Spoluarchitektka ukrajinského Majdanu Nulandová rokovala s predstaviteľmi vojenskej junty v Nigeri a varovala ich pred pozvaním ruskej žoldnierskej skupiny PMC Wagner

Mali a Burkina Faso varovali, že prípadnú vojenskú intervenciu do Nigeru budú považovať za vyhlásenie vojny. Oba štáty medzitým oznámili, že vyšlú do Nigeru spoločnú delegáciu, aby mu tak preukázali solidaritu. V Burkine Faso došlo medzičasom k útoku údajných džihádistov, ktorý si vyžiadal desiatky obetí.

Námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová sa v pondelok v Nigeri stretla s vysokopostavenými predstaviteľmi tamojšej vojenskej junty. Rokovania označila za „veľmi otvorené a miestami dosť náročné“, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Nulandová rokovala v hlavnom meste Niamey s novým veliteľom nigerských ozbrojených síl generálom Moussom Salaou Barmoum, ako aj s troma ďalšími členmi vojenskej junty. Ako po schôdzke uviedla, stretnutie so zosadeným a uväzneným prezidentom Mohamedom Bazoumom jej umožnené nebolo.

„Dúfam, že diplomacii ponechajú dvere otvorené,“ podotkla Nulandová v súvislosti so strojcami prevratu v Nigeri s tým, že USA im to „navrhli“.

Námestníčka šéfa americkej diplomacie ďalej podľa agentúry AFP uviedla, že Barmou je „dobre oboznámený“ so spoluprácou s USA prostredníctvom svojho predchádzajúceho pôsobenia v špeciálnych jednotkách.

Nulandová zároveň uviedla, že strojcovia prevratu v Nigeri „veľmi dobre chápu“ riziko pre svoju suverenitu v prípade, že by do krajiny pozvali príslušníkov ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta 26. júla internovali a zosadili vzbúrení príslušníci Prezidentskej gardy. Veliteľ tejto elitnej jednotky generál Abdourahamane Tiani sa následne vyhlásil za nového vládcu Nigeru.

Nulandová sa v rámci rokovaní s predstaviteľmi nigerskej junty so samotným Tianim nestretla. Ako však zdôraznila, Spojené štáty naďalej vyzývajú na okamžité prepustenie prezidenta Bazouma, jeho rodiny i všetkých zadržaných osôb v súvislosti s prevratom.

Nulandová sa hanlivo vyjadrila o EÚ: „Jeb*ť EÚ“

Námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová sa výrazne angažovala v revolúcii na Majdane v roku 2014. V uniknutom rozhovore zverejnenom na YouTube v roku 2014 sa vulgárne vyjadrila o Európskej únii v súvislosti s jej úlohou ohľadne riešenia situácie na Ukrajine.

V dôvernej telefonickej konverzácii s americkým veľvyslancom na Ukrajine Geoffreym Pyattom Nulandová doslova hovorí: „F**k the EU“. („Jeb*ť EÚ“) Za odpočutým rozhovorom a jeho zverejnením by mohla stáť podľa Američanov ruská alebo ukrajinská tajná služba.

Nulandová nelichotivé slová na adresu EÚ povedala počas krátkeho telefonátu a Pyattom o politickej kríze na Ukrajine. V ňom sa vyslovila za účasť Organizácie Spojených národov na jej riešení. EÚ aj USA sú zapojené do snáh o ukončenie problémov krajiny.

To by bolo skvelé, myslím, pomôcť to zlepiť, s pomocou OSN, však viete, „Jeb*ť EÚ“ (f**k the EU),“ hovorí Nulandová.

Veľvyslanec s ňou súhlasí: „Presne, musíme ale spraviť niečo, aby to vydržalo pohromade ..pretože Rusi to budú určite chcieť torpédovať“.

Americkí predstavitelia sa zároveň vyjadrili skepticky o možnej účasti vtedajšieho opozičného lídra Vitalija Klička vo vláde. „Nemyslím, že Klič (Kličko) by mal ísť do vlády. Myslím, že to nie je dobrý nápad,“poznamenala Nulandová.

Nulandová priznala, že USA školia novinárov v Európe (titulky zapnete tlačidlom „CC“ v lište videa prehrávača YouTube):

„Jeden z dôvodov, prečo som bol jediný prezident, ktorý nezačal vojnu, bol ten, že som ako jediný nedal na šialené názory týchto ľudí, rôznych generálov, byrokratov a tzv. diplomatov vo Washingtone, ktorí nás vedia akurát dostať do vojny . Po desaťročia sú to stále tí istí ľudia ako Viktoria Nulandová a ďalší jej podobní, ktorí boli posadnutí tlakom na Ukrajinu, aby bola v NATO. Nehovoriac o podpore povstania na Ukrajine. Títo ľudia hľadali zámienku pre konfrontáciu veľmi dlho, rovnako ako pred vpádom do Iraku,“ uviedol koncom februára 2023 bývalý americký prezident USA Donald Trump.

„Musíme zastaviť lobistov a veľkých vojenských dodávateľov, ktorí tlačia našich najvyšších armádnych a bezpečnostných veliteľov v ústrety konfliktu, len aby na tom všetci zarobili milióny dolárov. To všetko sú kandidáti vojny, ja som prezident mieru,“ dodal Trump s tým, že je zástancom mieru, ale zároveň silnej Ameriky.

„Dôvod, prečo sme neboli za mojej vlády v žiadnom konflikte, bol ten, že nás ostatné krajiny rešpektovali, nikto si nechcel nič začať so Spojenými štátmi a jej armádou. Teraz sa nám ale smejú. So správnym vedením môžeme ukončiť konflikt na Ukrajine do 24 hodín,“ dodal Trump smerom k svojim voličom.

Takmer dva týždne po tom, čo v Nigeri prevzala moc armáda, vymenovali strojcovia prevratu v krajine na post premiéra bývalého ministra hospodárstva Aliho Mahamana Lamineho Zeinea. V noci na utorok to prostredníctvom svojho hovorcu oznámila nigerská vojenská junta. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Lamine Zeine pôsobil ako minister hospodárstva a financií počas niekoľkých rokov v kabinete vtedajšieho prezidenta Mamadoua Tandju, ktorého zvrhli ešte v roku 2010. Najnovšie pôsobil ako ekonóm pre Africkú rozvojovú banku v Čade, uviedli nigerské médiá.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma 26. júla internovali a zosadili vzbúrení príslušníci Prezidentskej gardy. Veliteľ tejto elitnej jednotky generál Abdourahamane Tiani sa následne vyhlásil za nového vládcu Nigeru.

Za úradovania Bazouma sa z Nigeru stal jeden z posledných strategických partnerov Západu v boji proti postupu islamistických teroristov z regióne afrického Sahelu, píše DPA.

Vodcovia nigerského prevratu odignorovali ultimátum Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), v súlade s ktorým mali do nedele vrátiť moc Bazoumovi. Teraz čakajú na reakciu tejto regionálnej organizácie, ktorá im v prípade nesplnenia ultimáta pohrozila vojenskou intervenciou. Premiéri členských krajín ECOWAS sa vo štvrtok zídu v nigérijskej metropole Abuja, aby diskutovali o ďalších krokoch.

K situácii sa v utorok vyjadril aj šéf americkej diplomacie Antony Blinken, podľa ktorého je pre medzinárodné spoločenstvo v súvislosti s riešením prevratu v Nigeri najlepšou možnosťou diplomacia, píše agentúra AFP.

„Diplomacia je zaiste uprednostňovanou cestou pri riešení tejto situácie… Je to súčasný prístup ECOWAS. Je to náš prístup,“ povedal Blinken pre francúzsku rozhlasovú stanicu RFI.

Mali a Burkina Faso vyšlú po uplynutí ultimáta do Nigeru delegáciu

Mali a Burkina Faso vyšlú do Nigeru, v ktorom sa koncom júla uskutočnil prevrat, spoločnú delegáciu, aby mu tak preukázali solidaritu. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy agentúry AFP.

„Burkina Faso a Mali vysielajú delegáciu do Niamey. Cieľom je preukázať solidaritu týchto dvoch krajín s bratmi v Nigeri,“ uviedla malijská armáda vo vyhlásení.

Podľa nigerského ministerstva zahraničných vecí by mala delegácia do Nigeru pricestovať už v pondelok.

Vodcovia nigerského prevratu odignorovali ultimátum Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), v súlade s ktorým mali do nedele vrátiť moc demokraticky zvolenému prezidentovi Mohamedovi Bazoumovi. Teraz čakajú na reakciu tejto regionálnej organizácie, ktorá im v prípade nesplnenia ultimáta pohrozila vojenskou intervenciou.

Mali a Burkina Faso, kde sa v rokoch 2020 a 2022 taktiež moci chopila armáda, na druhej strane varovali, že prípadnú vojenskú intervenciu budú považovať za vyhlásenie vojny.

ECOWAS avizoval, že o svojich ďalších krokoch bude informovať, uvádza agentúra Reuters. Toto spoločenstvo zároveň už skôr oznámilo, že vedenia armád jeho členských krajín sa dohodli na pláne možnej vojenskej operácie, ak sa moc nevráti Bazoumovi. O prípadných časoch a miestach útokov však majú rozhodovať hlavy členských štátov spoločenstva.

Zahraničné mocnosti dúfajú v mierové riešenie situácie, pričom Taliansko a Nemecko v pondelok vyzvali ECOWAS na predĺženie zmieneného ultimáta.

Vojenská junta v Nigeri v nedeľu večer oznámila, že uzavrela vzdušný priestor krajiny a zároveň varovala, že každý pokus o jeho narušenie sa stretne s „ráznou a okamžitou reakciou“.

Eskalácie medzi Nigerom a spoločenstvom ECOWAS by pritom ešte viac destabilizovali Sahel – jeden z najchudobnejších regiónov sveta, ktorý navyše sužuje povstanie islamistov, píše Reuters.

Útok v Burkine Faso si vyžiadal desiatky obetí

Približne 20 ľudí zahynulo v africkom štáte Burkina Faso pri útoku, z ktorého podozrievajú džihádistov. TASR správu prevzala v pondelok z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na miestne bezpečnostné úrady.

Jeden zo zdrojov uviedol, že pri nedeľňajšom útoku v stredovýchodnom regióne neďaleko hraníc s Togom zahynulo „približne 20 ľudí, väčšinou obchodníkov“. Ďalší zdroj odhadol počet obetí na 25.

Podľa údajov mimovládnych organizácií zahynulo pri útokoch džihádistov viac než 16.000 civilistov, vojakov a policajtov, z toho viac ako 5000 len v tomto roku. Vysídlené boli viac než dva milióny obyvateľov. Burkina Faso má v rámci tejto problematiky jednu z najhorších štatistík vo svete, píše AFP.

Súčasný líder krajiny kapitán Ibrahim Traoré sa chopil moci v Burkine Faso počas prevratu v septembri 2022, keď zosadil Paula-Henriho Sandaogoa Damibu. Ten v januári toho istého roku zvrhol posledného zvoleného prezidenta krajiny Rocha Marca Christiana Kaborého.

Motívom oboch prevratov bol hnev obyvateľstva nad neúspechmi vlády pri potláčaní povstania džihádistov, ktoré si od roku 2015, keď sa rozšírilo zo susedného Mali, vyžiadalo tisíce obetí.

Zdroj: pravda.sk / topky.sk (1), (2) / sme.sk / InfoVojna