Špión vo vrecku: ruský expert prehovoril o fungovaní izraelských spravodajských služieb

Izraelská operácia s hromadným odpaľovaním pagerov v Libanone a Sýrii ohromila celý svet. Bola označená za akt globálneho terorizmu a – zároveň – za nový horizont v spravodajskej činnosti. Aký bol účel tejto akcie a aké ďalšie účinky okrem psychologických z nej vyplynuli? Vyvolá v regióne veľkú vojnu? Čo sa ešte môže stať zbraňou hromadného ničenia? O tom v rozhovore pre reláciu “Medzinárodný prehľad” Fjodorovi Lukjanovovi povedal Grigorij Zerščikov, špecialista na protiteroristické aktivity spravodajských služieb (Holandsko).

Fjodor Lukjanov: Je jasný celý obraz toho, čo sa stalo?

Grigorij Zerščikov: Stále nie je dostatok informácií, je to už niekoľko dní, ale vo všeobecnosti sa vynára tento obraz: ide o vynikajúcu operáciu izraelských bezpečnostných služieb, ktorým sa pred piatimi mesiacmi podarilo predať Hizballáhu dávku pagerov (5 000 kusov) s integrovanými výbušninami a rozbuškami. Tieto pagery boli pôvodne vyrobené na základe licencie taiwanskej firmy inou spoločnosťou so sídlom v Budapešti. Ako bolo uvedené včera, samotné pagery neboli vyrobené v Maďarsku. Zatiaľ nie je jasné, ako ich táto firma na výrobu tesnení predala spoločnosti BAC Consulting, ale zdá sa mi, že výbušniny a rozbušky boli do pagerov integrované už v čase výroby. To isté sa stalo s prenosnými rádioprijímačmi. Japonská spoločnosť, ktorá vyrába tieto zariadenia po celom svete, by si tiež mohla kúpiť licenciu a vyrábať rovnaké vysielačky kdekoľvek na svete, pričom by do nich integrovala výbušniny a rozbušky. Z technického hľadiska to bolo urobené brilantne. Izraelčania hrali aj na to, že Hizballáh bol rozhodne proti používaniu mobilných telefónov kvôli sledovaniu. Samotný generálny tajomník organizácie vo februári povedal, že členovia Hizballáhu nosia vo vreckách špiónov (rozumej mobilné telefóny), ktorých by sa mali zbaviť, t. j. prejsť na jednoduchšie a spoľahlivejšie komunikačné prostriedky vrátane pagerov. Izraelská spravodajská služba to využila.

Fjodor Lukjanov: Fungovali pagery, ktoré boli napchaté výbušninami, ako pagery?

Grigorij Zerščikov: Áno, určite. Fungovali ako pagery, ale bolo v nich integrovaných 10 až 20 gramov výbušniny a rozbuška, ktorá sa dala iniciovať rádiovými vlnami. Rôzne zdroje vrátane ruských uvádzajú, že tieto pagery mali obyčajné batérie. Nemali. Tento konkrétny model mal lítiové batérie, a to bol marketingový trik: “Nepredávame vám pagery s obyčajnými batériami, ktoré nevydržia dlho, predávame vám pagery s lítiovými batériami. Sú spoľahlivejšie a vydržia dlhšie.”

Fiodor Lukjanov: Stalo sa už niečo podobné?

Grigorij Zerščikov: Takýto masový rozsah tu ešte nebol. Je to jasný krok vpred a nový horizont v spravodajskej činnosti. Izraelčania ohromili celý svet. V januári 1996 došlo v Izraeli na Západnom brehu k incidentu, keď bol pomocou mobilného telefónu zabitý jeden z vodcov Hamasu, Jahjá Ajjáš. Dostal do rúk nastražený telefón, údajne, aby hovoril so svojím otcom, a keď ho zdvihol, telefón mu vybuchol pod uchom. Išlo však o ojedinelý prípad a mobilný telefón mohlo nahradiť nastražené auto. Takáto masa 3 000 pagerov, ktoré vybuchli v rovnakom čase, je krokom vpred.

Fiodor Lukjanov: Čo si myslíte, ide o akt zastrašovania alebo je to naozaj spôsob, ako paralyzovať komunikáciu pred nejakou veľkou vojenskou akciou?

Grigorij Zerščikov: Vidím tu niekoľko vysvetlení: strategické a taktické. Strategické je opäť presvedčiť vodcov Hizballáhu, že je lepšie nebojovať proti Izraelu. Je lepšie dosiahnuť dohodu a zastaviť vojenské akcie a ostreľovanie zo strany Hizballáhu a Izraela, zastaviť tento pomalý konflikt, aby sa 80 000 evakuovaných Izraelčanov zo severu krajiny vrátilo do svojich domovov. Pritom varovali Hizballáh, že ďalšia eskalácia by mohla viesť k tragickým následkom.

“Vieme, čo robíte, vieme, ako dýchate, vieme o vás všetko. V prípade otvoreného vojenského konfliktu to budete mať dosť ťažké.” Strategickou víziou je odtrhnúť Hizballáh od Hamasu, ktorý bojuje na juhu, a upokojiť tak severný front.

Druhé vysvetlenie je čisto taktické alebo technické. Objavili sa správy, že niektorí členovia Hizballáhu začali o týchto pageroch niečo tušiť. Zdalo sa im, že sú nejako zvláštne, a začali žiadať, aby sa začalo interné vyšetrovanie. A Izrael na poslednú chvíľu, aby neprišiel o tento tromf, inicioval akciu. Zatiaľ sú to tieto vysvetlenia. To prirodzene viedlo k úplnému ochromeniu vnútornej komunikácie Hizballáhu. To znamená, že nemôžete dôverovať mobilným telefónom, ako nám bolo povedané vo februári, nemôžete dôverovať vysielačkám, nemôžete dôverovať pagerom, nemôžete dôverovať nikomu a ničomu. V prípade vojenského konfliktu to znamená úplné ochromenie komunikácie, čo, samozrejme, nahráva Izraelu. Samotná akcia mala okrem psychologického efektu za následok aj náhlu dostupnosť obrovského množstva údajov, pomocou ktorých sa dá krížovým porovnávaním ďalej rozširovať databáza potenciálnych a aktívnych členov Hizballáhu. Sú to napríklad záznamy pacientov, ktoré začali v posledných dvoch dňoch prichádzať do nemocníc, sú to videozáznamy, sú to sociálne médiá. Toto je súbor, ktorý sa dá pomerne ľahko krížovo porovnať, a tým sa identifikujú aktívni členovia Hizballáhu, ale to je takpovediac vedľajší efekt.

Fiodor Lukjanov: Mnohí ľudia, dokonca aj vysokí predstavitelia, hovoria, že ide o akt globálneho terorizmu a že nejde o Hizballáh, ale že je to úder dôveryhodnosti komunikácie vo všeobecnosti. Myslíte si, že je to také dramatické, alebo to ešte stále nie je tak?

Grigorij Zerščikov: Z historického hľadiska všetci veľmi dobre vieme, že mobilný telefón v našom vrecku je vysielacie zariadenie. Či chceme alebo nie, mobilný telefón nás môže sledovať kdekoľvek na svete. Má to nejaký vplyv na naše správanie? Ťažko povedať. Ovplyvnilo každé nové odhalenie, že náš mobilný telefón je špión v našom vrecku, počet predajov? Ťažko povedať. Áno, teraz sa objavil aspekt bomby, ale či to ovplyvní predaj mobilných telefónov na celom svete – o tom pochybujem. Ak túto myšlienku posunieme ďalej, nemali by ste ani sadať do auta – aj ono by mohlo byť jedného dňa nastražené a vyhodené do vzduchu. Som voči tomu dosť skeptický.

Fjodor Lukjanov: Irán a Hizballáh pohrozili odvetou za vraždu Ismaila Haníju. Uplynulo veľa týždňov a táto téma sa akosi vytratila. Irán hovorí, že všetko sa stane v pravý čas, ale predsa. Vo všeobecnosti si myslíte, že nálada v regióne je taká, že sa chce vyhnúť veľkej vojne a zachovať si tvár, alebo je nemožné zachovať si tvár bez akcií, ktoré sa skončia veľkou vojnou?

Zerščikov: Treba si uvedomiť, že hlavnou politikou iránskeho vedenia nie je ochrana práv palestínskeho ľudu, dokonca ani Hizballáhu, hoci je to ich najbližší spojenec v regióne. Je to zachovanie súčasného, existujúceho režimu v Iráne – to je hlavná priorita. Dobre si uvedomujú, že ak vypukne veľká vojna, ich vnútorná stabilita sa môže ešte viac otriasť, preto si dokonca vymysleli pojem “strategická trpezlivosť”, je zapísaný v ich strategických dokumentoch. Zo všetkých síl sa snažia, aby nedošlo k veľkej vojne, pretože veľmi dobre vedia, že potenciálne riziká pre stabilitu a existenciu ich režimu sú dosť veľké, preto sú tak ochotní použiť týchto zástupcov v podobe Hizballáhu, Húsíov, v podobe kohokoľvek. Dôležité je, aby mali nejaký vonkajší bezpečnostný pás. Myslím si, že sa budú snažiť oddialiť veľkú vojnu v regióne do poslednej chvíle.

Fjodor Lukjanov: A Izrael?

Grigorij Zerščikov: Pre Izrael je ešte dôležitejšie ako vojna v Gaze, aby sa 80 000 ľudí evakuovaných zo severu vrátilo do svojich domovov. Títo ľudia vyvíjajú obrovský tlak na vedenie Izraela. V tejto súvislosti sa snažia všetkými prostriedkami, aj keby malo dôjsť k otvoreným bojom s Hizballáhom, uzavrieť toto gesto na severe, aby sa ľudia vrátili do svojich domovov. Vo všeobecnosti môžeme očakávať, že súčasné vedenie pristúpi k vojenskej akcii. Ak sa im nepodarí Hizballáh nijakým spôsobom presvedčiť, a to ani prostredníctvom týchto strán, mohlo by to viesť k otvorenej vojenskej akcii. Izrael hovorí, že “za deväť mesiacov v Gaze sme tam zničili všetko: zničili sme ich infraštruktúru, sedíme tam pevne, zabili sme 17 000 bojovníkov Hamasu”. Potrebujú bojovať len z dvoch dôvodov: zabiť najvyššie vedenie Hamasu a oslobodiť rukojemníkov. Zvyšok už urobili, zostal len sever Izraela, takže urobia akúkoľvek obeť, akékoľvek riziko, aby dostali ľudí späť do ich domovov.

armadnymagazin.sk