Starodávne liatinové mreže ako zdroj energie?

Liatinové kovové mreže okolo starodávnych budov a chrámov, pozdĺž strešného odkvapu atď., neboli vyrobené vôbec primárne za účelom oplotenia atď., ale za úplne iným účelom.

Na internete je video, kde sa nadšenci bádatelia rozhodli zmerať elektromagnetické vyžarovanie zo starého liatinového plotu. Ukázalo sa, že plot vibruje v striktne stanovenej frekvencii! Keby to ľudské ucho počulo, bolo by to ako hučanie fungujúceho transformátora.

Tajomstvo spočíva v tom, že takéto ploty boli tvorené opakovanými prvkami posvätnej geometrie, alebo boli použité určité rezonujúce miery a uhly. Jedná sa o špirále (Fibonacciho krivka), rozety, trojlístok „lotos“ (fleur-de-lis), kužele (fraktály), šípky a iné. A všetky tieto prvky majú geometriu nano-sveta, to znamená, že sú nanorezonátormi,  jednoducho povedané, umožňujú čerpať energiu z éteru, ktorý bol do smrti Dmitrija Mendelejeva aj súčasťou Mendelejevovej periodickej sústavy prvkov.

Dnes sú takéto znalosti držané pod kontrolou tých, ktorí sa generáciami spolupodieľali na falšovaní histórie. Nakoniec, na to, že samotná liatinová mriežka môže slúžiť ako generátor éterickej elektriny, sme už dávno zabudli, respektíve nám pomohli „zabudnúť“. Ale našťastie existujú fotografie z 19. storočia, kde vidíme, že lampy sú inštalované priamo na kovové ploty parkov, na mreže schodísk atď. Predkladá sa nám, že všetky boli „plynové“, ale toto je ďalší podvod. Mnohé tieto svetlá boli napájané priamo z mriežky, t.j. pracovali na éterickej elektrine.

To je možno dôvod, prečo sa v Anglicku rozhodlo o úplnom zničení starodávnych plotov vyrobených podľa princípu posvätnej geometrie.

Mnohé fotografie zachytili rozsiahle odstraňovanie železných plotov v Londýne nariadením W. Churchilla na začiatku druhej svetovej vojny, údajne na vojenské účely s cieľom pretaviť ich. Na fotografii – demontáž oplotenia Buckinghamského paláca.

Pod zámienkou, že bol prerušený dovoz železnej rudy, bola britská verejnosť požiadaná, aby sa vzdala železných predmetov na „vojenské účely“. Aby to vyzeralo presvedčivejšie, prijímali sa aj hliníkové hrnce a panvice. Železné zábradlia, ploty, mreže, ktoré slúžili ako psychické aj fyzické bariéry domov, parkov atď., boli jednoducho odstránené. To sa dialo v celej Veľkej Británii, nielen v Londýne.

Odvtedy existuje dostatok dôkazov, že táto operácia nebola ničím iným ako úplnou fikciou a že všetko železo skončilo na dne Temže, v Írskom mori a na rôznych skládkach.

Informácie pochádzali od prístavných pracovníkov, ktorí počas vojny riadili člny, aby vysypali do vody obrovské množstvo kovového šrotu. Tvrdili, že v určitých bodoch ústia Temže bolo vyhodeného toľko kovu, že lode prechádzajúce touto oblasťou potrebovali špeciálne navigačné tímy, ktoré by ich viedli, pretože ich kompasy boli silne ovplyvnené množstvom železa na dne.

Britské oceliarne v miestach ako Port Talbot, Shotton, Sheffield a Motherwell fungujú od začiatku dvadsiateho storočia a ich história je dobre zdokumentovaná. Aj keď stovky očitých svedkov hlásili odstránenie kovu, o jeho príchode do tovární nie sú žiadne správy.

Jedna z teórií hovorí, že sa zistilo, že zhromaždené železo je nepoužiteľné, čo sa javí ako nepravdepodobné, pretože recyklované železo je kľúčovou súčasťou oceliarskeho priemyslu. Ďalším vysvetlením je, že sa zhromaždilo oveľa viac železa, ako bolo potrebné alebo sa dalo spracovať – ​​viac ako milión ton. Avšak iba samotná obrovská podzemná továreň na muníciu, ktorú vytvoril Beaverbook v Corshame vo Wiltshire, by spracovala oveľa viac.

O železe celkovo panuje veľa zaujímavých informácií. Predpokladá sa, že liatinu vynašli Číňania v 5. storočí pred naším letopočtom. Kované železo bolo pôvodne typom liatiny s nízkym obsahom uhlíka, vďaka čomu bolo tvárnejšie a pružnejšie pri zachovaní veľkej časti svojej pevnosti; bol to druh železa, ktorý sa pôvodne používal na stavby (veľké mosty prechádzajúce cez hlavné rieky sveta boli pôvodne vyrobené z kovaného železa alebo ním boli vystužené), ako aj na výrobu zbraní.

Je zaujímavé, že medzi Rimanmi v staroveku existovali predsudky proti železu, ktorých použitie pri mnohých pohanských rituáloch a obradoch bolo prísne zakázané. Vzniklo to údajne kvôli tomu, že železo a tí, ktorí ho vlastnili ako zbraň, boli spojení s prelievaním ľudskej krvi a so samotnou krvou ako nádobou duše (posvätné texty https://www.sacred-texts.com / etc /mhs/mhs09.htm).

Starodávnou a univerzálnou charakteristikou železa je však jeho hodnota pri ochrane pred zlými duchmi, zlými úmyslami, psychickými útokmi a akýmikoľvek zásahmi z iného sveta. Mali by sa spomenúť aj magnetické a vodivé vlastnosti železa.

Predtým, ako sa začala hromadná výroba ocele a hliníka, bolo v každom dome a okolo neho veľa kovových vecí a ľudia boli chránení duchovne a psychicky. Z nejakého dôvodu chceli „zainteresované strany“ túto ochranu odstrániť. Hromadná výroba ocele a hliníka bola jedným zo spôsobov, ako sa to dalo dosiahnuť, aj keď to trvalo veľmi dlho, kým bolo možné vymeniť železné náradie.

V starodávnych mexických tradíciách železo chránilo pred čarodejníctvom a guľovým bleskom. Slovanské tradície tiež spomínajú, že roľníci zvykli na okná dávať otvorené železné nožnice, aby zastavili guľové blesky ako druh tvorov patriacich do iného sveta.

Biblia hovorí: „… a postavte tam oltár Pánovi, vášmu Bohu z kameňov, a neopracujte ich železným nástrojom“ (Jozue 8: 30-31).

Zdá sa, že Jahve sa nepribližoval ku kameňom, ktoré by mohli prísť do styku so železom.

Oficiálne informácie hovoria, že v predkolumbovskej Amerike boli všetky pyramídy postavené bez kovových nástrojov. Mohli by „bohovia“ byť v blízkosti prítomnosti železa?

Podľa Enochovej knihy:

„Azazel učil ľudí vyrábať meče, nože, štíty a panciere; a odhaľoval im kovy [zeme] a umenie ich spracovania; náramky a ozdoby; a používanie antimónu a ozdôb viečok; a všetky druhy drahých kameňov a všetky druhy farbiacich tinktúr.“

Za to bol odsúdený a prikovaný Jahvem (ako bol prikovaný Prometeus).

Vo svojej knihe Spoločenstvo elfov, faunov a víl z roku 1691, ktorú napísal škótsky reverend Kirk, hovorí, že železo udržuje tieto duchovné bytosti na uzde a oni nemôžu ľuďom ublížiť.

Najzaujímavejšie na tom všetkom je, že existuje takzvaná „oceľ s nízkym pozadím“, to je oceľ vyrobená pred výbuchom prvých jadrových bômb. Úroveň radiácie vo vzduchu sa zvýšila, čo ovplyvnilo výrobu ocele, takže oceľ vyrobená od roku 1945 mala zvýšenú úroveň rádioaktivity. Podľa Wikipédie sú hlavným zdrojom ocele s nízkym pozadím, ktorá sa používa v moderných zdravotníckych zariadeniach, vo vesmírnom priemysle a v urýchľovačoch častíc, ako je CERN, potopené lode postavené pred testami jadrových zbraní, ako napríklad potopené vojnové lode počas prvej svetovej vojny. Možno súčasné ožiarené kovy už nechránia pred chorobami a vonkajšími vplyvmi?

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info