Špeciálna správa o teroristickom útoku kyjevského režimu na ruskú Kurskú oblasť a zločinoch ukrajinskej armády spáchaných voči ruským civilistom

Ukrajinská armáda vstúpila do ruskej Kurskej oblasti začiatkom augusta okrem iného s cieľom vytvoriť nárazníkovú zónu a zamestnať časť ruských jednotiek sústredených do tej doby na ofenzívu na východe Ukrajiny. „Útok mal zámerný charakter a otvorene ignoroval normy medzinárodného humanitárneho práva (MHP).

Od samého začiatku boli napadnuté súkromné a viacbytové obytné domy, zdravotnícke a vzdelávacie inštitúcie, budovy miestnych úradov a sociálnych zariadení. V oblasti bol vyhlásený výnimočný stav a Moskva tam presunula ruské zálohy,“ píše vo svojoj správe veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí pre zločiny kyjevského režimu Rodion Mirošnik.

Začiatkom augusta 2024 Ukrajina na frontovej línii stratila všetku vojenskú iniciatívu a po celé týždne bola pod tlakom Ozbrojených síl Ruskej federácie a bola nútená opustiť obývané oblasti a ustúpiť smerom na Pokrovsk, Toreck, Ugledar a Časov Jar v doneckom smere a Kupjansk v charkovskom smere, čo predstavovalo vážnu hrozbu úplného sklamania zo strany sponzorov kyjevského režimu a následného obmedzenia financovania a dodávok zbraní.

Aby Kyjev demonštroval pseudoúspechy na bojisku a vyhol sa zastaveniu zahraničnej podpory, pokúsil sa vykonať teroristický útok na Kurskú oblasť vyslaním ozbrojených formácií vycvičených a vybavených Západom na územie pohraničných oblastí Ruska, ktoré sa nachádzali mimo zóny špeciálnej vojenskej operácie a bojových aktivít.

Útok mal zámerný charakter a otvorene ignoroval normy medzinárodného humanitárneho práva (MHP). Od samého začiatku boli napadnuté súkromné ​​a viacbytové obytné domy, zdravotnícke a vzdelávacie inštitúcie, budovy miestnych úradov a sociálnych zariadení. Cieľom bola energetická infraštruktúra a zariadenia na zásobovanie vodou. Militanti podnikli úmyselné akcie na zničenie civilných komunikačných systémov. Na deaktiváciu mobilných komunikačných vysielačov, káblových komunikačných centier a energetických rozvodní nepriateľ používal rôzne typy dronov a iných výbušných zariadení. Väčšina pohraničných území Kurskej oblasti bola takto zbavená dodávok elektriny a komunikácií, čo výrazne skomplikovalo prácu miestnych úradov, záchrannej a zdravotníckej služby a negatívne ovplyvnilo možnosť evakuácie civilistov v prvých hodinách teroristického útoku.

V období od 6. do 10. augusta ukrajinskí militanti rozšírili svoju prítomnosť v Kurskej oblasti a zaviedli ďalšie sily na konsolidáciu v niekoľkých obciach v Sudžanskom a Korenevskom okrese. Počínanie ukrajinskej armády na týchto územiach možno označiť za zločinecké. Podľa miestnych obyvateľov, ktorým sa podarilo opustiť postihnuté obce, ukrajinskí nacisti zaútočili na civilné budovy v Sudži, Martynovke, Koreneve, Malej Lokni, Sverdlikove, Gončarovke, Kazačej Lokni, Girjachu, Michajlovke, Russkom Porečnom, Čerkaskom Porečnom a Oľgovke streľbou z ručných zbraní a vojenskej techniky na rodinné ​​domy a iné budovy. Tieto fakty potvrdzujú aj video-materiály z go-pro kamier, ktoré sami ukrajinskí nacisti zverejňujú online. Zverejnené zábery ukazujú týranie miestnych obyvateľov, rabovanie, lúpeže v obchodoch a rodinných domoch, streľbu v súkromných obytných a komerčných budovách a násilné únosy civilistov.

Na základe prichádzajúcich údajov o zverstvách spáchaných ukrajinskými militantmi na okupovanom území sa administratíva Kurskej oblasti rozhodla zorganizovať evakuáciu civilistov z okresov Sudžanskij, Korenevskij, Gluškovskoj a Belovskij, ako aj obmedziť prístup miestnych obyvateľov do určitých obcí vystavených masívnemu ostreľovaniu zo strán Ozbrojených síl Ukrajiny. Po vytvorení malého predmostia na území Kurskej oblasti tam nacisti začali presúvať rôzne delostrelectvo, systémy MLRS a obrnené vozidlá, aby rozšírili geografiu útokov. Počas celého teroristického útoku boli ostreľované desiatky obcí v okresoch Ryľskij, Gluškovskij, Korenevskij, Sudžanskij, Belovskoj, Ľgovskij, Boľšesoldatskij a Kurčatovskij.

Podľa vyhlásenia povereného gubernátora Kurskej oblasti A. B. Smirnova k 12. augustu Ozbrojené sily Ukrajiny udržali svoju prítomnosť v 28 obciach okresov Sudžanskij a Korenevskij. Kontrolovali asi 40 km štátnej hranice s hĺbkou invázie do 12 km.

Podľa svedectva obyvateľov pohraničia Kurskej oblasti, ktorí boli nútení opustiť miesta svojho trvalého pobytu, ukrajinskí militanti, ktorí vykonali útok na ruské územie, bránili odchodu civilistov z miest zachvátených bojovými akciami, strieľali na civilný transport prevážajúci evakuovaných a pri útokoch na evakuačné kolóny použili obrnené vozidlá a bezpilotné prostriedky, brali ľudí ako rukojemníkov a odvážali ich neznámym smerom.

V období od 12. do 17. augusta sa silám jednotiek Ozbrojených síl Ruska podarilo výrazne stabilizovať situáciu v pohraničných miestach Kurskej oblasti. Ministerstvo obrany Ruskej federácie následne zostavilo kompletný zoznam ukrajinských formácií, ktoré sa podieľali na teroristickom útoku na Kurskú oblasť. Sú to 21., 22., 25., 41., 61., 115. a 154. samostatná mechanizovaná brigáda, 36. námorná brigáda, 80. a 82. výsadková útočná brigáda, 92. a 95. útočná brigáda, 103., 113. a 129. brigád teritoriálnej obrany, 1. prezidentská brigáda Národnej gardy, 1004. brigáda zabezpečenia a podpory, 152. horská brigáda a 17. tanková brigáda ukrajinských ozbrojených síl. A to sú len oficiálne potvrdené formácie. Podľa údajov, ktoré majú vysoký stupeň spoľahlivosti, boli na územie Kurskej oblasti vyslaní aj militanti z radikálnych nacistických jednotiek ako „Nachtigal“. Existujú dôkazy o prítomnosti žoldnierov z Poľska a Kanady, ako aj militantov z tzv. „Gruzínskej légie“.

Zajatí ukrajinskí vojaci z rôznych ozbrojených formácií vo svedectve o cieľoch svojej „misie“ na území Kurska hlásili, že od veliteľov svojich jednotiek dostali jasné rozkazy nešetriť civilné obyvateľstvo, zastreliť každého, kto by podľa ich názoru mohol predstavovať nebezpečenstvo, mužov „streliť do nôh a hodiť do pivnice“. Ukrajinskí vojaci nedostali od svojich veliteľov žiadne varovanie o neprípustnosti rabovania a potrebe dodržiavať normy a princípy MHP. Niektorí zajatci uviedli, že cieľom ich jednotky bolo prebiť sa k Jadrovej elektrárni Kursk v meste Kurčatov.

Ministerstvo obrany Ruskej federácie 17. augusta potvrdilo, že jedným z cieľov teroristického útoku ukrajinských ozbrojených síl na Kurskú oblasť bolo obsadenie alebo poškodenie radiačne nebezpečných objektov, ktoré sú súčasťou systému JE Kursk. Oficiálne regionálne úrady informovali o pokusoch zasiahnuť elektráreň pomocou rakiet „Točka-U“, útočných dronov a systémov MLRS.

V období od 6. augusta do 5. septembra ukrajinské ozbrojené sily výrazne zvýšili intenzitu ostreľovania. Na oblohe nad Kurskou oblasťou sily protivzdušnej obrany zostrelili 12 rakiet „Točka-U“, 4 francúzske riadené rakety „Hammer“, 31 presných rakiet systému HIMARS, jednu raketu systému „Oľcha“ a 239 rôznych typov bezpilotných lietadiel.

27. augusta navštívil JE Kursk šéf MAAE Rafael Grossi. Svoju návštevu vysvetlil rastúcim nebezpečenstvom „jadrového incidentu“. Počas cesty R. Grossi povedal: „Jadrová elektráreň by za žiadnych okolností nemala byť cieľom vojenskej akcie.“ Tiež ju podľa neho „nemôže použiť žiadna strana na vojenské účely“. Situácia okolo bezpečnosti jadrových elektrární je naďalej napätá. Podľa R. Grossiho „nie je úplne správne porovnávať priamo jadrové elektrárne Černobyľ a Kursk“. Dá sa povedať, že na území Jadrovej elektrárne Kursk funguje reaktor rovnakého typu, ktorý nemá špeciálnu ochranu (pred otrasmi). A skutočne, v prípade zásahu, v prípade nejakého vonkajšieho zásahu do aktívnej zóny tohto reaktora, dôjde k jadrovému incidentu, pravdepodobne s uvoľnením radiácie.

Ruské ministerstvo obrany dosiahlo 24. augusta výmenu vojnových zajatcov podľa vzorca 115 na 115. 115 ruských brancov, ktorí boli zajatí ukrajinskými ozbrojenými silami v období od 6. do 10. augusta sa mohlo vrátiť domov.

Za pozornosť stojí skutočnosť, že väčšina jednotiek ukrajinských ozbrojených síl, ktoré sa zúčastnili útoku na Kurskú oblasťi, využívala spravodajské informácie, ktoré do Kyjeva preniesli „západní partneri“, bola vybavená zariadením a komunikačnými prostriedkami z členských štátov NATO a vojaci boli vyzbrojení ručnými zbraňami západného typu. Podľa správ ministerstva obrany a materiálov zverejnených v otvorených zdrojoch militanti ukrajinských ozbrojených síl použili bojové vozidlá pechoty „Bradley“ a obrnené transportéry „Stryker“ vyrobené v USA, bojové vozidlo pechoty „Marder“ vyrobené v Nemecku, kolesové tanky AMX vyrobené vo Francúzsku, bojové vozidlo pechoty CV-90 vyrobené vo Švédsku a množstvo ďalších obrnených vozidiel vrátane „Maxx Pro“, „Cougar“ a „HMMWV“ vyrobené v USA, „Shield“ vyrobené v Taliansku a „Roshel Senator“ vyrobené v Kanade. Ruské ministerstvo obrany tiež zverejnilo zábery zničenia 7 raketometov HIMARS, 1 raketometu M270 a niekoľkých amerických húfnic M-777, ktoré sa podieľali na ostreľovaní civilnej infraštruktúry v Kurskej oblasti.

V súčasnosti administratíva Kurskej oblasti a dobrovoľnícke organizácie pokračujú v evakuácii civilistov z nebezpečných oblastí, ktoré sú pod paľbou. K večeru 5. septembra opustilo mimoriadne nebezpečné územia Kurskej oblasti vyše 131.000 ľudí. V strediskách dočasného ubytovania je 10.205 ľudí, z toho 2.989 detí.

Kyjevská kurská avantúra spôsobila prudký nárast dobrovoľníckeho hnutia v celej krajine a niekoľkonásobný nárast počtu dobrovoľníkov podpisujúcich zmluvy s Ministerstvom obrany Ruskej federácie. V Kursku a mnohých ďalších mestách sa otvorili nielen strediská dočasného ubytovania organizované mestskými úradmi, ale aj strediská dočasného ubytovania a sklady humanitárnej pomoci najväčších ruských charitatívnych nadácií a verejných štruktúr. Desiatky regiónov a stovky organizácií mimo Kurskej oblasti deklarovali pripravenosť prijať evakuovaných obyvateľov.

Na základe mnohých údajov poskytnutých svedkami a zozbieraných ústredím ruského Červeného kríža v Kursku, kde sa skontaktovali príbuzní nezvestných obyvateľov, možno konštatovať, že na viacerých územiach ovládaných militantmi boli vytvorené akési „koncentračné tábory“, kam násilím nahnali civilistov, ktorí nechceli alebo nemohli opustiť nepriateľom okupované územie. Konkrétne do pivníc sudžanskej internátnej školy bolo násilne nahnaných 70 až 100 civilistov, ktorí boli vystavení morálnemu násiliu a využívaní na natáčanie propagandistických príbehov ukrajinských a zahraničných novinárov, ktorí ilegálne prišli s militantmi z územia Ukrajiny.

Za pozornosť stojí najmä počínanie zahraničných novinárov, vrátane redaktorov britského „The Independent“, nemeckého „Deutsche Welle“, talianskeho „TG1“, lotyšského „LT“, rumunského „HotNews“, ukrajinského „1+1“, amerického „CNN“ atď. Títo novinári nielenže nezákonne narušili hranicu Ruskej federácie, no urobili to ako súčasť polovojenských trestných jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny. Ich cieľom je zámerne skresľovať skutočné udalosti – vytvárať priaznivé mediálne pozadie pre pôsobenie ukrajinských ozbrojených síl v Kurskej oblasti a zatajovať informácie o teroristických zločinoch ukrajinských militantov na civilnom obyvateľstve.

Podľa operačného veliteľstva Kurskej oblasti bolo k večeru 5. septembra v dôsledku útokov ukrajinských ozbrojených síl zabitých 31 a zranených 236 civilistov, z toho 11 detí. Treba sa zároveň uvedomiť, že z dôvodu nedostatočného prístupu predstaviteľov pohotovostných služieb a bezpečnostných zložiek do viacerých obcí je počet obetí zločineckých útokov kyjevského režimu nepresvedčivý a možno ho overiť až po obnovení ruskej kontroly nad suverénnym územím a vyšetrením zločinov ukrajinských ozbrojených síl.

Počas útoku ukrajinskí militanti spáchali množstvo vojnových zločinov namierených proti civilnému obyvateľstvu ruských pohraničných území, vrátane zabíjania a zraňovania civilistov, násilia vrátane sexuálneho, voči miestnym obyvateľom, brania rukojemníkov a zneužívania civilistov ako „ľudského štítu“, rabovanie a ničenie súkromného majetku na okupovaných územiach a marenie evakuácie. Po oslobodení Kyjeva od ukrajinských teroristov a vykonaní všetkých relevantných pátracích a vyšetrovacích opatrení musí byť ešte zostavený kompletný zoznam zločinov Kyjeva na území Kurskej oblasti.

Zločiny Ozbrojených síl Ukrajiny v Kurskej oblasti

Útok dronom na sanitku

Sudžanský okres v Kurskej oblasti bol 7. augusta vystavený kombinovanému útoku militantov ukrajinských ozbrojených síl s použitím rôznych druhov zbraní.

Veľký počet zranených civilistov si vyžiadal hospitalizáciu. Obete, ktorým bola poskytnutá primárna lekárska starostlivosť v mestskej nemocnici v Sudži, ktorej hrozilo obsadenie ukrajinskými militantmi približujúcimi sa k mestu, bolo potrebné previezť do regionálneho centra.

Na jeden z posledných tímov záchrannej zdravotnej služby smerujúcich do Sudže, ktorý mal odviezť jedného zo zranených civilistov, zaútočil ukrajinský dron. Záchranár a vodič zomreli na mieste, mladá žena, resuscitátorka, utrpela ťažké zranenia a následne ju previezli do nemocnice.

Pokus o zavraždenie Jevgenija Poddubného

7. augusta vojenský korešpondent ruského televízneho „Prvého kanála“ Jevgenij Poddubnyj išiel po ceste Kursk-Sudža v civilnom aute smerom na Sudžu, aby plnil svoje profesionálne povinnosti. Pri približovaní sa k mestu na jeho auto zaútočil ukrajinský FPV-dron. Následkom výbuchu sa auto poškodilo a v rýchlosti ho odhodilo do priekopy, kde úplne zhorelo. Jevgenij sa dokázal dostať z horiaceho auta, no vážne sa zranil. Miestni obyvatelia, ktorí sa ocitli na ceste, videli horiace auto, poskytli pomoc a odviezli Jevgenija do najbližšej nemocnice. Neskôr bol vojenský korešpondent prevezený do regionálnej nemocnice v Kursku a následne bol evakuovaný do nemocnice Sklifosovského do Moskvy. Podľa ošetrujúceho lekára Poddubnyj utrpel „ťažké popáleniny, traumatické poranenie mozgu a traumu tvárového skeletu“.

Dôkazom toho, že sa pripravoval atentát na Poddubného a akcie ukrajinských militantov mali úmyselný charakter, svedčí aj selektivita úderu — auto korešpondenta bolo vybrané z celého prúdu áut — a skutočnosť, že Ukrajinci zverejnili záznam zásahu z dronovej kamery na auto Jevgenija Poddubného.

Ostreľovanie Gornaľského kláštora

Gornaľskij kláštor, ktorý sa nachádza v pohraničnej zóne Kurskej oblasti, bol od začiatku teroristického útoku ukrajinských ozbrojených síl vystavený viacerým útokom. Na kláštor sa zamerali ukrajinské ozbrojené sily. V dôsledku početných útokov bola poškodená hlavná budova, nedeľná škola a hospodárske budovy.

Duchovní sa rozhodli evakuovať, keď ukrajinské trestné oddiely už prenikli na blízke územie. Keď sa kolóna civilných vozidiel pohybovala po ceste, ukrajinskí militanti ich zastavili a podrobili ponižujúcej „prehliadke“. Počas „inšpekcie“ represívne zložky odobrali civilistom cennosti a mobilné telefóny. Militanti, ktorí sa ubezpečili, že v autách boli duchovní, starší farníci a zdravotne postihnutá osoba, ktorá žila v kláštore, im pokrytecky dovolili pokračovať v jazde, ale potom spustili paľbu na autá z ručných zbraní.

V dôsledku streľby bol zabitý robotník Sergej. Bol invalidom druhej skupiny a posledné roky pomáhal s domácimi prácami v kláštore. Sergej prikryl telom dve staršie ženy, ktoré boli v aute. Guľka zasiahla mladého muža do trupu, prerazila mu pľúca a po prevoze do nemocnice zomrel. Ukrajinskí militanti dobre vedeli, že v aute je kňaz, dve ženy a invalid a spáchali úmyselnú vraždu neozbrojeného muža.

Raketový útok na Kursk

V noci z 10. na 11. augusta zaútočili ukrajinskí militanti na mesto Kursk vysoko presnými balistickými raketami.

Pravdepodobne boli použité rakety „Točka-U“. Hlavica jednej z nich zasiahla nádvorie bytového domu číslo 12 na ulici Sojuznaja.

V dôsledku útooku bola jedna osoba zabitá a 14 civilistov zranených, vrátane jedného dieťaťa. Poškodených bolo 184 bytov v 20 bytových domoch s viacerými bytmi.

Poškodených bolo 20 civilných vozidiel, z ktorých tri úplne zhoreli. Poškodené boli aj dve materské školy, budova banky, pošta a obchod.

Raketový útok na Ľgov

15. augusta bol uskutočnený raketový útok na mesto Ľgov v Kurskej oblasti. Na mieste dopadu rakety pri budove športovo-rekreačného strediska Volna vznikol viac ako 3 metre hlboký kráter. Pravdepodobne sa použila presne navádzaná munícia systému HIMARS. Raketa vybuchla len pár metrov od športového areálu a spôsobila menšie škody. Neďaleko prechádzajúca žena bola zranená, ďalším obetiam sa podarilo vyhnúť vďaka tomu, že boli pozastavené práce v športovom zariadení z dôvodu ostreľovania.

Zničenie mosta cez rieku Sejm

V období od 16. do 18. augusta ukrajinskí militanti systematicky ničili cestné mosty cez rieku Sejm, ktoré využívali civilisti na evakuáciu z pohraničnej časti Gluškovského okresu. 16. augusta ukrajinská militanti uskutočnili ďalší útok raketometom HIMARS na most. V čase útoku tam bolo auto s dobrovoľníkmi, ktorí evakuovali civilistov z pohraničných obcí a rozvážali humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu. Dvaja dobrovoľníci z DĽR — Nikolaj Kovaľov a David Sokolov — zomreli na mieste. Ďalšiu osobu v aute previezli do nemocnice s popáleninami a poraneniami od črepiny.

18. augusta s pomocou raketometu ukrajinské ozbrojené sily zničili všetky cestné mosty cez rieku Sejm. Na obnovenie evakuácie civilného obyvateľstva boli cez rieku zriadené pontónové prechody. Následne boli tiež vystavené delostreleckým útokom, a to aj počas evakuácie civilistov. 29. augusta asi o 11. hodine pri obci Karyž bola pri moste cez rieku Sejm zhodená riadená letecká bomba. Zasiahla osobné auto „Logan“. Zahynula celá rodina: muž narodený v roku 1973, žena narodená v roku 1962 a ich dcéra narodená v roku 2002. Ďalší muž bol zranený. Pontónový prechod bol zničený.

Masová streľba do civilných áut v obci Korenevo

Medzi 7. augustom a 10. augustom vstúpili ukrajinskí militanti do obce Korenevo. V rámci represívnych opatrení zriadili palebnú kontrolu nad ulicou Sovchoznaja, ktorú miestni obyvatelia využívali na evakuáciu. Ukrajinské monštrá mierili ručnými zbraňami na civilné autá. V dôsledku ich zločinov teroristického charakteru bolo zasiahnutých najmenej 7 osobných vozidiel, v ktorých sa miestni obyvatelia snažili evakuovať do bezpečných oblastí.

V dôsledku tohto krvavého kúpeľa bolo zabitých najmenej 8 civilistov. Tieto čísla nie sú konečné. Záchranné zložky nemôžu vstúpiť do oblasti a určiť presný počet obetí.

Očité svedectvá

Ukrajinské ozbrojené sily podnikali útoky dronmi na civilnú evakuačnú dopravu

Evakuácia rodiny Ľušných zo Sudže

7. augusta sa Anna Ivanovna Ľušnaja a jej manžel evakuovali zo Sudži v osobnom aute. Pri výjazde z mesta po obchvate na ich auto zaútočilo bezpilotné lietadlo ukrajinských ozbrojených síl.

Anna hovorí: „Odišli sme večer. Už sa začínalo stmievať. Išli sme rýchlo, protiidúce autá neboli. A neboli tam žiadne sprievodné. Dorazili sme na križovatku na Kursk a kruhový objazd na Sumy a Sudžu. Môj manžel pokračoval v jazde a odrazu sa na nás zboku niečo zosypalo. Ako z kaluže. Nejaké čierne kruhy.

Najprv som nerozumel. Noha sa mi zahriala, nechápala som. A potom vidím krv. Hovorím manželovi: „Daj mi uterák, obviažem si nohu.“ Obviazal mi nohu. Prešli sme 5 kilometrov a zastavil auto. Bol zasiahnutý chladič, batéria, nádržka ostrekovača, zadné svetlo a bočné dvere, kde som sedela.“

Manželov vyzdvihli vojaci. Annu previezli do nemocnice. Jej manžel sa teraz lieči v Kursku.

Evakuácia rodiny Lukjančikov z dediny Belica, Belovskij okres

14. augusta sa 38-ročný Sergej Lukjančikov a jeho manželka rozhodli kvôli zhoršujúcej sa situácii z dediny odísť. Pri odchode z obývanej oblasti na auto zaútočil dron ukrajinských ozbrojených síl.

Sergej mal pri explózii poranené mäkké tkanivá. Jeho manželka sa našťastie nezranila. Z auta sa im podarilo dostať. Na vozidlo opäť zaútočil dron ukrajinských ozbrojených síl, následne začalo horieť.

Sergej hovorí: „Odchádzali sme z dediny. Už sme opustili dedinu a pred príchodom do ďalšej dediny, Kommunar, nás prenasleduje dron. No, ukázalo sa, že udrel na tejto strane, žena sedela vedľa, nič sa jej nestalo. Ja som bol zrazený. Potom sme vyskočili z auta. Našťastie o 10-15 minút išiel tade muž z našej dediny. Zobral nás. Odchádzame asi sto metrov od nášho auta a letí ďalší (dron). A dobil moje auto. A vybuchlo.“

Najprv dvojicu previezli do Obojanskej centrálnej okresnej nemocnice, kde im poskytli prvú pomoc, a potom muža previezli do oblastnej nemocnice v Kursku.

Autor: Rodion Mirošnik – Veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí pre zločiny kyjevského režimu

Zdroj: sk.news-front.su