Členské štáty EÚ sa v stredu dohodli na poslednej časti reformy spoločnej azylovej a migračnej politiky.
V španielskej Granade sa v piatok konalo neformálne stretnutie hláv štátov a vlád členských krajín EÚ. Spoločné vyhlásenie, ktoré zo schôdzky vzišlo, po zablokovaní Maďarskom a Poľskom napokon neobsahuje odsek o migračnej politike, informuje agentúra AFP.
“Najdôležitejšie je to, čo ministri vnútra dosiahli pred niekoľkými týždňami dohodou o krízovej regulácii, pretože to je z politického hľadiska skutočne dôležité,” povedal španielsky premiér Pedro Sanchéz, ktorý summit EÚ v Granade hostil.
Predseda Európskej rady Charles Michel po stretnutí vydal vlastné vyhlásenie týkajúce sa azylovej politiky a kontroly hraníc – časti, s ktorou Varšava ani Budapešť nesúhlasili.
“Oficiálne odmietam celý odsek záverov summitu o migrácii,” napísal poľský premiér Mateusz Morawiecki na sociálnych sieťach. Už vopred však avizoval, že reformu spoločnej azylovej a migračnej politiky EÚ bude vetovať, a označil ju za “diktát” Bruselu a Berlína.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pred schôdzkou vyvolal pobúrenie, keď prirovnal presadenie migračnej reformy, ktorú schválila väčšina členských štátov EÚ, k “právnemu znásilneniu” Maďarska.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že hoci Maďarsko a Poľsko zablokovali akúkoľvek zmienku o migrácií v spoločnej deklarácií, na navrhovanú reformu o migračnej politike, ktorú predbežne schválili členské štáty v stredu, to nebude mať žiadny vplyv.
“Text (deklarácie) vyvolal nezhody medzi niekoľkými členskými štátmi,” uviedol Macron a záležitosť označil za “druhoradú”, pretože po prijatí väčšinou členských štátov sa migračná reforma podľa neho “posúva dopredu tak, ako má”, pričom zrejme narážal na to, že o veci budú teraz diskutovať poslanci v Európskom parlamente.
Členské štáty EÚ sa v stredu dohodli na poslednej časti reformy spoločnej azylovej a migračnej politiky. Týka sa kľúčovej oblasti postupov v krízových situáciách a nepredvídaných okolnostiach.
Nový Pakt o migrácii a azyle by podľa AFP v prípade schválenia mohol zmierniť tlak na krajiny ako Taliansko a Grécko tým, že by niektorých prichádzajúcich migrantov premiestnili do iných členských štátov.
Krajiny vrátane Maďarska i Poľska, ktoré sú proti prijatiu žiadateľov o azyl, by museli zaplatiť tým štátom, ktoré migrantov nakoniec príjmu.
Európska únia by sa zároveň usilovala o urýchlenie procesu vybavovania žiadostí o azyl, aby migrantov, ktorých považuje za neprijateľných, vrátila do krajiny pôvodu alebo tranzitu. EÚ takisto chce predĺžiť maximálny čas zadržania migrantov v pohraničných centrách, ktorý je v súčasnosti limitovaný na 12 týždňov.
skspravy
Príslušník PZ sa prípad neskôr snažil ututlať. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, policajný prezident Ľubomír…
Začnem tým usmrtením, vysvetlím ďalej, ale možno to nebude potrebné – teda čosi ako Definícia…
Najprv vybavím výraz Deep State – hlboký štát: Skupina ľudí, typicky príslušiacich k vládnym agentúram…
Pred 35 rokmi sa začal v Prahe na Národnej triede štátny prevrat, ktorý dostal názov…
Krátko po ďalšom nálete kamikadze dronov Geranium ruská armáda spustila kombinovaný raketový útok na ciele…
V roku 1992 urobila americká zahraničná politika chybný manéver, pretože neokonzervatívci si predstavovali amerického hegemóna.…