Prinášame Vám reakciu splnomocnenkyni vlády Simony Zacharovej na tendenčný článok portálu Euroactiv. Sme radi, že sa verejnosť zaujíma o proces tvorby metodických materiálov v gescii Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti (ďalej ÚSV ROS) a sme plne súčinní pri poskytovaní odpovedí.
Osobne ma mrzí, že sa v uvedenom článku vyskytuje množstvo poloprávd a dezinformácií, je písaný tendenčne a neobjektívne, pretože autor článku nekontaktoval ÚSV ROS k ujasneniu otázok a obáv uvedených v článku. Všetky informácie sú uverejnené na našej webovej stránke a na sociálnych sieťach úradu. Na dennej báze aktívne komunikujeme so zástupcami občianskej spoločnosti a poskytujeme odpovede na ich otázky a obavy, ktoré vnímame ako legitímne, nakoľko nedisponujú dostatkom informácií.
1. „Materiál ministerstva investícií mení spôsob, akým sa budú do tohto procesu nominovať zástupcovia občianskej spoločnosti. Kým doteraz bol výber hlavne na treťom sektore, teraz ho bude mať pod palcom Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti (ÚSVROS).“
„Podľa nich doteraz hlavné slovo pri výbere zástupcov mimovládneho sektora mala Komora mimovládnych neziskových organizácií (MNO), ktorá je poradným orgánom Rady vlády pre MNO. Úrad splnomocnenca výberovému procesu poskytoval administratívnu podporu.“ Ako bolo uvedené v bode 4.1 predchádzajúceho systému riadenia: „za nominačný a výberový proces je zodpovedný splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.“ Táto úprava sa v nezmenenej podobe preniesla aj do nového systému. Výber zástupcov občianskej spoločnosti bol v kompetencii výberovej komisie, ktorú zriaďoval splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v súlade s článkom 2, bod 5 štatútu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Podľa bodu predchádzajúceho systému riadenia 4.1 g) splnomocnenec zriaďuje za účelom výberu zástupcov občianskej spoločnosti Komisiu pre výber zástupcov OS, ktorá je zložená zo zástupcov Komory MNO a zástupcov nominovaných splnomocnencom, v pomere 3 ku 3. Členov výberovej komisie za občiansku spoločnosť (podľa bodu 3.3) volila Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Podľa bodu 4.1 b) nominujúce inštitúcie boli platformy a strešné organizácie MNO. Faktické vysvetlenie, ktoré je potrebné čítať s porozumením: Za výber zástupcov občianskej spoločnosti bol doteraz zodpovedný splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Vo výberovom procese rozhodovala výberová komisia v rovnakom zložení – 3 zástupcov občianskej spoločnosti a 3 členov nominovaných splnomocnencom. V rozhodovacom procese nemala hlavné slovo ani Komora MNO ani splnomocnenec, výberový proces bol rovnocenný. Rovnocennosť ostáva zachovaná aj v novom systéme riadenia, detailnejšie popísané v návrhu metodického usmernenia, zverejnené na webe úradu od 16. 8. 2024.
2. „Ľudia z eurofondového prostredia, s ktorými hovoril portál EURACTIV Slovensko, ale nevedia o tom, že by systém doteraz zásadne zlyhával. Viacero z nich vyjadrilo obavu, že zmeny môžu z komisií vyhnať odborníkov, ktorých nahradia menej kritickí zástupcovia tretieho sektora.“ V správe zverejnenej dňa 25. 1. 2023 na webe úradu bolo uvedené: „Pre niektoré komisie sme nezískali dostatočný počet kandidátov. Preto výberový proces pokračuje.“ Výberový proces na niektoré pozície sa opakoval viackrát, pretože nebol z Komory MNO, strešných organizácií a platforiem navrhnutý žiaden relevantný kandidát. Ako je uvedené v Hodnotiacej správe za rok 2023 v januári toho roku sa konal „opakovaný výberový proces z dôvodu nedostatku uchádzačov alebo nevyhovujúceho profilu uchádzačov.“ V roku 2024 sa realizoval výberový proces zástupcov občianskej spoločnosti do Medzirezortnej koordinačnej platformy pre synergie a komplementarity (MKP). V rámci stanovených lehôt a postupov nebol od Komory MNO doručený dostatočný počet návrhov na nominácie zástupcov občianskej spoločnosti, tak ako si to vyžadoval zriaďovateľ MKP. Aby došlo k naplneniu požadovaného počtu boli využité ďalšie komunikačné kanály. O tom, či funguje resp. nefunguje výberový a nominačný proces, aké sú jeho silné stránky a nedostatky vedia predovšetkým zamestnanci ÚSV ROS, ktorí na úrade pracujú už niekoľko rokov. „Ľudia z eurofondového prostredia“ ako je uvedené v článku, nemajú žiadnu vedomosť o procesných krokoch, ktoré prebiehajú na ÚSV ROS, nakoľko nie sú jeho súčasťou. Pre objektívnosť uvedených informácií si mal autor článku tieto informácie overiť priamo na ÚSV ROS, nie ich získavať od zvolených členov monitorovacích orgánov.
3. Ďalší argument o tom, že sa mimovládky nevedia dohodnúť na svojich zástupcoch v komisiách, predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac označil za „lož“. „Systém fungoval bez problémov roky,“ upozorňuje Zajac. Nielen z implementačnej praxe, ktorú deklaruje ÚSV ROS, ale aj z Hodnotiacej správy za rok 2023 sú zjavné nedostatky, ktoré predchádzajúci systém riadenia nereflektuje. Citát z hodnotiacej správy: „Takto nastavené pravidlá vytvárajú časovo a organizačne náročný systém nominovania náhradníkov. Z tohto dôvodu bude ÚSV ROS v roku 2024 spolu s MIRRI hľadať vhodné riešenie tak, aby bolo možné vytvoriť operatívny a časovo nenáročný proces.“ Systém doteraz fungoval na princípe osobných kontaktov a mnohí zástupcovia občianskej spoločnosti na Slovensku nemali vedomosť o realizácii výberového a nominačného procesu. Tým, že sa v novom systéme riadenia a metodickom usmernení konkrétne nastavia a zadefinujú jednotlivé kroky, zabezpečí sa lepšia informovanosť v mimovládnom sektore a výberový a nominačný proces sa nebude týkať len pána Zajaca a pani Paulíkovej. Pani Paulíková, ktorá v predmetnom článku dostala ako jediná priestor na vyjadrenie, je aktuálne štvornásobnou členkou monitorovacích orgánov. Jednak je členkou Komisie pri MV pre cieľ 2, členkou Medzirezortnej koordinačnej platformy pre synergie a komplementarity, členkou Pracovnej skupiny Partnerstvo k novému programovému obdobiu a členkou Monitorovacieho výboru Programu Rybné hospodárstvo. Aj tento fakt poukazuje na to, že zastúpenie občianskej spoločnosti v monitorovacích orgánoch nie je proporčne rozdelené, keďže v Registri MNO je evidovaných cca 70.000 organizácií, ktoré nepochybne združujú aj ďalších expertov v oblasti eurofondov.
4. „Či vláda naozaj chce do procesu priniesť len viac „transparentnosti, legitimity a reprezentatívnosti“, ako to sľubuje, sa ukáže až v metodickom usmernení pre výberový proces, ktorý v súčasnosti vzniká na úrade splnomocnenca. Zástupcovia mimovládok o tvorbe tohto dokumentu zatiaľ nič nevedia.“ Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti zrealizoval po prijatí uznesenia č. 394/2024 niekoľko stretnutí so zástupcami občianskej spoločnosti. Dňa 16. 7. 2024 sa uskutočnilo stretnutie s predsedom Komory MNO Marcelom Zajacom, dňa 18.7.2024 sa konalo stretnutie so zástupcami občianskej spoločnosti v monitorovacích orgánoch. Na predmetných stretnutiach bola zástupcom občianskej spoločnosti vysvetlená celá situácia, predstavený proces tvorby metodického usmernenia prostredníctvom riadeného participatívneho procesu, ktoré sa bude kreovať v priebehu augusta 2024 a prisľúbená účasť pri tvorbe tohto usmernenia. Dňa 12.8.2024 bol zástupcom občianskej spoločnosti zaslaný informačný mail s popisom participatívneho procesu aj s časovými lehotami. Dňa 16.8.2024 bol návrh metodického usmernenia zverejnený na webovej stránke ÚSV ROS a spustený pripomienkovací proces. Osobitne bol zaslaný aj mail členom monitorovacích orgánov. Následne po zbere pripomienok a ich zapracovaní sa v prvej polovici septembra uskutoční participatívne fórum za účasti aj zástupcov občianskej spoločnosti. Veríme, že sa „ľudia z eurofondového prostredia“ ako píše autor článku aktívne zapoja do pripomienkovacieho procesu, ktorý je explicitne určený na zaslanie ich pripomienok a návrhov. Očakávame od zástupcov občianskej spoločnosti korektnú komunikáciu, v rámci ktorej nebudú svoje obavy zverejňovať len v médiách, ale budú komunikovať s aktérmi, ktorí proces zastrešujú. Tieto neprofesionálne komunikačné procesy v žiadnom prípade neprinášajú ukľudnenie situácie a vyjasnenie nezrovnalostí.
/ ereport.sk /
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…