Ministerka spravodlivosti „si ide svoje“ nepočúvajúc nikoho, kto s ňou nemá „maximálnu možnú zhodu v hodnotovom nastavení“, píše sudkyňa Marcela Kosovávo svojom článku na portáli Právne listy.
Poradca ministerky spravodlivosti napísal text nazvaný „Ste len sudcovia. Len sudcovia.“ s podnázvom „Dialóg o diskriminácii pri obsadzovaní miest sudcov najvyššieho správneho súdu“.
Uviedol v ňom: „Uvažujúc o personálnom substráte súdnej moci, nemožno sa ubrániť obsedantnej otázke neustále nahlodávajúcej myseľ človeka. Vnímajú ctihodnosti opojené mocou talára seba ako šľachticov spravujúcich svoje feudum, ktorého držba ich oprávňuje až na dedičnú nemennosť ich postavenia a zároveň pri výskyte nového léna na prednostné benefitovanie z neho?“
V závere článku si odpovedá: “…talár, ani ten sudcu Najvyššieho súdu, z vás nerobí polobohov, nadsudcov. Nezaručuje doživotný nárok na akúkoľvek novú vysokú súdnu funkciu ani automatickú vhodnosť ašpirácie na ňu, nepotencuje prerod služobníka spravodlivosti na etalón odbornosti s puncom nespochybniteľnosti, negarantuje vyhradené VIP miesto, neprinúti princíp nediskriminácie slúžiť vašim túžbam, nespraví z vás lepších ľudí, ktorí už nemusia skladať účty. Stále ste len sudcovia, len sudcovia.“
Dialóg.
Dajme tomu, že niekto označí svoj text, v ktorom síce kladie otázky, ale odpovedá si na ne sám, za dialóg. A úprimne mi je ľúto, že sa nemôže niekto ubrániť obsedantnej otázke neustále nahlodávajúcej jeho myseľ. K vyriešeniu tohto problému však nemám kvalifikáciu.
Ale prejdime k ministerke. Spravodlivosti. Ako to má s dialógmi.
Z literárneho hľadiska je dialóg prvok mikrokompozície, prehovor minimálne dvoch postáv a musí obsahovať minimálne dve repliky. Naproti tomu monológ /alebo samovrava/ je taký prehovor jedného podávateľa, ktorý sa nestáva súčasťou dialógu. Pre monológ je charakteristická súvislá nepretržitá rečová aktivita jedného z účastníkov komunikácie. Účastníci sa nestriedajú v rolách hovoriaceho a počúvajúceho.
Potom tu máme ešte jeden variant, nemá charakteristiku v žiadnej múdrej knihe. Môžeme ho nazvať napríklad „akoby hrach na stenu hádzal“. Ide tu o situáciu, keď komunikácia dvoch postáv sa javí ako dialóg, ale prvá z postáv tú druhú nepočúva, hoci sa to môže tak ostatným, ba aj osobe, čo hovorí, zdať. Repliky prvej sú nemenné, nenadväzujú na repliky druhej postavy, prvá osoba „si ide svoje“ bez väzby na obsah replík druhej strany.
Rozumiem, čo hovoríte.
Ak si niekto myslí, že na dialóg stačí povedať „rozumiem vašej otázke, je legitímna, ale toto je jediná cesta, tak to proste je“, tak sa mýli. Tieto formulky sú z psychologického hľadiska na chvíľu schopné oklamať mozog druhej strany, že je účastná ozajstného dialógu. Ale len na chvíľu. A aj to len vtedy, keď sa nepoužívajú až pričasto. Vtedy skôr „pília“ uši.
Minister. Latinsky pomocník. Člen vlády, ktorý je spravidla poverený riadením určitého orgánu štátnej správy – ministerstva. Prapôvod tohto slova je v latinskom „minus“. Minus – nižší pomocník, sluha, vykonávateľ, posluhovač, služobník….
Spravodlivosť. Platón a Aristoteles ju v základe definovali ako cnosť. Definíciám spravodlivosti sa venovali postupne v čase viacerí filozofi. Akvinský, Hume, Kant či náš „súčasník“ Rawls.
Minister spravodlivosti – služobník cnosti.
Ministerka spravodlivosti „si ide svoje“ nepočúvajúc nikoho. Nikoho, kto s ňou nemá „maximálnu možnú zhodu v hodnotovom nastavení“. Prefrčala obrovskou rýchlosťou z Bratislavy do Košíc s posádkou, o ktorej nikto nič nevie /a neprezradí ani za svet/. Bez zastávky. Usúdila, že netreba. Nádrž bola plná. A vygumovala z mapy štart aj cieľ. Namiesto toho, aby išla vyhliadkovým tempom a zastavila sa v každom meste, a len tak sa porozprávala s domácimi. Pri troche odvahy by sme mohli pritvrdiť a žiadať od nej, aby viedla dialógy. Iste, bolo by to dlhšie a namáhavejšie. A času je málo. Keď neurobíte zhruba v prvom roku volebného obdobia to, čo ste si predsavzali, potom už nestíhate. Vraj nepísané pravidlo politické.
Aj ja mám otázky.
Napadli aj mne otázky. Len tak, bez nahlodávania.
Vníma minister, opojený mocou tesného výsledku volieb, seba ako feudála spravujúceho svoje panstvo?
Vníma tento služobník cnosti seba ako nadčloveka alebo poloboha, ako etalón odbornosti s puncom nespochybniteľnosti len preto, že sa posadil do kresla, z ktorého mu vyplýva na čas „moc vládnuť nad sudcami“?
Možno by sa mu hodil sluha Marca Aurelia.
Marcela Kosová, len sudkyňa
Autor: Marcela Kosová – sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR volená sudcami
Zdroj: pravnelisty.sk
PODPORTE nezávislé médium.
Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.
Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.
Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.
IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar„
ďakujeme
Vyhlásenie:
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Príslušník PZ sa prípad neskôr snažil ututlať. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, policajný prezident Ľubomír…
Začnem tým usmrtením, vysvetlím ďalej, ale možno to nebude potrebné – teda čosi ako Definícia…
Najprv vybavím výraz Deep State – hlboký štát: Skupina ľudí, typicky príslušiacich k vládnym agentúram…
Pred 35 rokmi sa začal v Prahe na Národnej triede štátny prevrat, ktorý dostal názov…
Krátko po ďalšom nálete kamikadze dronov Geranium ruská armáda spustila kombinovaný raketový útok na ciele…
V roku 1992 urobila americká zahraničná politika chybný manéver, pretože neokonzervatívci si predstavovali amerického hegemóna.…