„Nezávislý zdroj o globálnej bezpečnosti“
Keď NATO dovŕšilo 75 rokov, riaditeľ SIPRI – formálne Štokholmského Medzinárodného inštitútu pre výskum mieru – Dan Smith napísal túto diplomatickú nehanebnú esej o spojenectve s programovou riaditeľkou Barbarou Kunzovou , ktorá má za sebou minulosť v USA v nemeckom Marshallovom fonde a v Nemecku. Jednotka plánovania politiky nemeckého spolkového ministerstva zahraničných vecí ako externý expert.
Autori diskutujú o „bezpečnostnej dileme“, odstrašovaní, vnímaní a obrane, ale nezaoberajú sa tým, prečo možno NATO považovať za spoluzodpovedné za súčasnú, mimoriadne vážnu bezpečnostnú situáciu v Európe. Alebo, ak chcete, ako je to fiasko z hľadiska jeho sebaponímania ako obrannej mierotvornej aliancie.
Neriešia neuveriteľne nízku intelektuálnu úroveň domovskej stránky NATO , ktorá je plná tvrdení, postulátov a obvinení a nemá jasné konceptualizácie, teórie a analýzy. Nespochybňujú neustály žalostný obraz Ruska a Číny NATO – ach, taiwanská otázka! – ako nepriatelia.
Autori hovoria, že cieľom medzinárodného systému je stabilita ; to nie je mier.
Neproblematizujú doktrínu NATO o prvom použití jadrových zbraní ani sa sami seba nepýtajú, čo konkrétne aliancia dosiahla.
Pevne veria, že NATO nepredstavuje problém alebo je zastarané. Dospeli k záveru, že treba myslieť trochu inak, rešpektovať staré koncepty, ktoré dobre fungovali, a „zostať pokorní“. (!)
Slovo mier sa v ich texte nevyskytuje.
SIPRI však podľa § 2 svojich stanov „vedie vedecký výskum v otázkach konfliktov a spolupráce dôležitých pre medzinárodný mier a bezpečnosť s cieľom prispieť k pochopeniu podmienok mierového riešenia medzištátnych konfliktov a stabilného mier.”
No, to je sotva to, čo robí, keď sa natiera Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou alebo keď jej bývalý predseda predstavenstva Jan Eliasson obšírne opisuje, ako si myslí, že bolo správne, aby Švédsko vstúpilo do NATO.
Dnes SIPRI neprispieva k uvedenému chápaniu mierových riešení . Namiesto toho presadzuje tradičné bezpečnostné koncepty zamerané na zbrane vo všeobecnosti a najmä pochopenie politík krajín NATO.
SIPRI to nedávno uviedol: „Celkové globálne vojenské výdavky dosiahli v roku 2023 2443 miliárd USD, čo predstavuje nárast o 6,8 percent v reálnych hodnotách od roku 2022… V roku 2023 predstavovalo 31 členov NATO 1341 miliárd USD, čo sa rovná 55 percentám svetových vojenských výdavkov. Vojenské výdavky USA vzrástli o 2,3 percenta a v roku 2023 dosiahli 916 miliárd dolárov, čo predstavuje 68 percent celkových vojenských výdavkov NATO.
Vedúci predstavitelia SIPRI to však ako problém nevnímajú. Smith a Kunz sa nepýtajú, prečo je NATO v porovnaní so zvyškom sveta také obrovské míňanie peňazí.
A tu nájdete jasne pro-NATO označenie inštitútu k 75. výročiu aliancie , kde si môžete všimnúť aj absurdný argument Jana Egelanda, že členstvo v aliancii nebráni žiadnemu členovi presadzovať veci, ktoré považuje za dôležité. Počul niekedy povedzme o odzbrojení, jadrovom zrušení alebo budovaní dôvery s Ruskom?
Pochopíte podstatu. Vyššie uvedená esej a materiály SIPRI prezentované k 75. výročiu NATO už len ťažko môžu byť bezzubejšie. Nepredstavujú ani mier, ani slobodný výskum. Zaváňajú prácou na objednávku v rámci intelektuálneho „skupinového myslenia“, ktoré prekvitá v komore s ozvenou politickej korektnosti.
Svet prijíma publikácie SIPRI ako štatisticky smerodajné, a to nie je nesprávne, mnohé áno – napríklad tie o vojenských výdavkoch a obchode so zbraňami. Tento typ počítania fazule však nie je to, na čo bol SIPRI pôvodne založený. A to vysvetľuje, prečo SIPRI tak málokedy dokáže vyvolať diskusiu o existenčne dôležitých otázkach, s ktorými pracuje.
SIPRI sa teraz (na všetkých svojich stránkach) nazýva „ Nezávislý zdroj globálnej bezpečnosti“ — všimnite si, že SIPRI pred desiatkami rokov bolo hrdé na to, že sa spájalo so slovom „mier; “ potom sa stal nezávislým zdrojom pre bezpečnosť a mier a teraz sa od „mieru“ upustilo.
No, to aspoň svedčí o určitej úprimnosti.
Pred ôsmimi rokmi som v ostrej kritike tvrdil , že SIPRI už nie je inštitútom pre výskum mieru a odporučil som zmenu názvu na Štokholmský medzinárodný inštitút pre vojenskú bezpečnosť, SIMSI. Všetko, čo som vtedy napísal, je teraz horšie.
Ako už bolo spomenuté, SIPRI sa žalostne pýši tým, že je nezávislým zdrojom bezpečnosti. Slovo „nezávislý“ je však zjavne nečestné.
Ak sa pozriete na financovanie SIPRI , v podstate 100 % pochádza od členov a partnerov NATO.
Najväčšie je Švédsko a rôzne inštitúcie vrátane Uppsalskej univerzity, ale všimnete si aj vlády a rôzne organizácie v EÚ, Nemecku, Holandsku, Spojenom kráľovstve, USAID, Open Societies Foundation, Japonsku a Taiwane.
Opýtajte sa sami seba, prečo všetky tieto krajiny spojené s NATO podporujú SIPRI. Čo im to prinesie? Aká by bola cena za SIPRI, keby inštitút zverejnil sériu kritických analýz základných tendencií našej doby používať vojenské prostriedky bez ohľadu na to, o aký problém ide? Ak by kritizovala väčších svetových vojenských spotrebiteľov a krajiny bojujúce proti vojne – teda NATO?
A ak by vymyslelo bezprostredne možné alternatívy k pretekom v zbrojení, štrkotaniu šabľami, militarizmu a, povedzme, extrémne nedomyslenej expanzii NATO, ktorá zvyšuje napätie proti všetkým sľubom daným Gorbačovovi a napriek varovaniu všetkých – aj západných – expertov, že expanzia by nás všetkých skončila vojnou? A čo keby zverejnila skutočné myšlienky a princípy riešenia konfliktov, ktoré v jednom konflikte za druhým ukazujú, ako by sa veci dali robiť inak?
Nemysliteľné, samozrejme. SIPRI je všetko, len nie nezávislé. Jeho financovanie je mimoriadne neobjektívne.
Postupom času sa SIPRI stalo intelektuálne nudným a politicky mainstreamovým ako samotné NATO – a ako mnoho iných ústavov pre výskum mieru. Diskurz o mieri – vo výskume, politike a médiách – zmizol vo víre súčasného západného militarizmu.
V takejto situácii sa SIPRI mohol postaviť ako maják pre medzinárodný mier prostredníctvom skutočného mierového výskumu. Jej vedenie – a podporná švédska vláda – sa rozhodli, že to neurobia, a preto musia byť čoraz viac irelevantnejšie. Tradičných bezpečnostných výskumných ústavov je po celom svete viac než dosť.
Keby vedela, kde dnes stojí SIPRI, zakladateľka SIPRI, Alva Myrdal , by sa pravdepodobne otáčala v hrobe, pretože bola svetoznámou ženou mieru a vízie, veľvyslankyňou pre odzbrojenie, líderkou medzinárodného hnutia za odzbrojenie, spoločenským demokratom a nositeľkou Nobelovej ceny za mier. Jej víziu zničilo práve myslenie a sily, ktorým zasvätila život – čo svedčí aj o tom, čo sa stalo so sociálnou demokraciou, ktorá bola kedysi orientovaná na mier.
Jan Oberg/skspravy.sk
Rakúsko má veľké zásobníky plynu a po začiatku vojny na Ukrajine ušetrilo miliardy na lacnom…
Brusel používa americký špionážny program proti politikom a nemainstreamovým médiám. Potláčanie opozície je základným znakom…
Používanie mobilných telefónov žiakmi v školách nebude regulované na úrovni EÚ, ale štáty si môžu…
Situácia vo svete je vážna – o tom niet pochýb. Viaceré európske krajiny nechcú nič…
NATO sa rozhodlo zaoberať sa "preventívnymi údermi" proti Rusku. Uviedol to šéf Vojenského výboru severoatlantického…
V rámci oficiálnej návštevy slovenskej vládnej delegácie v Belehrade, sa konalo aj slovensko-srbské podnikateľské fórum.…