Sudca JUDr. Šamko o Lex In­fo­Voj­na alebo blokovanie webových stránok a jeho možný rozpor s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Peter Šamko vo svojom článku reaguje novú legislatívu, ktorá zavádza nový inštitút „blokovania“ vlasteneckých webov, ktorého obsah je označený za škodlivý.

Parlament schválil novelizáciu zákona o civilnej ochrane, zákona o azyle i kybernetickej bezpečnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Nová legislatíva zároveň zavádza nový inštitút „blokovania“ vlasteneckých webov, ktorým sa má zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete. Prináša to úprava zákona o kybernetickej bezpečnosti. Inštitút „blokovania“ má platiť do konca júna 2022, rozhodovať o ňom má Národný bezpečnostný úrad. Predkladatelia upozorňujú na rast sofistikovanosti útokov.

„Škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb,“ uvádza sa v zákone.

NBÚ bude mať právomoc blokovať vlastenecké weby s nepohodlnými informáciami. Úrad by ju mal mať len do 30. júna tohto roku. Zo 121 prítomných poslancov zákon podporilo 82, proti bolo 11, zdržalo sa 27, jeden nehlasoval. Poslanci za stranu Smer-SD a Hlas-SD sa hlasovania zdržali, keďže s blokovaním webov nesúhlasili. Jediný poslanec zo Smeru-SD, ktorý hlasoval proti bol bývalý minister financií Ladislav Kamenický.

Prezidentka Zuzana Čaputová zákona neskôr podpísala.

Ako hlasovali jednotliví poslanci NR SR si môžete pozrieť TU.

V Českej republike správca domény CZ zablokoval osem alternatívnych webov

Po konzultáciách s bezpečnostnými zložkami štátu a na základe odporúčaní vlády Českej republiky zablokovalo združenie poskytovateľov internetových služieb CZ.NIC osem webov, ktorých štátna a korporátna informačná propaganda označuje ako dezinformačné s tým, že údajne “ohrozujú národnú bezpečnosť“. Informoval spravodajský portál RTVS.

Ide o weby Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.

Tento mimoriadny krok je podľa výkonného riaditeľa združenia Ondřeja Filipa reakciou na vojenský útok ruskej armády proti zvrchovanej Ukrajine a dezinformačnú kampaň, ktorá ho sprevádzala a stále sprevádza.

„Agresia Ruskej federácie voči Ukrajine je dlhodobo sprevádzaná dezinformačnou kampaňou v celom rade internetových médií, ktoré využívajú českú národnú doménu. Keďže sa tieto informácie cielene nezakladajú na pravde a preukázateľne podnecujú k šíreniu vykonštruovaných fám, oznámení a nestability v spoločnosti, rozhodli sme sa po konzultáciách s najvyššími predstaviteľmi štátu tieto výrazné dezinformačné internetové médiá zablokovať,“ uviedol výkonný riaditeľ združenia CZ.NIC Ondřej Filip.

Slovenský správca domény SK sa odvoláva na slobodu slova a demokratické princípy

Slovenský správca .sk domén SK-NIC vo svojom stanovisku odmietla nasledovať svojvoľnú reakciu správcu domény CZ. Vo svojom stanovisku pre portál Živé.sk sa spoločnosť SK-NIC odvolala na demokratické princípy platné na Slovensku.

„SK-NIC nie je autoritou pre posudzovanie a označovanie konšpiračného obsahu akéhokoľvek webu,“ vysvetlila. Akékoľvek kroky proti prevádzkovateľovi domény musia byť podložené tým, že sa „preukázateľne vykonávať trestná činnosť v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky alebo EÚ“.

Blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok a je­ho mož­ný roz­por s ju­di­ka­tú­rou Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va

Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Peter Šamko vo svojom článku na portáli Právne listy reaguje na novú legislatívu, ktorá zavádza nový inštitút „blokovania“ vlasteneckých webov:

Dneš­né­ho dňa (26.02.2022) bol v Zbier­ke zá­ko­nov pod čís­lom 55/2022 pub­li­ko­va­ný zá­kon o niek­to­rých opat­re­niach v sú­vis­los­ti so si­tuáciou na Uk­ra­ji­ne (zá­kon na­do­bú­da účin­nosť dňom vy­hlá­se­nia, te­da dňa 26.02.2022), kto­rý v bo­de III me­ní aj zá­kon č. 69/2018 Z.z. o ky­ber­ne­tic­kej bez­peč­nos­ti (tzv. lex in­fo­voj­na, či lex hlav­nes­pra­vy).

Tá­to zme­na zá­ko­na umož­ňu­je Ná­rod­né­mu bez­peč­nos­tné­mu úra­du (ďa­lej len NBÚ) roz­hod­núť (buď z vlas­tnje ini­cia­tí­vy ale­bo na zá­kla­de žia­dos­ti op­ráv­ne­né­ho sub­jek­tu) „o blo­ko­va­ní škod­li­vé­ho ob­sa­hu ale­bo škod­li­vej ak­ti­vi­ty, kto­rá sme­ru­je do ky­ber­ne­tic­ké­ho pries­to­ru SR ale­bo z ky­ber­ne­tic­ké­ho pries­to­ru SR (ďa­lej len blo­ko­va­nie) a za­bez­pe­ču­je vy­ko­na­nie toh­to roz­hod­nu­tia ale­bo vy­ko­ná­va blo­ko­va­nie na zá­kla­de žia­dos­ti“.

NBÚ te­da dos­tal do kom­pe­ten­cie prá­vo­mo­ci cen­zor­ské­ho úra­du s mož­nos­ťou za­blo­ko­va­nia webo­vej strán­ky, kto­rá bu­de pod­ľa je­ho ná­zo­ru ob­sa­ho­vať škod­li­vý ob­sah ale­bo škod­li­vú ak­ti­vi­tu.

Je na ško­du ve­ci, že zá­ko­no­dar­ca pri kon­ci­po­va­ní toh­to zá­ko­na (a to v čas­ti tý­ka­jú­cej sa no­vej prá­vo­mo­ci NBÚ blo­ko­vať webo­vé strán­ky) pos­tu­po­val až príl­iš rých­lo, na­koľ­ko zrej­me pre­to ná­le­ži­te ne­zoh­ľad­nil re­le­van­tnú ju­di­ka­tú­ru Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va k prob­le­ma­ti­ke blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok.

Pa­ra­doxným je, že ob­sa­ho­vo ob­dob­ný zá­kon tý­ka­jú­ci sa blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok je aj sú­čas­ťou rus­ké­ho prá­va a prá­ve ob­sah toh­to rus­ké­ho práv­ne­ho pred­pi­su a je­ho vy­uží­va­nie v praxi rus­kým te­le­ko­mu­ni­kač­ným re­gu­lač­ným úra­dom Ros­kom­na­dzor bo­li pred­me­tom pres­kú­ma­va­nia v ne­dáv­nom roz­hod­nu­tí Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci OOO Fla­vus a ďal­ší pro­ti Rus­ku zo dňa 23.06.2020 so zá­ve­rom o po­ru­še­ní člán­ku 10 Do­ho­vo­ru (prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu a prá­vo na ší­re­nie in­for­má­cií – vý­ťah z toh­to roz­hod­nu­tia je uve­de­ný niž­šie). To­to roz­hod­nu­tie ESĽP sto­jí za po­zor­nosť a tak zá­ko­no­dar­ca pri kon­ci­po­va­ní zá­ko­na ako aj NBÚ pri ap­li­ko­va­ní zá­ko­na, by ho ma­li dôs­led­ne zoh­ľad­ňo­vať.

Vzhľa­dom na uve­de­né roz­hod­nu­tie ESLP je mož­né uviesť ur­či­té ús­ka­lia no­vé­ho zá­ko­na a je­ho mož­nej ap­li­ká­cie v praxi, kto­ré by moh­li byť prob­le­ma­tic­ké z hľa­dis­ka člán­ku 10 Do­ho­vo­ru:

1/ 

ESĽP v roz­hod­nu­tí OOO Fla­vus a ďal­ší pro­ti Rus­ku cel­kom jed­noz­nač­ne dos­pel k zá­vde­ru, že cel­ko­vé za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k webo­vým strán­kam je extrém­ne opat­re­nie, po­rov­na­teľ­né so zá­ka­zom no­vín ale­bo te­le­víz­nych sta­níc. Ta­ké­to opat­re­nie zá­mer­ne ig­no­ru­je roz­diel me­dzi zá­kon­ný­mi a ne­zá­kon­ný­mi in­for­má­cia­mi, kto­ré mô­že webo­vá strán­ka ob­sa­ho­vať a ro­bí nep­rís­tup­ným veľ­ké množ­stvo ob­sa­hu, kto­rý ne­bol iden­ti­fi­ko­va­ný ako ne­zá­kon­ný. Za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k ce­lej webo­vej strán­ke má prak­tic­ký do­pad, pre­to­že roz­ši­ru­je pô­sob­nosť blo­kač­né­ho prí­ka­zu ďa­le­ko za rá­mec pô­vod­ne cie­ľe­né­ho ne­zá­kon­né­ho ob­sa­hu.

ESLP uzat­vo­ril, že po­kiaľ blo­kač­né opat­re­nia cie­li­li na ce­lé elek­tro­nic­ké mé­diá nad rá­mec ob­sa­hu, kto­rý bol pô­vod­ne iden­ti­fi­ko­va­ný ako proti­práv­ny, ide o neo­dô­vod­ne­ný zá­sah pod­ľa člán­ku 10 ods. 2 Do­ho­vo­ru, na­koľ­ko nes­le­do­val žiad­ny le­gi­tím­ny cieľ a ne­bol ne­vyh­nut­ný v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že or­gán s kom­pe­ten­ciou blo­ko­vať webo­vé strán­ky mu­sí vo svo­jom roz­hod­nu­tí jas­ne iden­ti­fi­ko­vať, kto­rú kon­krét­nu in­for­má­ciu (kto­rý kon­krét­ny ob­sah) umies­tne­ný na kon­krét­nom webe po­va­žu­je za škod­li­vú a nás­led­ne by mal za­blo­ko­vať iba tú­to kon­krét­nu in­for­má­ciu (nap­rík­lad kon­krét­ny člá­nok, vi­deo a po­dob­ne) a nie aj auto­ma­tic­ky ce­lý web.

Ale­bo po­ve­da­né inak, bu­de v roz­po­re s člán­kom 10 Do­ho­vo­ru, ak cen­zor­ský or­gán (u nás NBÚ) za­blo­ku­je prís­tup k ce­lé­mu webu, po­kiaľ web ob­sa­hu­je aj in­for­má­cie, kto­ré nie sú zá­vad­né v zmys­le vnút­roš­tát­nej le­gis­la­tí­vy.

2/ 

ESĽP ďa­lej vo svo­jom roz­hod­nu­tí, s pou­ka­zom na vý­bor OSN pre ľud­ské prá­va, zdô­raz­nil, že pos­ti­ho­va­nie webo­vých strá­nok blo­kač­ný­mi opat­re­nia­mi z dô­vo­du, že sú kri­tic­ké k vlá­de ale­bo po­li­tic­ké­mu sys­té­mu, ne­mož­no nik­dy po­va­žo­vať za ne­vyh­nut­né ob­me­dzenie slo­bo­dy pre­ja­vu.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že pod­ľa ju­di­ka­tú­ry ESĽP nie je mož­né za­blo­ko­vať web iba pre­to, že je kri­tic­ký k vlá­de, že sú na ňom kri­tic­ké prís­pev­ky tý­ka­jú­ce sa čin­nos­ti vlá­dy, res­pek­tí­ve, že sa na ňom po­le­mi­zu­je s vlád­ny­mi vý­stup­mi, či vlá­dou pos­ky­to­va­ný­mi in­for­má­cia­mi (sem mož­no za­ra­diť aj nap­rík­lad príl­iš všeo­bec­né ná­lep­ko­va­nie niek­to­rých in­for­má­cií ako proti­spo­lo­čen­ských, proti­sys­té­mo­vých a po­dob­ne – to bol aj prob­lém rus­kej ap­li­kač­nej praxe, kto­rú skri­ti­zo­val ESĽP v uve­de­nom roz­hod­nu­tí). Ak by to­to mal byť dô­vod na blo­ko­va­nie webo­vej strán­ky (a to do­kon­ca ce­lej, tak ako to bo­lo aj v prí­pa­de po­su­dzo­va­nom tým­to sú­dom) po­tom by cel­kom ur­či­te iš­lo o po­ru­še­nie člán­ku 10 Do­ho­vo­ru.

3/

ESĽP ďa­lej pou­ká­zal na to, že rus­ké úra­dy ko­na­li svoj­voľ­ne, keď neš­pe­ci­fi­ko­va­li kon­krét­ny zá­va­do­vý ob­sah na webo­vej strán­ke (URL webo­vej strán­ky), kto­rý po­va­žo­va­li za prob­le­ma­tic­ký, čím za­brá­ni­li sťa­žo­va­te­ľom uro­biť in­for­mo­va­né roz­hod­nu­tie me­dzi od­strá­ne­ním ale­bo zme­nou kon­krét­ne­ho ob­sa­hu.

Z uve­de­né­ho mož­no vy­vo­diť, že ak cen­zor­ský úrad iden­ti­fi­ku­je zá­va­do­vý ob­sah na webo­vej strán­ke, mal by dať mož­nosť pre­vádz­ko­va­te­ľo­vi webo­vej strán­ky, aby ten­to zá­va­do­vý ob­sah od­strá­nil, res­pek­tí­ve ná­le­ži­te poz­me­nil s tým, že v prí­pa­de ak by sa tak nes­ta­lo (res­pek­tí­ve by to ne­bo­lo mož­né, na­koľ­ko nie je zná­my, či zrej­mý pre­vádz­ko­va­teľ webu) by mo­hol ce­no­zor­ský or­gán pris­tú­piť k blo­ko­va­niu, av­šak iba a len toh­to zá­va­do­vé­ho ob­sa­hu, av­šak nie aj auto­ma­tic­ky ce­lej webo­vej strán­ky. Ta­ká­to mož­nosť v na­šom no­vom zá­ko­ne ob­siah­nu­tá nie je.

            4/

Náš no­vý zá­kon de­fi­nu­je škod­li­vý ob­sah a škod­li­vú ak­ti­vi­tu, kto­rú bu­de môcť NBÚ za­blo­ko­vať, tak, že „škod­li­vým ob­sa­hom sa ro­zu­mie prog­ra­mo­vý pros­trie­dok ale­bo údaj, kto­rý za­prí­či­ňu­je ale­bo mô­že za­prí­či­niť ky­ber­ne­tic­ký bez­peč­nost­ný in­ci­dent. Škod­li­vou ak­ti­vi­tou sa ro­zu­mie aká­koľ­vek čin­nosť, kto­rá za­prí­či­ňu­je ale­bo mô­že za­prí­či­niť ky­ber­ne­tic­ký bez­peč­nost­ný in­ci­dent, pod­vod­nú čin­nosť, od­cu­dzenie osob­ných ale­bo cit­li­vých úda­jov, zá­važ­né de­zin­for­má­cie a iné for­my hyb­rid­ných hro­zieb“.

Úlo­hou NBÚ ako cen­zor­ské­ho úra­du bu­de te­da vy­hod­no­co­vať čo mož­no a čo už ne­mož­no ozna­čiť za škod­li­vý ob­sah, či škod­li­vú ak­ti­vi­tu. Je vý­raz­ným ne­dos­tat­kom no­vej práv­nej úp­ra­vy, že zá­ko­no­dar­ca bliž­šie ne­de­fi­no­val poj­my „cit­li­vý údaj“ a „zá­važ­né de­zin­for­má­cie“, na­koľ­ko ide o tak vág­ne poj­my, že bu­de fak­tic­ky iba sa sub­jek­tív­nom uvá­že­ní NBÚ (a hod­no­to­vom nas­ta­ve­ní je­ho pra­cov­ní­kov) ako bu­dú vy­kla­dať ob­sah tých­to poj­mov. Hro­zí tu pre­to mož­ná svoj­vô­ľa v roz­ho­do­va­ní cen­zor­ské­ho úra­du a vy­ššie uve­de­né vág­ne poj­my mo­žu spô­so­bo­vať prob­lém v tom, či mož­no no­vý zá­kon ozna­čiť za dos­ta­toč­ne ur­či­tý, kon­krét­ny, či pred­ví­da­teľ­ný. 

5/

Pod­ľa no­vej práv­nej úp­ra­vy bu­de roz­hod­nu­tie o blo­ko­va­ní pres­kú­ma­teľ­né sú­dom na pod­kla­de správ­nej ža­lo­by, kto­rá ne­bu­de mať od­klad­ný úči­nok (te­da naj­skôr bu­de webo­vá strán­ka za­blo­ko­va­ná roz­hod­nu­tím NBÚ a nás­led­ne sa bu­de môcť dot­knu­tá oso­ba ob­rá­tiť so správ­nou ža­lo­bou na súd a žia­dať pres­kú­ma­nie ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia).

Nie je vô­bec jas­né, pre­čo zá­ko­no­dar­ca nez­vo­lil rov­no kon­cept blo­ko­va­nia škod­li­vé­ho ob­sa­hu na zá­kla­de roz­hod­nu­tia sú­du (t. j., že by roz­ho­do­val o blo­ko­va­ní zá­va­do­vé­ho ob­sa­hu na webe súd prí­ka­zom na pod­kla­de žia­dos­ti NBÚ). Blo­ko­va­nie pre­vádz­ky webo­vé­ho síd­la ale­bo prís­tu­pu na do­mé­no­vé me­no sú­dom pri­tom nie je v slo­ven­skom prá­ve nič no­vé, na­koľ­ko v zmys­le zá­ko­na č. 30/2019 Z.z. o ha­zar­dných hrách je to prá­ve súd, kto­rý na zá­kla­de žia­dos­ti Úra­du pre re­gu­lá­ciu ha­zar­dných hier mô­že vy­dať prí­kaz na za­me­dzenie prís­tu­pu k webo­vé­mu síd­lu, kto­ré pos­ky­tu­je za­ká­za­nú po­nu­ku (na Kraj­skom sú­de v Bra­tis­la­ve pri­tom nie je nič neob­vyk­lé, že ta­ké­to prí­ka­zy vy­dá­va­me, keď sú na to spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky, pri­čom o žia­dos­ti úra­du mu­sí byť roz­hod­nu­té sud­com do sied­mych ka­len­dár­nych dní od jej do­ru­če­nia).

Väč­šiu ochra­nu by pre­to pre­vádz­ko­va­te­ľom webo­vých strá­nok pos­kyt­la ob­dob­ná práv­na úp­ra­va ako je pri ha­zar­de, t. j. pri kto­rej by prí­kaz na blo­ko­va­nie vy­dá­val súd a nie cen­zor­ský úrad (úlo­hou cen­zor­ské­ho úra­du by ma­lo byť vy­hľa­dať in­for­má­cie, kto­ré by moh­li byť zá­vad­né v zmys­le zá­ko­na, úlo­hou sú­du by nás­led­ne bo­lo po­sú­diť, či to tak sku­toč­ne je). Na­vy­še, ob­dob­nú práv­nu úp­ra­vu už slo­ven­ský práv­ny po­ria­dok ob­sa­hu­je a nie je dô­vod sa od nej od­klá­ňať.

Na­vy­še ESLP vo svo­jom roz­hod­nu­tí skon­šta­to­val, že rus­ké prá­vo ne­vy­ža­do­va­lo žiad­nu for­mu účas­ti zo stra­ny pre­vádz­ko­va­te­ľov webov v ko­na­ní o ich blo­ká­cii. Ako žia­dosť ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry, tak aj prí­kaz Ros­kom­na­dzo­ru (cen­zor­ský úp­rad) bo­li vy­da­né bez pred­chá­dza­jú­ce­ho ozná­me­nia stra­nám, kto­rých prá­va a zá­uj­my ním moh­li byť dot­knu­té. Prá­vo ne­vy­ža­do­va­lo, aby úra­dy po­sú­di­li do­pa­dy blo­kač­ných opat­re­ní pred ich vy­da­ním ale­bo aby od­ôvod­ni­li na­lie­ha­vosť ich okam­ži­té­ho vy­ko­na­nia bez to­ho, aby da­li zú­čas­tne­ným stra­nám mož­nosť od­strá­niť ne­zá­kon­ný ob­sah ale­bo po­žia­dať o súd­ny pries­kum. Blo­kač­né opat­re­nia ne­bo­li schvá­le­né sú­dom ani iným ne­zá­vis­lým súd­nym or­gá­nom, kto­rý by pos­ky­tol pries­tor, kde by moh­li byť zú­čas­tne­né stra­ny vy­po­ču­té.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že ur­či­té prá­va v ko­na­ní o blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok by ma­li mať aj pre­vádz­ko­va­te­lia webo­vých strá­nok, kto­rých sa to tý­ka. Ta­ké­to op­ráv­ne­nia v na­šom no­vom zá­ko­ne úpl­ne ab­sen­tu­jú.

Roz­hod­nu­tie Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci OOO Fla­vus a ďal­ší pro­ti Rus­ku, roz­hod­nu­tie zo dňa 23.06.2020 (čís­lo spo­je­ných sťaž­nos­tí 12468/15, 23489/15 a 19074/16) – vý­ňa­tok

Pod­sta­ta prí­pa­du:

Iš­lo o troch ru­ských sťa­žo­va­te­ľov, kto­rí pre­vádz­ko­va­li inter­ne­to­vé spra­vo­daj­ské weby.

Pr­vý sťa­žo­va­teľ OOO Fla­vus pre­vádz­ku­je spra­vo­daj­ský a ná­zo­ro­vý server gra­ni.ru. Dru­hý sťa­žo­va­teľ, pán Kas­pa­rov, je za­kla­da­te­ľom kas­pa­rov.ru; ide o web, kto­rý pri­ná­ša ne­zá­vis­lé webo­vé pub­li­ká­cie o so­ciál­nych a po­li­tic­kých té­mach a tiež je to plat­for­ma pre ne­zá­vis­lých blo­ge­rov. Tre­tí sťa­žo­va­teľ, OOO Me­dia­fo­kus pre­vádz­ku­je elek­tro­nic­ký por­tál  na ad­re­se ej.ru a pub­li­ku­je vý­sku­my a na­lý­zy po­li­to­ló­gov, eko­nó­mov a no­vi­ná­rov, z kto­rých ni­ke­to­rí kri­ti­zu­jú rus­kú vlá­du.

V ro­ku 2013 bo­la pri­ja­tá no­ve­la rus­ké­ho in­for­mač­né­ho zá­ko­na, kto­rá po­sil­ni­la prá­vo­mo­ci ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry a da­la jej do kom­pe­ten­cie prá­vo­moc iden­ti­fi­ko­vať webo­vé strán­ky ob­sa­hu­jú­ce vý­zvy k ma­so­vým ne­po­ko­jom, extré­mis­tic­kým čin­nos­tiam ale­bo k účas­ti na ne­do­vo­le­ných zhro­maž­de­niach. V ta­kých­to prí­pa­doch moh­la ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra po­dať žia­dosť o blo­ká­ciu webo­vých strá­nok pria­mo te­le­ko­mu­ni­kač­né­mu re­gu­lač­né­mu úra­du Ros­kom­na­dzor, kto­rý mo­hol ta­kú­to blo­ká­ciu vy­ko­nať tak, že o tom in­for­mo­val pos­ky­to­va­te­ľa web­hos­tin­gu da­nej webo­vej strán­ky a pos­ky­to­va­teľ nás­led­ne za­bez­pe­čil okam­ži­té za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k webo­vým strán­kam.

V ro­ku 2014 ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra po­žia­da­la Ros­kom­na­dzor o za­blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok vy­ššie uve­de­ných sťa­žo­va­te­ľov, na­koľ­ko na weboch gra­ni.ru a ej.ru bo­li zve­rej­ne­né prís­pev­ky, kto­ré ko­men­to­va­li tzv. prí­pad Bo­lot­na­ja; iš­lo o trest­ný prí­pad, kto­rý sa tý­kal ma­so­vých ne­po­ko­jov v Mos­kve v ro­ku 2012 s tým, že ko­na­nie účas­tní­kov tej­to ak­cie bo­lo uve­de­ný­mi webo­vý­mi strán­ka­mi pre­zen­to­va­né ako pri­ja­teľ­né a nut­né vy­jad­re­nie ob­čian­ske­ho pos­to­ja a vy­zý­va­li na účasť na po­dob­ných ak­ciách. Po­kiaľ iš­lo o web kas­pa­rov.ru, tak žia­dosť o je­ho za­blo­ko­va­nie uvá­dza­la, že na ňom doš­lo k zve­rej­ne­niu člán­ku o Kry­me s tým, že oku­pan­ti tam krad­nú pe­nia­ze a znet­vo­ru­jú mes­tá s vý­zvou, že sa ne­ma­jú vzdá­vať a ne­ma­jú zos­tať ti­cho.

Ros­kom­na­dzor už na dru­hý deň po po­da­ní žia­dos­ti prís­tup k uve­de­ným webo­vým strán­kam sťa­žo­va­te­ľov za­blo­ko­val, pri­čom po­žia­dal po­ky­to­va­te­ľov web­hos­tin­gu, aby od­strá­nil proti­práv­ny ma­te­riál z dô­vo­du, že ob­sa­hu­je vý­zvy k extré­mis­tic­kým čin­nos­tiam.

Sťa­žo­va­te­lia po­žia­da­li o súd­ny pries­kum blo­kač­né­ho opat­re­nia, pri­čom tvr­di­li, že je to nep­ri­me­ra­ná blo­ká­cia prís­tu­pu k ce­lým webo­vým strán­kam, bez to­ho, aby doš­lo k ozna­če­niu kon­krét­ne­ho proti­práv­ne­ho ma­te­riá­lu, aby tak sťa­žo­va­te­lia ma­li mož­nosť ob­no­viť prís­tup k webo­vým strán­kam od­stra­ne­ním proti­práv­ne­ho ma­te­riá­lu (uvá­dza­li, že ta­ké­to ploš­né za­blo­ko­va­nie ce­lej web strán­ky ob­me­dzi­lo ich prá­vo roz­ši­ro­vať in­for­má­cie, kto­ré ne­bo­li preh­lá­se­né za proti­práv­ne).

Sú­dy v dvoj­stup­ňo­vom ko­na­ní sťaž­nos­ti sťa­žo­va­te­ľov za­miet­li s tým, že blo­kač­né opat­re­nie ne­ma­lo žiad­ny vplyv na prá­va a slo­bo­dy sťa­žo­va­te­ľov.

Po­sú­de­nie ESĽP

Sťa­žo­va­te­lia po­da­li sťaž­nosť na ESLP, pri­čom tvr­di­li, že roz­hod­nu­tím rus­ké­ho úra­du o za­blo­ko­va­ní prís­tu­pu k ich webo­vým strán­kam bo­li po­ru­še­né ich prá­va pod­ľa člán­ku 10 Do­ho­vo­ru a to v čas­ti, kto­rá znie: Kaž­dý má prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu. Tá­to za­hŕňa slo­bo­du pri­jí­mať a roz­ši­ro­vať in­for­má­cie ale­bo my­šlien­ky bez za­sa­ho­va­nia štát­nych or­gá­nov a bez oh­ľa­du na hra­ni­ce.

ESĽP v da­nej ve­ci uvie­dol, že

– inter­net pos­ky­tu­je zá­klad­né nás­tro­je pre účasť v čin­nos­tiach a dis­ku­siách tý­ka­jú­cich sa po­li­ti­ky a otá­zok všeo­bec­né­ho zá­uj­mu, zlep­šu­je prís­tup ve­rej­nos­ti k sprá­vam a uľah­ču­je ší­re­nie in­for­má­cií. Člá­nok 10 Do­ho­vo­ru za­ru­ču­je kaž­dé­mu slo­bo­du pri­jí­mať a roz­ši­ro­vať in­for­má­cie,

– blo­kač­né opat­re­nie, kto­ré za­brá­ni­lo náv­štev­ní­kom webo­vých strá­nok sťa­žo­va­te­ľov v prís­tu­pe k ich ob­sa­hu bo­lo zá­sa­hom or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci do prá­va pri­jí­mať a roz­ši­ro­vať in­for­má­cie, pre­to­že člá­nok 10 za­ru­ču­je nie­len prá­vo roz­ši­ro­vať in­for­má­cie, ale tiež prá­vo ve­rej­nos­ti ich pri­jí­mať; ta­ký­to zá­sah bu­de po­ru­še­ním člán­ku 10 po­kiaľ ne­bu­de sta­no­ve­ný zá­ko­nom, sle­do­vať je­den ale­bo viac le­gi­tím­nych cie­ľov uve­de­ných v člán­ku 10 ods. 2 a ne­bu­de ne­vyh­nut­ný v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti k do­siah­nu­tiu ta­ké­ho­to cie­ľa,

– po­kiaľ ide o pod­mien­ku zá­sa­hu „sta­no­ve­né­ho zá­ko­nom“, tak ESLP sa neob­me­dzu­je iba na zis­te­nie, či štát­ny or­gán ko­nal v sú­la­de s vnút­roš­tát­nym prá­vom, na­koľ­ko ESĽP mu­sí aj ove­riť, či kva­li­ta dot­knu­té­ho zá­ko­na umož­ni­la sťa­žo­va­te­ľom up­ra­viť ich sprá­va­nie a ochrá­ni­la ich pro­ti svoj­voľ­né­mu zá­sa­hu,

– rus­ké úra­dy ko­na­li svoj­voľ­ne, keď neš­pe­ci­fi­ko­va­li kon­krét­ny zá­va­do­vý ob­sah na webo­vej strán­ke (URL webo­vej strán­ky), kto­rý po­va­žo­va­li za prob­le­ma­tic­ký, čím za­brá­ni­li sťa­žo­va­te­ľom uro­biť in­for­mo­va­né roz­hod­nu­tie me­dzi od­strá­ne­ním ale­bo zme­nou kon­krét­ne­ho ob­sa­hu a vy­jad­re­ním práv­nej ná­miet­ky pro­ti po­žia­dav­ke ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry s od­ka­zom na kon­krét­ne webo­vé strán­ky,

– ESLP po­va­žu­je cel­ko­vé za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k webo­vým strán­kam za extrém­ne opat­re­nie, po­rov­na­teľ­né so zá­ka­zom no­vín ale­bo te­le­víz­nych sta­níc. Ta­ké­to opat­re­nie zá­mer­ne ig­no­ru­je roz­diel me­dzi zá­kon­ný­mi a ne­zá­kon­ný­mi in­for­má­cia­mi, kto­ré mô­že webo­vá strán­ka ob­sa­ho­vať a ro­bí nep­rís­tup­ným veľ­ké množ­stvo ob­sa­hu, kto­rý ne­bol iden­ti­fi­ko­va­ný ako ne­zá­kon­ný. Za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k ce­lej webo­vej strán­ke má prak­tic­ký do­pad, pre­to­že roz­ši­ru­je pô­sob­nosť blo­kač­né­ho prí­ka­zu ďa­le­ko za rá­mec pô­vod­ne cie­ľe­né­ho ne­zá­kon­né­ho ob­sa­hu,

– blo­ko­va­nie prís­tu­pu k le­gi­tím­ne­mu ob­sa­hu ne­mô­že byť nik­dy auto­ma­tic­kým dôs­led­kom iné­ho blo­kač­né­ho opat­re­nia, na kto­rom je za­lo­že­ný pô­vod­ný prí­kaz za­me­ra­ný na ne­zá­kon­ný ob­sah; aké­koľ­vek blo­kač­né opat­re­nie, kto­ré za­sa­hu­je do zá­kon­né­ho ob­sa­hu ale­bo webo­vých strá­nok ako ved­ľaj­ší pro­dukt opat­re­nia, kto­ré je za­me­ra­né na ne­zá­kon­ný ob­sah, pred­sta­vu­je svoj­voľ­ný zá­sah do práv pre­vádz­ko­va­te­ľov webo­vých strá­nok,

– vý­bor OSN pre ľud­ské prá­va zdô­raz­nil, že pos­ti­ho­va­nie on­li­ne spra­vo­daj­ských pros­tried­kov a webo­vých strá­nok blo­kač­ný­mi opat­re­nia­mi z dô­vo­du, že sú kri­tic­ké k vlá­de ale­bo po­li­tic­ké­mu sys­té­mu, ne­mož­no nik­dy po­va­žo­vať za ne­vyh­nut­né ob­me­dzenie slo­bo­dy pre­ja­vu,

– v da­nej ve­ci iš­lo o pred­bež­nú cen­zú­ru, kto­rá bo­la uva­le­ná na weby, pri­čom s pred­bež­nou cen­zú­rou sú spo­je­né ri­zi­ká a pre­to sa vy­ža­du­je práv­ny rá­mec, kto­rý za­ru­čí prís­nu kon­tro­lu nad roz­sa­hom zá­ka­zu ako aj účin­ný súd­ny pries­kum v sú­la­de s Do­ho­vo­rom,

– ESLP kon­šta­tu­je, že rus­ké prá­vo ne­vy­ža­do­va­lo žiad­nu for­mu účas­ti zo stra­ny pre­vádz­ko­va­te­ľov webov v ko­na­ní o ich blo­ká­cii. Ako žia­dosť ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry, tak aj prí­kaz Ros­kom­na­dzo­ru bo­li vy­da­né bez pred­chá­dza­jú­ce­ho ozná­me­nia stra­nám, kto­rých prá­va a zá­uj­my ním moh­li byť dot­knu­té. Prá­vo ne­vy­ža­do­va­lo, aby úra­dy po­sú­di­li do­pa­dy blo­kač­ných opat­re­ní pred ich vy­da­ním ale­bo aby od­ôvod­ni­li na­lie­ha­vosť ich okam­ži­té­ho vy­ko­na­nia bez to­ho, aby da­li zú­čas­tne­ným stra­nám mož­nosť od­strá­niť ne­zá­kon­ný ob­sah ale­bo po­žia­dať o súd­ny pries­kum. Blo­kač­né opat­re­nia ne­bo­li schvá­le­né sú­dom ani iným ne­zá­vis­lým súd­nym or­gá­nom, kto­rý by pos­ky­tol pries­tor, kde by moh­li byť zú­čas­tne­né stra­ny vy­po­ču­té,

– ESLP uzat­vo­ril, že po­kiaľ blo­kač­né opat­re­nia cie­li­li na ce­lé elek­tro­nic­ké mé­diá nad rá­mec ob­sa­hu,kto­rý bol pô­vod­ne iden­ti­fi­ko­va­ný ako proti­práv­ny, iš­lo o neo­dô­vod­ne­ný zá­sah pod­ľa člán­ku 10 ods. 2 Do­ho­vo­ru. Nes­le­do­val žiad­ny le­gi­tím­ny cieľ a ne­bol ne­vyh­nut­ný v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu doš­lo v pre­jed­ná­va­nej ve­ci k po­ru­še­niu člán­ku 10 Do­ho­vo­ru.

Zdroj: pravnelisty.sk / InfoVojna