel, vôbec nerieši konkrétne praktické problémy. My, čo pracujeme v justícii, si jej realizáciu vieme predstaviť len veľmi ťažko.“

Križáková upozorňuje, že „rozbiehať niečo také v stave, v akom sme, v podmienkach, v ktorých pracujeme, bude pre nás ochromujúce až paralyzujúce“.

Nevôľu s návrhom novej súdnej mapy vyjadrili koncom novembra predsedovia všetkých piatich okresných súdov v Bratislave a súdov v Malackách a Pezinku, ktorí zaslali ministerke spravodlivosti list. Návrh reformy považujú za nesystémový. Jej prijatím sa nedosiahne žiaden z cieľov, ktorými sú zvýšenie dôveryhodnosti, kvality a výkonu súdnictva, zlepšenie podmienok na prácu a rozhodovanie pre sudcov.

Ministerka na tento list neodpovedala, lebo, ako uviedla pre Štandard, neprišiel s konkrétnym námetom, prečo treba súdnu mapu vyhodnotiť inak. „Prosto, je tu zjavná nevôľa, že v rámci Bratislavy sa má vytvoriť mestský súd. Je mi ľúto, ale v tomto nemám zhodu s predsedami súdov,“ konštatovala.

Inak sa k novej súdnej mapy postavil Krajský súd v Prešove. Ten podľa decembrového vyjadrenia hovorkyne Ivany Petrufovej vníma a akceptuje spoločenskú požiadavku na systémovú zmenu fungovania súdnictva a podporuje zámer špecializácie súdov.

Ministerstvo 13. januára zverejnilo informáciu, že predlžuje pripomienkové konanie k zákonu o novej súdnej do konca februára.

Zdroj: dennikstandard.sk

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.