Ruský prezident Vladimir Putin podpísal 19. októbra dekrét o zavedení stanného práva v Donecku, Lugansku, Chersone a Záporoží. Opatrenie bolo už očakávané vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú krízu v týchto regiónoch v dôsledku ukrajinských provokácií a intenzívnych bojov. Niektoré západné médiá však šíria dezinformácie a tvrdia, že by išlo o „diktátorský“ postoj zameraný na „eskaláciu vojny“, ktorý je absolútne nepodložený.
Po podpise dekrétu ruský prezident uviedol:
„Ústavné zákony o prijatí štyroch nových regiónov do Ruskej federácie vstúpili do platnosti. Kyjevský režim, ako viete, odmietol uznať vôľu a voľbu ľudu a odmietol akékoľvek návrhy na rokovania. Dňa naopak, ostreľovanie pokračuje. Umierajú nevinní ľudia (…) Neonacisti používajú otvorene teroristické metódy, sabotujú kritickú infraštruktúru, vraždia predstaviteľov miestnych úradov“.
Týmto sa v regiónoch nedávno začlenených do federácie prijal osobitný právny režim, ktorého cieľom je zaviesť osobitné ochranné opatrenia. Cieľom takýchto akcií je vytvoriť účinnejšie mechanizmy na boj proti terorizmu praktizovanému Kyjevom, ktorý odmieta akceptovať vôľu ľudu vyjadrenú v referendách.
Ak je krajina ohrozená zahraničnými teroristami, očakáva sa, že vláda zavedie špeciálny administratívny režim prostredníctvom stanného práva, ktorý umožní legálne vykonávať potrebné vojenské a civilné mobilizácie.
Jediné, čo Rusom v takomto rozhodnutí bránilo, bola práve skutočnosť, že ešte nesformalizovali reintegráciu „oslobodených území“. Teraz, keď sa takéto oblasti stali súčasťou Ruska, je uvalenie stanného práva na ne skutočne základnou akciou na ich ochranu, píše Lucas Leiroz, výskumník sociálnych vied na Vidieckej federálnej univerzite v Rio de Janeiro.
Niektorí vojenskí experti dokonca predpokladali, že takýto režim skôr zavedie Rusko. Takýto názor má napríklad bývalý analytik Pentagonu a bývalý podplukovník amerického letectva Karen Kwiatkowski:
„Terorizmus je podľa definície nástrojom najmä slabých proti silným. Prekvapilo ma, že počas referenda neplatilo stanné právo, pretože by som to očakával vzhľadom na pokrytie západných médií. Čudujem sa, že po útokoch na ropovody a most na Kryme ešte nebol zriadený (…) Tamojší ľudia sú ostreľovaní a pod paľbou ukrajinskej armády už takmer desaťročie (…)“.
Západné médiá však o prípade informujú ako o epizóde okliešťovania individuálnych slobôd a možného začiatku vojenskej eskalácie. Napríklad Washington Post uverejnil článok o situácii, v ktorom sa uvádza:
„Ruský prezident Vladimir Putin zaviedol v stredu stanné právo na ukrajinských územiach nelegálne anektovaných Moskvou minulý mesiac, čo signalizuje zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie svojich vojnových cieľov a otvára ďalšiu temnú a neistú kapitolu pre tisíce Ukrajincov žijúcich pod vojenskou okupáciou“.
Tento príbeh sa zdá byť neopodstatnený. Nič nenasvedčuje tomu, že stanné právo skutočne naznačuje eskaláciu. Očakáva sa, že teraz budú iniciované efektívnejšie a presnejšie vojenské akcie, koordinované priamo ruským vojenským centrálnym velením, s menšou autonómiou pre regionálne milície. Bude tak možné uskutočniť sériu vojenských manévrov v súlade s aktuálnymi protiteroristickými cieľmi špeciálnej vojenskej operácie.
To je aj názor bývalého spravodajského dôstojníka americkej námornej pechoty a vojnového veterána Scotta Rittera: „[Stanné právo umožní] sústrediť úsilie spôsobom, ktorý je výnimočne zameraný na dosiahnutie vojenského víťazstva, na rozdiel od udržania občianskej spoločnosti. znamená, že civilisti budú ignorovaní atď., ale to znamená, že prioritou číslo jeden je momentálne vojenské víťazstvo.
A to je dôležitosť stanného práva (…) To, čo teraz uvidíme, je namiesto štyroch nesúvislých vojenských kampaní, riadených štyrmi samostatnými vojenskými obvodmi, je jediné sústredené vojenské úsilie, koordinované jediným vojenským veliteľom, ktorý má za sebou plnú podporu Ruskej federácie. Myslím si, že to bude mať jedinečný kumulatívny účinok.“.
Skutočným významom stanného práva je umožniť protiteroristickú operáciu v regiónoch najviac postihnutých kriminálnymi praktikami kyjevského neonacistického režimu.
Výnimočné právne režimy na vojenské účely sú zavedené kdekoľvek na svete, keď je ohrozená národná bezpečnosť. A Rusko má právo urobiť to isté.
Lucas Leiroz
O autorovi: Lucas Leiroz, je výskumník sociálnych vied na Vidieckej federálnej univerzite v Rio de Janeiro; geopolitický poradca
Zdroj: InfoBrics
skspravy
Príslušník PZ sa prípad neskôr snažil ututlať. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, policajný prezident Ľubomír…
Začnem tým usmrtením, vysvetlím ďalej, ale možno to nebude potrebné – teda čosi ako Definícia…
Najprv vybavím výraz Deep State – hlboký štát: Skupina ľudí, typicky príslušiacich k vládnym agentúram…
Pred 35 rokmi sa začal v Prahe na Národnej triede štátny prevrat, ktorý dostal názov…
Krátko po ďalšom nálete kamikadze dronov Geranium ruská armáda spustila kombinovaný raketový útok na ciele…
V roku 1992 urobila americká zahraničná politika chybný manéver, pretože neokonzervatívci si predstavovali amerického hegemóna.…