Štátna moc neumožnila prvýkrát v histórii občanom účasť na oslavách SNP. Smer-SD oslávil sviatok s veľvyslancami Ruska a Bieloruska

Protiruský vojnový štváč Korčok namiesto ospravedlnenia útočil na opozíciu a kopal do Ruska.

Oslavy SNP sa niesli v atmosfére strachu štátnej moci z hnevu občanov a pokračujúcej podpory zločineckému ukronacistickému režimu v Kyjeve zo strany prezidentky Zuzany Čaputovej a predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽaNO). Čestným hosťom osláv SNP vo Zvolene, ktoré usporiadal Smer, bol aj ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov. Ako rečník vystúpil tiež zástupca bieloruskej ambasády. 

Preletom leteckej techniky Ozbrojených síl SR a pietnym aktom kladenia vencov sa v pondelok v Banskej Bystrici začali celoštátne oslavy 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Konajú sa v areáli Múzea SNP a zúčastňujú sa na nich prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), premiér Eduard Heger (OĽANO), ako aj zástupcovia diplomatických zborov z viac ako 35 krajín sveta.

Na celoštátnych oslavách 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP), ktoré sa v pondelok konajú v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici, chýbala účasť zástupcov Ruskej federácie a Bieloruska.

„Ruská federácia a Bielorusko realizujú vojnovú agresiu na Ukrajine a zároveň našu krajinu dali na zoznam nepriateľov. Rešpektujem stanovené pravidlá zo strany ústredných orgánov štátnej správy na naše pripomenutie si mieru. Je to správne,“ reagoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), pod ktorého rezort patrí Múzeum SNP od januára tohto roka.

Oficiálna časť programu celonárodných osláv bola určená len pre pozvaných hostí, zástupcov diplomatických zborov, priamych žijúcich účastníkov Povstania a členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Verejnosť sa dopoludnia nedostala ani pred areál Múzea SNP.

Protestujúci na oslavách SNP v Banskej Bystrici:

„Napriek blokovaniu, množstvu policajtov a vojakov, ktorí plnili pokyny dnešnej vlády, sme položili vence k pamätníku Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Hrdinovia SNP odpustite nám túto hanbu,“ komentoval priložené video predseda SNS Andrej Danko.

„Podľa organizátorov prišlo až 800 ľudí, z toho 400 pozvaných zo strany Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a bolo tu ďalších 400 hostí. Nemyslím si, že je to málo. Asi posledných päť rokov však oslavy narúšali niektoré skupiny. Myslím si, že dnes sa nám podarilo aspoň do takej miery, do akej to bolo možné, zachovať pietu a úctu tomuto výročiu, aby priami účastníci a hostia nemuseli počúvať ľudí, ktorí by pískali alebo šírili fašistické heslá, ako to bolo vlani,“ zdôvodnil Naď.

Naď: Ruský veľvyslanec na oslavách SNP, to je Ficovo mentálne nastavenie.

„Všetci tí, aj u nás doma, ktorí si zatvárajú oči pred agresiou voči Ukrajine, porušovaním ľudských práv a medzinárodného práva či snahou upierať iným krajinám právo slobodne si zvoliť vlastnú cestu, pošliapavajú odkaz SNP,“ skonštatoval minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS). SNP považuje za dôležitý míľnik, keď Slovensko dokázalo, že chce byť súčasťou demokratického sveta.

Hegerovo porovnanie SNP s Ukrajinou

Niektorí politici zneužívajú ťažké postavenie občanov a budujú v nich extrémizmus. Upozornil na to predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) v príhovore na oslavách 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici. V súčasnosti je podľa neho treba zabojovať o to, aby fašizmus už nikdy nemal priestor v spoločnosti. Vyzdvihol tiež hrdinstvo účastníkov SNP.

„Nesme každý deň odkaz SNP a premieňajme Slovensko na krajinu odvahy, spolupráce a prosperity rovnako, ako to robili účastníci Slovenského národného povstania,“ skonštatoval premiér. Odkaz SNP znie podľa neho v kontexte s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine živšie.

„Tak, ako účastníci SNP nechceli žiť vo svete, ktorý pripravovali nacisti, ani my nechceme žiť vo svete, o ktorý sa usiluje ruský prezident,“ upozornil. Heger ocenil odvahu a hrdinstvo účastníkov SNP. Poukázal, že sa postavili zlu, ktoré ničilo celý svet, potupovalo ľudskú dôstojnosť a bralo ľuďom slobodu. Slovensko sa vďaka nim ocitlo na „správnej strane dejín“.

„Nebyť totiž Slovenského národného povstania, druhá svetová vojna by bola našou národnou hanbou bez svetlého bodu, v ktorom dnes nachádzame inšpiráciu,“ doplnil. Zdôraznil, že za slobodu sa oplatí bojovať, hoci nemáme istotu, či ten boj nebude posledný. Poukázal pri tom, že za slobodu museli Slováci bojovať aj počas komunizmu. Aj v súčasnosti podľa neho odkaz SNP zneužívajú demokratickí politici, ktorí s jeho ideálmi nemali nič spoločné.

Princípy mieru, slobody a demokracie, ktoré boli motiváciou k postaveniu sa nemeckej okupačnej armáde, je podľa šéfa rezortu vnútra Romana Mikulca (OĽANO) treba presadzovať aj v súčasnosti. „Nepoľavme v tomto boji. Hrdinovia SNP nám sú príkladom v odhodlaní a vytrvalosti zápasu o svetlejšie zajtrajšky,“ doplnil na sociálnej sieti. SNP má podľa neho pripomínať, aby ľudia nezatvárali oči pred vojnou na Ukrajine.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) tiež ocenila hrdinstvo účastníkov SNP. „Ďakujeme za vašu statočnosť a cestu, ktorú nám dodnes ukazujete,“ odkázala na sociálnej sieti. Zdôraznila, že Slováci v súčasnosti nesmú prehliadať a ani tolerovať čo i len náznaky tieňov minulosti. „Aby sa naši dedovia za nás nemuseli hanbiť,“ doplnila.

Hlavným odkazom SNP je podľa šéfky ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej (Za ľudí) hrdinstvo. Zdôraznila, že Slovensko potrebuje hrdinov aj v súčasnosti. „Každý z nás môže byť hrdinom tak, ako z mnohých spravilo hrdinov povstanie. Hrdinom sa človek nerodí, ale môže sa ním stať,“ dodala.

Fico: Slovensko nie je slobodné

Predstavitelia opozičného Smeru si v pondelok vo Zvolene pripomenuli 78. výročie Slovenského národného povstania (SNP). Vyzvali na to, aby si ľudia ctili svojich predkov a to, čo pre krajinu v rámci bojov proti fašizmu urobili. Nevyhli sa však ani kritike súčasnej vládnej garnitúry a situácii v krajine.

„Treba si uctievať SNP,“ odkázal líder Smeru Robert Fico. V úcte podľa neho treba mať všetkých tých, ktorí stáli za povstaním nielen politicky, ale aj tí, ktorí odišli bojovať do hôr.
Nemyslí si však, že odkaz účastníkov SNP sa podarilo naplniť. Krajina podľa neho nie je demokratická, nestojí na pluralizme politických strán a hovorí o snahe zmariť opäť referendum.

Slovensko podľa neho nie je ani slobodné, keďže si nie každý môže povedať vlastný názor. Odmieta tiež, že by SR bolo suverénnym a zvrchovaným štátom, kde by sa občanom dobre žilo. „Pre nezmyselné a nefunkčné sankcie sme vystavení najväčšiemu zdražovaniu,“ zdôraznil Fico.

Podpredseda Národnej rady Juraj Blanár označil SNP nielen za najväčšie povstanie národa proti fašizmu v Európe, ale pripomenul tiež položenie základov budúceho štátu SR.

Podľa Ľuboša Blahu netreba zabúdať na to, že zásadnú úlohu pri SNP zohrali komunisti a že fašizmus v súčasnej vláde pretrváva:

https://www.youtube.com/embed/N0ym_DVPWNs

Richard Takáč podotkol, že mier pre krajinu pred 78 rokmi neprišiel zo západu, ale z východu.

Čestným hosťom osláv SNP vo Zvolene, ktoré usporiadal Smer, bol aj ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov.

Ako rečník vystúpil tiež zástupca bieloruskej ambasády. Fico ich prítomnosť odôvodnil tým, že pozývali zástupcov krajín bývalého ZSSR, ale aj krajín, ktoré SNP podporovali. Okrem spomínaných dvoch sa údajne ostatní za neúčasť ospravedlnili.

Príhovory predstaviteľov strany Smer-SD pri príležitosti osláv SNP vo Zvolene:

Danko: Čaputová, Heger a Kollár dnes ukázali v Banskej Bystrici strach.

Korčok posiela ruskému diplomatovi protest

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR bude v utorok tlmočiť ruskému veľvyslancovi na Slovensku Igorovi Bratčikovi protest za to, že verejne podporil stranu Smer. Na sociálnej sieti o tom informuje šéf slovenského rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS).

Odsúdil zároveň rozhodnutie opozičnej strany pozvať ruského veľvyslanca na podujatie pri príležitosti 78. výročia SNP, ktoré Smer zorganizoval v pondelok vo Zvolene.

„Ruskému veľvyslancovi bude zajtra tlmočený protest za to, že verejne podporil stranu, ktorá otvorene spolupracuje s extrémistami, ktorí sa otvorene prihlásili k slovenskému štátu, nikdy sa nedištancovali od holokaustu a na oslavy SNP vyvesili čierne vlajky. Toto konanie ruského diplomata je absolútne proti základným zásadám nezasahovania zahraničného diplomata do vnútornej politiky na Slovensku,“ zdôraznil Korčok.

Voči pozvaniu ruského veľvyslanca na „politický míting pod rúškom SNP“ odsúdil, skritizoval tiež aplaudovanie jeho vystúpeniu. Poukázal na to, že práve Rusko je krajinou, ktorá vedie vojnu na Ukrajine. „Je nehorázne, že smeráci sa ako jeden muž postavili za oficiálneho predstaviteľa štátu, ktorý vedie brutálnu vojnu proti nášmu susedovi a pošliapali tak aj pamiatku tých, ktorí položili život za našu slobodu a bojovali na správnej strane v SNP,“ odkázal Korčok.

Čestným hosťom osláv SNP vo Zvolene, ktoré usporiadal Smer-SD, bol aj ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov. Ako rečník vystúpil tiež zástupca bieloruskej ambasády. Líder Smeru Robert Fico ich prítomnosť odôvodnil tým, že pozývali zástupcov krajín bývalého ZSSR, ale aj krajín, ktoré SNP podporovali.

Okrem spomínaných dvoch sa údajne ostatní za neúčasť ospravedlnili. Pozvanie ruského veľvyslanca skritizovala aj ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová. Smer-SD tým podľa nej zneuctil pamiatku hrdinov SNP. „Pozvať na oslavy SNP zástupcu Ruska, ktoré zabíja nevinných a ničí slobodu, je hanbou,“ skonštatovala na sociálnej sieti.

Príhovor prezidentky SR Zuzany Čaputovej k 78. výročiu SNP

Ctení účastníci Slovenského národného povstania, vážené slávnostné zhromaždenie, roky, ktoré uplynuli od Slovenského národného povstania, nič neubrali na statočnosti a odvahe, vás vážení účastníci SNP, s ktorou ste sa postavili na ozbrojený odpor proti nacistickým okupantom a domácim fašistom. Máte môj hlboký obdiv a úctu. Vám ďakujeme aj za našu dnešnú slobodu a naša vlasť vám to nikdy nezabudne. Ste inšpiráciou pre nás všetkých, pretože, ako potvrdzujú udalosti v našom susedstve, aj dnes, v 21. storočí, sa môžu národy ocitnúť v situácii, kedy musia čeliť agresii a bojovať za svoju slobodu.

Keď obyčajní ľudia, ktorí chodili do práce, študovali, starali sa o svoje rodiny, musia v sebe objavovať nový rozmer hrdinstva. Na Slovenskom národnom povstaní je mimoriadny práve tento ľudský základ – chrabrosť a hrdinstvo ľudí, ktorí sa aktívne zúčastnili na bojoch, ale aj tých, ktorí pomáhali, ktorí poskytovali potravinovú pomoc, prinášali informácie alebo skrývali partizánov a židov. Bojovníkov popri nepriateľských zbraniach ohrozoval hlad, zima a choroby. Slovenské národné povstanie vyvolalo krutú pomstu nacistov najmä na civilnom obyvateľstve. Okolo 5000 obetí, vypálených bolo vyše 102 obcí.

Povstanie bolo potlačené a jeho aktéri museli pred jednotkami Wehrmachtu utekať do hôr alebo do oslobodených častí Európy. Podobne ako v prípade útoku na Heydricha a iných ozbrojených prejavov odporu počas druhej svetovej vojny, aj v spojitosti s SNP sa občas objavujú otázniky, či takéto akcie mali zmysel. Odpoveďou je jednoznačné áno. K tomuto záveru nás napokon priviedla aj otázka, či bolo možné konať inak. Či existovala a či existuje aj iná možnosť, než vzdor proti tyranii a jej predstaviteľom.

Už samotný fakt, že sa povstalcom podarilo udržať rozsiahle územie približne tridsiatich okresov dva mesiace, vyvoláva obdiv. Čo je však najdôležitejšie, Slovenské národné povstanie zaradilo Slovensko medzi víťazné krajiny druhej svetovej vojny. Povstaleckú armádu uznali ako súčasť spojeneckých síl Sovieti, Američania aj Briti. Išlo o jedno z najväčších ozbrojených vystúpení v Európe a významne prispelo k porážke Hitlera. Jasným a čitateľným odkazom Slovenského národného povstania je potom skutočnosť, že pre väčšinu Slovákov bol neprijateľný život v režime, ktorý stál na nadradenosti jedných nad druhými a na popieraní ľudských práv.

Dnes, rovnako ako pred desaťročiami, je hrozbou snaha podmaňovať si druhých hrubou silou. Hrozbou sú autoritatívne režimy, ktoré majú ambíciu znovu a znovu sa vracať, hoci v nových, reinkarnovaných podobách. Imunitu súčasnej spoločnosti voči radikálnym a extrémistickým ideológiám pritom významne znižuje zlyhávanie nás, demokratických volených zástupcov.

Sklamanie pretvára voličov na apatických nevoličov alebo stúpencov antisystému.

Preto, ak chceme ochrániť odkaz SNP, musí nám záležať na kvalitnom a zodpovednom výkone politiky. Imunitu našej dnešnej spoločnosti oslabuje aj to, keď sa nám niektorí snažia vnútiť, že sú jedinými nositeľmi odkazu SNP, podávajúc si pri tom ruku s novodobými fašistami. Dávajú tak slovám iný obsah a rozdeľujú spoločnosť. Pričom rozdelená spoločnosť je oslabenou spoločnosťou. Vážené dámy, vážení páni! Výročie SNP je príležitosťou nielen si uctiť jeho priamych účastníkov a venovať spomienku jeho obetiam. Je to príležitosť zobrať si k srdcu posolstvo tejto veľkej dejinnej udalosti: aký ťažký je zápas za znovunadobudnutie stratenej slobody. Je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme ho už nemuseli podstúpiť.

Príhovor predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára k 78. výročiu SNP

Vážená pani prezidentka Slovenskej republiky, Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, Vážení členovia vlády Slovenskej republiky, Vážené poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Vážené excelencie, vážení predstavitelia štátnej správy a samosprávy, vážení účastníci protifašistického odboja, vážení účastníci Slovenského národného povstania, drahé Slovenky, drahí Slováci.

Už po sedemdesiaty ôsmy raz si pripomíname udalosti z roku 1944, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili chod moderných slovenských dejín. Ich vplyv a význam bol tak výrazný, že žiadna politická reprezentácia Slovenska sa ich neodvážila marginalizovať. Práve naopak. Všetky povojnové režimy sa k SNP hlásili a snažili sa privlastniť si ich dedičstvo. Slovenské národné povstanie si pripomínali demokrati i komunisti, ktorí sa pokladali tesne po druhej svetovej vojne za politické sily, vedúce odbojové a protifašistické hnutie, za legitímnych pokračovateľov myšlienok z odboja a povstania.

V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa hrdo k Slovenskému národnému povstaniu hlásili aj dogmatickí boľševici. Je síce pravda, že v tom čase väčšina organizátorov povstania i veliteľov povstaleckých jednotiek sedela v komunistických väzeniach a panujúci režim dogmatických komunistov by zo Slovenského národného povstania urobil najradšej Slovenské povstanie alebo povstanie na Slovensku, lebo v boji proti slovenským buržoáznym nacionalistom slovo národné v názve povstania prekážalo.

Ale oslavovať bolo treba, lebo zmysel udalosti bol tak veľký, že sa jednoducho nedala ignorovať. Slovenské národné povstanie sa nadšene oslavovalo aj v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Zdôvodňoval sa boj za federalizáciu vtedajšieho Česko-Slovenska. Oslavy Slovenského národného povstania roku 1964 tu v Banskej Bystrici priam odštartovali zápas, ktorý síce už za zložitých podmienok okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy viedli k vyhláseniu federalizácie ČSSR 28. októbra 1968.

Oslavám Slovenského národného povstania sa nevyhýbal ani normalizačný režim v rokoch sedemdesiatych a osemdesiatych. Vtedy nám z tribún predstavitelia normalizácie ohlasovali, že práve režim „reálneho socializmu“, je to, za čo bojovali Slováci v Slovenskom národnom povstaní a Česi v Povstání pražského lidu. Práve v tomto období formalizmus osláv a ich spájanie s normalizáciou mnohých znechutili a ľudia sa pozerali na oslavy SNP ako na niečo mimo ich vnútorného sveta. Normalizačný režim rovnako ako tie predošlé sa roku 1989 odobral do minulosti.

Noví držitelia moci, ktorí vzišli z občianskeho a kresťanského disentu rovnako ako všetci predchádzajúci hľadali v minulosti zdroje svojej legitimity. Oprašovali sa myšlienky prvej republiky, legendy o Masarykovi a Štefánikovi, dokonca sa siahlo po vyše 650-ročnej myšlienke vyšehradskej spolupráce medzi Českým kráľovstvom, Poľskom a Uhorskom.

Rok 1989 postavil Slovensko pred vážnu výzvu, ako ďalej postupovať pri formovaní slovenského národa a jeho štátnosti. Väčšine obyvateľov Slovenska bolo jasné, že aj slovenská otázka sa musí doriešiť. Zložité rokovanie medzi predstaviteľmi slovenského národa a českého národa vyústili nakoniec do riadeného a pokojného rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorého tridsiate výročie si o niekoľko mesiacov pripomenieme.

Aj pred slovenskou spoločnosťou stála otázka, na čo z minulosti bude nadväzovať pri svojom napredovaní. Tým, ktorým skutočne záležalo na osude slovenského národa, bolo jasné, že Slovensko s výbavou z rokov druhej svetovej vojny by žiadnu budúcnosť v Európe slobodných národov nemalo. Ale bolo priklonenie sa k tradícii antifašistického odboja a Slovenského národného povstania tou správnou cestou? Veď ako som poukázal vyššie, táto tradícia bola mnohokrát prekrúcaná.

Ukázalo sa však, že tradícia antifašizmu, humanizmu, štúrovskej a hurbanovskej odhodlanosti, štefánikovskej odvahy a viery sa môžu popri cyrilo-metodskej a svätoplukovskej tradícii stať nosnými prvkami slovenského národa. Do vienka rodiacej sa novej suverénnej slovenskej štátnosti sa tak prirodzene zakomponovali antifašistický odboj a Slovenské národné povstanie ako nosné myšlienky, na ktorých sa mala budovať slovenská štátnosť. Preto aj slovenský parlament prijal zákon, ktorým povýšil 29. august, teda deň vypuknutia Slovenského národného povstania roku 1944 na štátny sviatok Slovenskej republiky.

Dnes, po tridsiatich rokoch si môžeme položiť otázku, či vtedajší slovenskí zákonodarcovia učinili správne? Okolo seba pozorujeme politické sily, ktoré sa odťahujú od oslavovania udalostí spojených s porážkou nacistického Nemecka. Hrdinami prestávajú byť tí, ktorí neváhali vystaviť svoj vlastný život v boji proti hydre, ktorá vyvolala vtedy najstrašnejšiu vojnu v histórii ľudstva. Hľadajú sa noví hrdinovia, často kontroverzní. Nebudem hodnotiť túto situáciu v širších medzinárodných súvislostiach.

V jednom som si však istý: Slovensko musí zostať verné svojim antifašistickým a povstaleckým tradíciám, lebo na nich je postavený vývin slovenského národa od roku 1944 až podnes. Zanedlho si budeme pripomínať 30. výročie Ústavy Slovenskej republiky i vznik Slovenskej republiky. Tridsaťročná existencia suverénnej Slovenskej republiky, ktorá je dnes rovnoprávnym štátom v rodine európskych národných štátov svedčí o tom, že republika je budovaná na spoľahlivých základoch. Je to nielen vďaka stáročným tradíciám, ktoré sú spomínané v preambule Ústavy, ale aj vďaka moderným demokratickým a antifašistickým tradíciám, medzi ktoré patrí aj boj proti fašizmu a v Slovenskom národnom povstaní.

Ak chceme upevňovať slovenskú štátnosť v dnešnej Slovenskej republike, musíme sa hlásiť k odkazu Slovenského národného povstania. Slovenské národné povstanie je živá tradícia nášho národa a tak by to malo zostať. Odkaz Slovenského národného povstania nás môže viesť i v dnešných časoch. Bola udalosť, v ktorej sa zúčastnili „Česi aj Slováci, Rusi, Srbi i Chorváti“. A nielen tí, ktorí sú spomínaní v starej partizánskej piesni. Zúčastnili sa ho aj Ukrajinci, Bielorusi, Francúzi, Maďari, Nemci, Briti a príslušníci mnohých ďalších národností. Je teda príkladom toho, že medzi európskymi národmi môže panovať zhoda.

Európa nemusí byť zdrojom konfliktov, ktoré ohrozovali a ohrozujú svetový mier. Dnes opäť dunia na našom kontinente kanóny. Tí, čo bojovali v Slovenskom národnom povstaní, i tí, ktorí v ňom padli, by určite dnešný konflikt nechápali. Veď predsa oni bojovali za mier, demokraciu a priateľstvo medzi národmi. Každá vojna raz skončí. Aj tá dnešná. Pre budúcnosť Európy by bol najprijateľnejší mier, ktorý by v duchu antihitlerovskej koalície, ktorej významnou súčasťou boli aj aktivity v Slovenskom národnom povstaní, nevytváral v Európe divný nový Čínsky múr alebo nový Limes Romanus, prípadne novú železnú oponu. Za takú Európu naši dedovia, pradedovia a účastníci SNP nebojovali.

Zdroj: plus.noviny.sk / InfoVojna / tv.pravda.sk (1), (2)