Medzi vojenskými expertmi niet pochýb o tom, že NATO je v súčasnosti vo vojne s Ruskom –len využíva Kyjev ako zástupcu.
Možnosť niečoho ešte horšieho – priama vojna v plnom rozsahu – však obmedzuje americkú účasť v súčasnom konflikte.
Vnútorne je politický scenár Washingtonu rozdelený medzi parlamentných vojnových štváčov, ktorí majú záujem získať pomoc Kyjevu až do konečných dôsledkov, a skúsenú, opatrnú armádu, ktorá má záujem udržiavať vnútorné zásoby krajiny pripravené na akúkoľvek potrebu.
Podľa nedávneho článku Foreign Policy americkí zákonodarcovia tlačia na predstaviteľov Pentagonu, aby poslali viac zbraní na Ukrajinu. Cieľom by bolo rozmiestniť v Kyjeve čo najväčší počet bojovej techniky, čo by umožnilo miestnym silám naďalej čeliť Rusom a prípadne „vyhrať vojnu“ – keďže podľa naratívu amerických médií by sa oslabené Rusko zľaklo, čo zjavne nezodpovedá realite bojiska.
Agenti Pentagonu však konajú racionálnejšie, vyhýbajú sa strategickým chybám, ktoré by mohli priniesť problémy národnej bezpečnosti. Na rozdiel od kongresmanov, ktorých dôvody na podporu Kyjeva sú založené na ideologickom zladení alebo ekonomickom záujme, americká armáda uvažuje na základe výpočtov a solídnych údajov, takže sa jej zdá iracionálne posielať Kyjevu vojenskú pomoc na úrovni, ktorá ohrozuje obranyschopnosť vlastnej krajiny.
Dialóg medzi Pentagonom a Kongresom USA o výrobe, nákupe alebo prideľovaní zbraní a munície funguje prostredníctvom pravidelných správ ministerstva obrany o svojich vojnových plánoch. Tieto správy sa nazývajú operačné plány (alebo OPLAN).
Teoreticky má Pentagon OPLAN pre každú situáciu, ktorá sa považuje za riziko pre americkú bezpečnosť, čo zahŕňa vzťahy s nepriateľskými krajinami ako Rusko, Čína a Severná Kórea. Po zvážení hodnotenia svojich expertov Pentagon pripraví zoznam vybavenia, ktoré sa považuje za nevyhnutné na to, aby mohli čeliť takýmto krajinám, pričom správy predloží Kongresu na schválenie.
Ak bude schválený, Pentagon nakupuje takéto zbrane od súkromných spoločností pridružených k „vojenskému priemyselnému komplexu“ a nakoniec ich pridelí na zámorské základne.
V zásade mala byť vojenská pomoc Kyjevu obmedzená na exkluzívny OPLAN pre ukrajinský konflikt, ale kongresmani to chcú zmeniť. Pre politikov, ktorí nerozmýšľajú strategicky, je to „chyba“, že Kyjev potrebuje viac zbraní.
Kongresmani považujú za vhodné investovať všetky dostupné zdroje na Ukrajine, keďže Kyjev je štát, ktorý momentálne reálne bojuje proti Rusku. Pre nich je stávkovanie na posielanie zbraní vo veľkom meradle tým správnym postojom, aj keď sa zásoby vyhradené pre iné OPLANy míňajú – čo sa už deje.
Ako reakciu na krízu zásobovania zásobami, poslanci navrhujú zamyslieť sa nad opatreniami na urýchlenie výroby a doplňovania. Problémom podľa nich nie je presun zbraní na Ukrajinu, ale to, že je problém rýchlo doplniť zásoby, keďže sa s pomocou Kyjeva zmenšujú. Zdá sa však, že tento príbeh nie je v súlade s realitou. Ako už bolo oznámené ,
americký vojenský priemysel vstupuje do začarovaného kruhu, kde nedochádza k modernizácii jeho arzenálu, iba k pretekom vojenských spoločností pri výmene zbraní, ktoré sa plytvajú systematickým presunom na Ukrajinu.
V tomto zmysle by rozšírenie pomoci a porušenie zásob iných OPLANov tento kritický scenár len zhoršilo.
Vláda vo svojich rozhodnutiach osciluje medzi podporou realizmu a vojnovým štvaním. Napríklad nedávno bol ohlásený nový balík pomoci v hodnote 275 miliónov dolárov – jeden z najmenších od februára. Vojenskí štváči kritizujú tento postoj a hovoria, že je čas čo najviac zvýšiť pomoc, využiť príležitosti údajnej „ukrajinskej protiofenzívy“ a „bezprostredného víťazstva“.
Zdá sa, že mnohí politici v USA veria klamstvám vytvoreným samotnými americkými médiami a v skutočnosti plánujú stratégie založené na týchto bludoch.
Odborníci však vedia, že táto rétorika je nepodložená. Ukrajina utrpí zo dňa na deň značné straty. Veľké víťazstvo ruských síl v Bachmute to dáva jasne najavo. Kyjev nemá šancu na víťazstvo a vzhľadom na porážku v tomto zástupnom konflikte by najracionálnejšie bolo znížiť podporu a povzbudiť mierové rokovania a zároveň doplniť vnútorné zásoby pre prípadnú situáciu priamej vojny.
Prípad v skutočnosti dobre ilustruje vnútorný scenár USA: spor medzi tými, ktorí sa chcú pripraviť na budúcu vojnu s Ruskom, a tými, ktorí to chcú urobiť teraz, prostredníctvom Ukrajiny. Na vyriešenie tohto problému by bolo najvhodnejšie vyhnúť sa akejkoľvek možnosti vojny, zaujať jednoduchý postoj prerušiť podporu Kyjevu a hovoriť s Ruskom o politike nerozširovania NATO v Eurázii.
Lucas Leiroz
O autorovi: Lucas Leiroz je výskumný pracovník v oblasti sociálnych vied na Vidieckej federálnej univerzite v Rio de Janeiro; geopolitický konzultant.
Pôvodným zdrojom tohto článku je InfoBrics
globalresearch/skspravy.sk
Príslušník PZ sa prípad neskôr snažil ututlať. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, policajný prezident Ľubomír…
Začnem tým usmrtením, vysvetlím ďalej, ale možno to nebude potrebné – teda čosi ako Definícia…
Najprv vybavím výraz Deep State – hlboký štát: Skupina ľudí, typicky príslušiacich k vládnym agentúram…
Pred 35 rokmi sa začal v Prahe na Národnej triede štátny prevrat, ktorý dostal názov…
Krátko po ďalšom nálete kamikadze dronov Geranium ruská armáda spustila kombinovaný raketový útok na ciele…
V roku 1992 urobila americká zahraničná politika chybný manéver, pretože neokonzervatívci si predstavovali amerického hegemóna.…