Štúdia: Ľudia dokážu komunikovať z mozgu do mozgu (telepatia)

Ak sa v nastupujúcej vede začína meniť naše poznanie o tom, kto skutočne sme, mohlo by toto nové chápanie toho, čo znamená byť človekom, zmeniť spôsob, akým žijeme svoje životy?

Fascinujúci výskum z Washingtonskej univerzity po počiatočnej demonštrácii na tímoch vo vedeckej štúdii úspešne replikuje priame spojenie z mozgu do mozgu medzi viacerými dvojicami ľudí.

Účastníkmi štúdie bolo šesť ľudí z rôznych častí kampusu, z ktorých vytvorili dvojice.

Výskumníci posielali cez internet signály z mozgu jednej osoby do mozgu druhej osoby, v snahe riadiť myšlienkami pohyby jej ruky.

Metóda štúdie

Pre správne vykonanie štúdie potrebovali výskumníci subjekty oddeliť a vylúčiť isté vnímania metódy štúdie.

Každého vysielateľa myšlienky posadili pred počítačovú hru, v ktorej musel paľbou z dela brániť mesto a zachytávať rakety vystreľované pirátskou loďou. Vysielatelia však nemohli do hry zasahovať priamo.

Jediný spôsob, ako mohli svoje mesto nejako brániť, bol prostredníctvom myšlienky. Keď sa blížila raketa alebo keď chceli vystreliť z dela, museli na to zámerne myslieť.

Každý príjemca na druhej strane kampusu sedel v tmavej miestnosti s nasadenými slúchadlami a nemal žiadnu možnosť tú počítačovú hru vidieť. Pravú ruku mali položenú na dotykovej ploche notebooku a tá ťuknutím vystrelila z dela.

Keby bolo medzimozgové spojenie medzi tými dvomi ľuďmi úspešné, vysielajúci by bol schopný účinne naviesť prijímateľa k tomu, aby ťukol na podložku a vypálil z dela.

Z hľadiska technológie použili výskumníci dva druhy neinvanzívnych prístrojov, ktoré sa dokážu v reálnom čase spojiť s ľudskými mozgami.

Jeden účastník bol pripojený na elektroencefalogram, zaznamenávajúci aktivitu mozgu a prostredníctvom webu vysielajúci prijímateľovi elektrické impulzy. Prijímateľ mal na hlave plaveckú čiapku s transkraniálnym stimulačným kotúčom umiestneným blízko tej oblasti mozgu, ktorá riadi pohyby rúk.

Toto nastavenie umožňuje jednej osobe účinne vyslať príkaz, ktorý by teoreticky len prostredníctvom myšlienky pohol rukou inej osoby.

 „Nová štúdia posúva našu paradigmu medzimozgového kontaktu od počiatočnej demonštrácie k niečomu, čo má bližšie k realizovateľnej technológii,“ povedal spoluautor štúdie Andrea Stocco, docent psychológie a výskumník Inštitútu pre učenie a mozgové vedy na Washingtonskej univerzite. 

„Teraz sme naše metódy replikovali a vieme, že môžu spoľahlivo fungovať aj u bežných účastníkov.“

Študenti Washingtonskej univerzity Darby Losey, vľavo a Jose Ceballos sa nachádzajú v dvoch rôznych budovách kampusu, ako boli počas demonštrácie medzimozgového kontaktu.

Vysielajúci vľavo myslí na streľbu z dela v rôznych etapách počítačovej hry. Ten signál sa cez web vysiela priamo do mozgu príjemcu vpravo, ktorého ruka udiera na dotykovú podložku, aby vystrelila z dela.

Fotografiu poskytla Mary Levinová.

Výsledky

Zistilo sa, že výsledky sa menili v závislosti od jednotlivých dvojíc. Presnosť sa pohybovala od 25 do 83 percent.

Bolo zistené, že minutie cieľa bolo zväčša spôsobené tým, že vysielajúci nedokázal presne vykonať myšlienku na vyslanie povelu k paľbe. Výskumníci tiež dokázali kvantifikovať presné množstvo informácií, ktoré boli medzi oboma mozgami prenesené.

Zaujímavé je, že nízky stupeň presnosti u subjektov, ktoré nedokázali príjemcovi patrične vyslať zámer, tiež naznačuje, že našu realitu neovplyvňujú len naše myšlienky, ale v skutočnosti je to zámer.

Pri skúmaní javu je preto veľmi dôležitá presnosť, s akou subjekty skutočne vytvárajú či nevytvárajú zámer, resp. či len myslia.

Zdroj: collective-evolution.com, Spracovala: Silavedomia.sk