Stres a prevencia depresie

Generál Boris Ratnikov o vplyve stresu na dĺžku života

„Existuje určitá kvantitatívna hranica vnímania negatívnych informácií, udalostí, ktoré spôsobujú strach, nervozitu, úzkosť.

Po prekročení tejto hranice sa stráca sebakontrola, znižuje sa úroveň samoregulácie, pozoruje sa stav vnútorného napätia alebo stresu, človek v tomto stave začne robiť chyby, logika zdravého rozumu začne zlyhávať, je potrebné dať si pár dúškov vody na upokojenie.

Vedecké štúdie ukázali, že aj premýšľanie o negatívnych udalostiach v každodennom živote sa mení na stresové vplyvy a začína sa postupne formovať „nahromadený stres“.

Tento vzorec bol vytvorený pomocou špeciálnej stresovej stupnice, kde boli rôzne skúsenosti hodnotené v určitých jednotkách – bodoch.

Celkovo 160 bodov po 2 – 3 mesiacoch viedlo k neurogénnym a psychickým chorobám.

Je potrebné poznamenať, že príjem “pozitíva” a “negatíva”, ich hodnotenie by malo prebehnúť v pomere najmenej 6 ku 2, čo zaisťuje optimálny režim mozgu pri prijímaní informácií.

Podľa informačnej teórie emócií, pozitívne emócie sprevádzajú človeka, keď dokáže uspokojiť svoje potreby, pričom má na to potrebné prostriedky.

Pri negatívnom emocionálnom pozadí v ľudskom správaní prevláda patologické sebavyjadrenie, agresivita a tendencia páchať zločiny.

Zmena hodnotovej orientácie po rozpade ZSSR zničila predtým prijaté obrazové stereotypy ľudského správania (to znamená – jeho maticu správania) a to postihlo drvivú väčšinu našich občanov.

Neboli schopní získať potrebné informácie na predpovedanie variantov vyvíjajúcich sa udalostí, ktoré v mysliach ľudí vyvolávali strach, paniku a vnútorné napätie. To narušilo prácu regulujúcich orgánov človeka.

V stresovom stave začali nadobličky vstrekovať do krvného obehu obrovské množstvo hormonálnych produktov, čo prispelo k zablokovaniu ľavej hemisféry mozgu, ktorá je zodpovedná za logickú analýzu.

Takáto osoba začala strácať zmysel pre realitu a bola podrobená klamu a podvodným činom zo strany morálne bezohľadných osôb.

V tomto stave človek žije emóciami, pocitmi, zážitkami a je otvorený manipulácii s ním zvonku, pretože je zaneprázdnený svojim vnútorným bojom o motívy, na ktorý sa vynakladá všetka jeho energia.

Stres je fyziologická reakcia nášho organizmu na akýkoľvek podnet, ku ktorému dochádza pri interakcii s vonkajším prostredím, s inými ľuďmi.

Vplyv môže byť stresujúci v závislosti od hodnoty, ktorú mu človek pripisuje, teda od jeho fyziologických a emocionálnych reakcií na vonkajšie podnety. Dlhodobé stresové podmienky vedú k depresii.

V každom prípade sa stres prejavuje vo forme všeobecného adaptačného syndrómu. V ňom sa postupne striedajú, alebo existujú dlhý čas fázy úzkosti a vyčerpania. Celý život hráme toto predstavenie a ono určuje našu dlhovekosť.

Úzkosť a prekvapenie zažívame, keď sa v detstve a dospievaní učíme o svete a v dospelosti sa stretávame s ťažkosťami, porovnávame svoje potreby so schopnosťami adaptačnej energie biopoľa, ktoré sú nám vlastné už pri narodení.

Mnohostranný a nemilosrdný stres je nebezpečný v tom, že sa stane nečakane hmatateľným, keď dávka spotreby energie človeka presiahne normu, ktorá určuje stav jeho psychického a fyzického zdravia.

Prechod na deštruktívnu reakciu trvá asi mesiac, keď sa spotrebujú nedotknuteľné zásoby adaptívnej energie, inými slovami „poistky sa jednoducho spália“, kanály pre zásobovanie energiou čakrami sú zatvorené, t.j. dochádza k zlyhaniu systému v dôsledku vnútornej nerovnováhy organizmu.

V tomto období sa vytvára pretrvávajúci emočný stres, ktorý je možné určiť hormonálnym výskumom. V dôsledku takého psychologického stavu dochádza k imunodeficiencii, rastú infekčné a vírusové ochorenia.

Stres je často spojený so subjektívnym vnímaním hrozby, osobnostnými vlastnosťami. Úzkosť zasahuje do kompenzácie spotreby energie celého organizmu, ktorá určuje stav biopoľa.

Človek začína cítiť „voľne plávajúcu úzkosť“, pocit ohrozenia a nebezpečenstva, ktorý je cítiť zvnútra („pokožkou“). Na rozdiel od bolesti je úzkosť nebezpečným signálom, ktorý ešte nebol realizovaný. Jej intenzita skôr odráža jednotlivé vlastnosti osoby než skutočný význam hrozby.

Úzkosť zároveň bráni vzniku adaptívneho správania a je základom všetkých zmien v psychickom stave, ku ktorým dochádza počas stresu.

Rýchlosť starnutia je dôsledkom všetkého stresu v živote človeka!

Zvlášť nebezpečný je stres z neplodného úsilia, ktorý spôsobuje nevratné chemické zmeny – ich hromadenie vedie k starnutiu buniek, poškodzovaniu neurónov.

Úspešná činnosť vedie k dlhému a šťastnému životu. Včasná preorientácia, kvalitná rekvalifikácia osobnosti pomáhajú zastaviť vplyv úzkosti na psychický stav, inhibovať výskyt psychosomatických chorôb.

Pri profesionálnej činnosti úzkosť vzniká vtedy, keď je nedostatok informácií, ich nesúlad, nejasné požiadavky, príliš rozmanité alebo monotónne činnosti.

Porušenie mechanizmov mentálnej adaptácie vedie k vzniku zlej nálady, syndrómu „vyhorenia osobnosti“. Najčastejšie sa to vyskytuje u tých, ktorí prichádzajú so svojim biopoľom do styku s inými ľuďmi počas služby a liečení.

Všetko to začína tlmenými emóciami a nedostatkom túžob človeka, potom v správaní začne prevládať agresivita a konflikty. Nezáujem o akékoľvek udalosti, vrátane potešenia, varuje pred nástupom depresie.

Najbežnejšie neurogénne ochorenia sú založené na nahromadenom strese. Nástup ochorenia nastáva vtedy, keď človek nemôže obnoviť svoju energiu biopoľa v dôsledku pôsobenia negatívnych myšlienkových foriem sprevádzajúcich všetky faktory na stupnici stresu.

Najúčinnejším liečebným prostriedkom je myseľ človeka, nie tabletka. Malo by sa uplatňovať pozitívne programovanie v stavoch tranzu.

V dôsledku poklesu energie biopoľa sa začínajú objavovať ochorenia štítnej žľazy, poruchy tráviaceho systému, choroby kardiovaskulárneho systému a pod. Prejavy týchto porúch boli zaznamenané v počiatočných formách vplyvu stresu na energetiku biopoľa.

Patria sem: zhoršená chuť do jedla, poruchy trávenia. Porucha spánku v aktívnej fáze predchádza vaskulárnym a sexuálnym poruchám.

Najsľubnejším smerom v náprave od stresových vplyvov, emočného stresu, optimalizácie procesov vylučovania endorfínov (neutralizátory stresu) je obnova psychoenergetiky v dôsledku samoregulácie mozgu v stavoch tranzu.

Programy pozitívneho myslenia, ktoré sa používajú v tranze, sú jedným z najúčinnejších spôsobov prevencie a liečby depresívnych stavov a obnovy biologického poľa.

Tranz umožňuje odstrániť emočný stres, regulovať hladinu endorfínov a zabezpečiť prevenciu neurogénnych chorôb a depresívnych stavov.

Prvými príznakmi stresovej nevoľnosti u zdravých ľudí sú bolesti hlavy, celková slabosť, pokles krvného tlaku, potom sa pridávajú imunodeficiencie.

Všetci sme iní v zdrojoch stresu doma i v práci, ale všetci sa musíme naučiť to cítiť a vyvinúť vlastný spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Je potrebné presvedčiť ľudí, aby sa prestali prezentovať ako obete stresu bez akéhokoľvek východu z tejto situácie.

Stres nie sú len okolnosti, ktoré vznikajú. V prvom rade sú potrebné preventívne kroky, ktoré zmenia vašu reakciu naň, váš prístup k tejto situácii. Vplyv sa stáva stresujúcim kvôli dôležitosti, ktorú mu človek pripisuje.

Závažnosť emocionálnej reakcie je možné odstrániť aplikáciou metódy „psychologickej škály“, keď sa problém človeka porovnáva so skutočne vážnym možným nešťastím a na tomto pozadí je jeho problém alebo ťažkosti iba nezmyslom!

Choroby, ktorých hlavným dodávateľom je stres, sú tieto: vysoký krvný tlak; koronárna trombóza; migréna; alergia; astma; intenzívne svrbenie; peptické vredy; zápcha; kolitída; reumatoidná artritída; menštruačné komplikácie; poruchy trávenia; hyperfunkcia štítnej žľazy; cukrovka; kožné choroby; depresia.

Ako môžeme rozpoznať príznaky akumulujúceho sa napätia v našom organizme skôr, ako sa prejavia vo forme nejakého druhu choroby?

Tu sú fyzické prejavy nadmerného stresu: nedostatok chuti do jedla; neustále prejedanie sa (v dôsledku nadmerného stresu); časté poruchy trávenia a pálenie záhy; narušený spánok; neustály pocit únavy; nadmerné potenie; nervózny tik; neustále hryzenie nechtov; bolesti hlavy; svalové kŕče; nevoľnosť; ťažké dýchanie; mdloby; plačlivosť bez zjavného dôvodu; impotencia alebo frigidita; zvyk vrtieť sa na stoličke (nervozita); vysoký krvný tlak.

Vedecké štúdie ukázali, že väčšina ľudí trpí chorobami na základe nevyriešeného stresu…“

Generálmajor Boris Konstantinovič Ratnikov (11.6.1944 – 5.12.2020) pôsobil v KGB v Moskve, od roku 1981 – 1982 a 1985 – 1987 pôsobil v Afganistane. Od roku 1991 bol prvý zástupca náčelníka Hlavnej správy bezpečnosti RF. V rokoch 1994 – 1997 bol hlavný poradca bezpečnostnej služby prezidenta RF a poradca náčelníka Federálnej služby RF.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info