Členské štáty EÚ sa v stredu dohodli na poslednej časti reformy spoločnej azylovej a migračnej politiky.
V španielskej Granade sa v piatok konalo neformálne stretnutie hláv štátov a vlád členských krajín EÚ. Spoločné vyhlásenie, ktoré zo schôdzky vzišlo, po zablokovaní Maďarskom a Poľskom napokon neobsahuje odsek o migračnej politike, informuje agentúra AFP.
“Najdôležitejšie je to, čo ministri vnútra dosiahli pred niekoľkými týždňami dohodou o krízovej regulácii, pretože to je z politického hľadiska skutočne dôležité,” povedal španielsky premiér Pedro Sanchéz, ktorý summit EÚ v Granade hostil.
Predseda Európskej rady Charles Michel po stretnutí vydal vlastné vyhlásenie týkajúce sa azylovej politiky a kontroly hraníc – časti, s ktorou Varšava ani Budapešť nesúhlasili.
“Oficiálne odmietam celý odsek záverov summitu o migrácii,” napísal poľský premiér Mateusz Morawiecki na sociálnych sieťach. Už vopred však avizoval, že reformu spoločnej azylovej a migračnej politiky EÚ bude vetovať, a označil ju za “diktát” Bruselu a Berlína.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pred schôdzkou vyvolal pobúrenie, keď prirovnal presadenie migračnej reformy, ktorú schválila väčšina členských štátov EÚ, k “právnemu znásilneniu” Maďarska.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že hoci Maďarsko a Poľsko zablokovali akúkoľvek zmienku o migrácií v spoločnej deklarácií, na navrhovanú reformu o migračnej politike, ktorú predbežne schválili členské štáty v stredu, to nebude mať žiadny vplyv.
“Text (deklarácie) vyvolal nezhody medzi niekoľkými členskými štátmi,” uviedol Macron a záležitosť označil za “druhoradú”, pretože po prijatí väčšinou členských štátov sa migračná reforma podľa neho “posúva dopredu tak, ako má”, pričom zrejme narážal na to, že o veci budú teraz diskutovať poslanci v Európskom parlamente.
Členské štáty EÚ sa v stredu dohodli na poslednej časti reformy spoločnej azylovej a migračnej politiky. Týka sa kľúčovej oblasti postupov v krízových situáciách a nepredvídaných okolnostiach.
Nový Pakt o migrácii a azyle by podľa AFP v prípade schválenia mohol zmierniť tlak na krajiny ako Taliansko a Grécko tým, že by niektorých prichádzajúcich migrantov premiestnili do iných členských štátov.
Krajiny vrátane Maďarska i Poľska, ktoré sú proti prijatiu žiadateľov o azyl, by museli zaplatiť tým štátom, ktoré migrantov nakoniec príjmu.
Európska únia by sa zároveň usilovala o urýchlenie procesu vybavovania žiadostí o azyl, aby migrantov, ktorých považuje za neprijateľných, vrátila do krajiny pôvodu alebo tranzitu. EÚ takisto chce predĺžiť maximálny čas zadržania migrantov v pohraničných centrách, ktorý je v súčasnosti limitovaný na 12 týždňov.
skspravy
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…