Spojené štáty sú pripravené vyhladovať celý svet, aby potrestali Rusko

V reakcii na hrozby amerického ministra poľnohospodárstva zasiahnuť ruské hnojivá, Brazília dôrazne vystúpila proti. Embargo na hnojivá z Ruska by nemalo byť uvalené, pretože to nielenže zvýši globálnu infláciu, ale hrozí aj nedostatkom potravín, varujú Brazílčania. Európa aj samotné USA sú silne závislé od ruských hnojív. Prečo sa Washington nebojí nárastu počtu hladujúcich?

Ruské hnojivá by mali byť vylúčené zo zoznamu tovarov podliehajúcich sankciám v dôsledku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, vyhlásila brazílska ministerka poľnohospodárstva Teresa Cristina da Costa Diazová. Zákaz dodávok ruských hnojív zvyšuje infláciu a ohrozuje potravinovú bezpečnosť, najmä v zraniteľných krajinách. Viac ako 800 miliónov ľudí na celom svete už hladuje, dodala.

Brazília je najväčším dovozcom hnojív. 85% hnojív nakupuje v zahraničí. Rusko a Bielorusko (ktoré je tiež pod ekonomickými sankciami) tvoria spolu 28%. Ak bude nedostatok hnojív, bude otázne postavenie Brazílie ako najväčšieho vývozcu poľnohospodárskych produktov, od sóje po kávu a cukor.

„Mohli by sme spôsobiť veľký problém zhoršením globálneho hladu,“ varuje brazílska ministerka poľnohospodárstva.

„Dopyt po hnojivách na svetovom trhu rýchlo rastie, v poľnohospodárskom roku 2021-2022 ich celkový dopyt presiahol 195,6 milióna ton. Hnojivá sa stali dôležitým faktorom pre blahobyt potravín vo väčšine krajín sveta. Ich nedostatok je vždy sprevádzaný nielen nárastom cien potravín, ale aj nárastom počtu hladujúcich vo väčšine regiónov sveta,“ tvrdí Ibragim Ramazanov, profesor katedry obchodnej politiky Ruskej ekonomickej univerzity Plechanova.

Spojené štáty sú však pripravené zatvárať oči pred hladom, aby zasiahli Rusko.

„Možno budú potrebné obete na vysporiadanie sa s neodôvodnenou vojnou, ktorú sa Rusko rozhodlo začať,» povedal americký minister poľnohospodárstva Tom Vilsack počas virtuálneho podujatia, ktoré tento týždeň organizovala Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo. Práve v reakcii na túto hrozbu Brazília vydala výzvu, aby neuvalila sankcie na ruské hnojivá.

USA sú v skutočnosti tiež hlavným dovozcom hnojív, a to aj z Ruska. Ak Brazília dováža asi 0,9 milióna ton ruských hnojív, potom Spojené štáty — 0,5 milióna ton.

Prečo sú USA pripravené zaútočiť na ruské hnojivo napriek nárastu hladu na celom svete? V USA je to jednoduchšie ako v Európe, pretože sú menej závislé od ruských hnojív.

„Približne jedna tretina všetkých ruských exportov hnojív smeruje do Európy a USA. Európa je dosť závislá na exporte ruských hnojív, keďže ich podiel je asi 25%, v USA je nižší, asi 11-12%,“ uvádzajú analytici z „Freedom Finance“.

Len Estónsko a Fínsko, ktoré sú členmi Európskej únie, dovážajú milión ton ruských hnojív, teda dvakrát toľko ako Spojené štáty. A kupujú ich aj ďalšie európske krajiny vrátane Poľska, Rumunska a mnohých ďalších.

Európa už prišla o časť bieloruských hnojív a európski farmári pravdepodobne neprežijú zablokovanie ruských. Mimochodom, minulý rok už EÚ ustúpila od sankcií ohľadne bieloruských hnojív: sankcie na bieloruské potašové hnojivá stiahla polovicu.

Kríza na globálnom trhu s hnojivami začala už v roku 2020 v dôsledku pandémie, ktorá zastavila továrne a narušila logistiku. V roku 2021 sa kríza zhoršila v dôsledku sankcií voči Bielorusku, ktoré bolo tiež významným exportérom tovaru do Európy.

„Vzhľadom na tlak sankcií na Rusko, hlavného vývozcu hnojív, narastá vo svete nedostatok hnojív a riziko výpadkov v úrode hlavných druhov potravinárskych surovín,“ hovorí Ramazanov.

Vysvetľuje, že nedostatok hnojív je spôsobený tým, že množstvo krajín už ruské hnojivá odmieta a navyše dochádza k narušeniu lodnej dopravy kvôli tlaku sankcií, pričom tri veľké medzinárodné kontajnerové spoločnosti odmietajú prepravovať ruský tovar.

„Alternatívne zdroje nahrádzajúce tieto dodávky však v podstate neexistujú,“ hovorí Ramazanov.

Kríza a očakávanie jej prehĺbenia spôsobili raketový rast cien minerálnych hnojív. Napríklad jedno z najpopulárnejších dusíkatých hnojív v poľnohospodárstve, močovina, stojí v Európe viac ako 1000 dolárov za tonu. Rovnako vysoké ceny sú už v Egypte, v krajinách Perzského zálivu, v Brazílii a v Mexiku.

Ďalším dôvodom, prečo sú USA pripravené uvaliť sankcie na ruské hnojivá, je, že budú mať peniaze na nákup hnojív od iných dodávateľov. Koniec koncov, keď jeden významný hráč opustí trh, krajiny začnú cenový boj o zostávajúci nedostatkový tovar. A vyhráva ten, kto zaplatí za hnojivo viac. Tieto cenové preteky samozrejme vyhrajú Spojené štáty, pretože tlačiť doláre pre nich nie je problém. Brazília a ďalšie rozvojové krajiny budú v slabšej pozícii. Sankcie zavedú Spojené štáty, no počet hladujúcich sa nezvýši v Amerike.

Okrem toho je hneď blízko Kanada, ktorá zásobuje USA potašovými hnojivami takmer v celom objeme. Asi tretina dusíka používaného v USA pochádza zo zámoria, väčšinou z Blízkeho východu a z Ruska. A Amerika dostáva fosfátové hnojivá zo Saudskej Arábie a Austrálie, uvádza „Bloomberg“. V USA sa vo veľkom pestuje sója, kukurica, arašidy, slnečnica a zemiaky.

No EÚ to nezvládne tak ľahko ako USA. Európa, samozrejme, nájde prostriedky aj na drahšie hnojivá. Bude však na to dostatok zásob z Blízkeho východu? Nehovoriac o tom, že Európania sú už teraz nútení platiť za energetické zdroje niekoľkonásobne viac, čo spôsobuje výbuch inflácie. Je nepravdepodobné, že by obyvateľov Európy oslovil ešte väčší nárast inflácie potravín. Vlastné európske závody na výrobu hnojív sa zatvárajú. Najprv ich zasiahli neuveriteľné ceny plynu a hneď nato obmedzenia na nákup ruských surovín (amoniak a chlorid draselný).

Väčšina produktov sa, samozrejme, dá pestovať aj bez hnojív, ale potom sa úroda zníži niekoľkonásobne a pri niektorých druhoch potravín aj dvakrát alebo trikrát. Európski poľnohospodári môžu utrpieť vážne straty, pretože v tomto roku sa zvýšia náklady na energiu.

V Európe pripadá asi 60% osevnej plochy na obilniny – pšenicu, kukuricu a jačmeň, na zvyšných plochách sa pestuje zelenina, repka, slnečnica, cukrová repa a hrozno. To znamená, že tu môžeme očakávať najväčší nárast cien,“ tvrdia analytici „Freedom Finance“.

Sankciami samozrejme utrpí aj Rusko, ktoré príde o exportné príjmy z predaja hnojív. Rusko v roku 2021 zarobilo len na potašových hnojivách 3,3 miliardy dolárov, pričom vyviezlo takmer 12 miliónov ton, čím sa tržby zvýšili takmer o štvrtinu, vyplýva z materiálov Federálnej colnej služby (FCS). Ešte takmer 4,5 miliardy dolárov sa získalo exportom dusíkatých hnojív, čo predstavovalo 14,5 milióna ton. Plus 4,7 miliardy dolárov — na export zmiešaných hnojív (za 11,2 milióna ton).

Pre ruské spoločnosti je trh EÚ veľmi významný. Napríklad pre „FosAgro“ to bol po Rusku druhý trh z hľadiska dodávok hnojív s obsahom fosforu.

„EÚ predstavovala 39% exportných príjmov spoločnosti alebo 26% celkových príjmov skupiny v roku 2020. Okrem toho spoločnosť zabezpečila 18% dovozu hnojív do EÚ. Vzhľadom na možné dopady sankcií je dosť možné, aby spoločnosť presmerovala exportné dodávky, no vzhľadom na ich značný rozsah to bude problematické. Predaj je možné presmerovať predovšetkým na ázijsko-pacifické trhy,“ poznamenáva Dmitrij Pučkarev, expert z „BCS World of Investments“.

Na rozdiel od Európy a ďalších štátov, ktoré kvôli západným sankciám nedostanú viac hnojív, však ruskí farmári dostanú všetky hnojivá, ktoré potrebujú – a možno aj za atraktívnejšiu cenu.

Oľga Samofalova, Vzgľad/news-front