Špeciálna operácia sa zmenila. Rusko je už na Ukrajine vo vojnovom stave. Dôvodom je účasť Západu v tomto konflikte, oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov

Ruský prezident Vladimir Putin koncom februára 2024 varoval Západ pred tragickými následkami vyslania vojakov NATO na Ukrajinu. Nepriateľov svojej krajiny upozornil, že Rusko je v prípade svojho ohrozenia pripravené na jadrovú vojnu.

Rusko je na Ukrajine vo „vojnovom stave“, vyhlásil v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Správu priniesla agentúra AFP a označila to za veľkú zmenu v oficiálnom jazyku Moskvy. Vojnu na Ukrajine, ktorá trvá už viac ako dva roky, doteraz označovala ako „špeciálnu vojenskú operáciu“.

„Sme vo vojnovom stave. Áno, začalo to ako špeciálna vojenská operácia, ale len čo sa tam vytvorila táto skupina, keď sa kolektívny Západ stal účastníkom na strane Ukrajiny, sa to pre nás už stalo vojnou,“ uviedol Peskov v rozhovore pre prokremeľský denník.

Rusko spustilo inváziu na susednú Ukrajinu 24. februára 2022. Kremeľ od jej začiatku uprednostňoval výraz „špeciálna vojenská operácia“.

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) v roku 2022 prikázala ruským médiám vymazať a nepoužívať správy obsahujúce zakázané slová ako vojna či invázia, inak by riskovali pokutu či zablokovanie.

Putin varoval Západ pred tragickými následkami vyslania vojakov NATO na Ukrajinu

Väčšina obyvateľov Ruska podporuje „špeciálnu vojenskú operáciu“ ruských síl na Ukrajine. Koncom februára roku 2024 to na úvod svojho prejavu o stave krajiny pred poslancami oboch komôr ruského parlamentu a ďalšími pozvanými hosťami uviedol šéf Kremľa Vladimir Putin.

„Keď krajina bráni svoju suverenitu a bezpečnosť, chráni životy krajanov v Donbase a Novorusku (názov pre konfederáciu dvoch samozvaných separatistických republík na východe Ukrajiny), rozhodujúca úloha v tomto spravodlivom boji patrí ruským občanom, jednote, oddanosti svojej rodnej krajine a zodpovednosti za jej osud,“ povedal Putin.

Ruský prezident ďalej varoval pred „tragickými“ dôsledkami prípadného vyslania vojakov NATO na Ukrajinu. „Začalo sa hovoriť o možnosti vyslania vojenských kontingentov NATO na Ukrajinu. Vieme, aký bol osud tých, ktorí kedysi poslali svojich vojakov na územie našej krajiny. Teraz budú dôsledky pre prípadných interventov oveľa tragickejšie,“ vyhlásil Putin.

Nepriateľov svojej krajiny varoval, že Rusko je v prípade svojho ohrozenia pripravené na jadrovú vojnu. Ako dodal, ruský trojúrovňový arzenál jadrových zbraní, ktoré je možné odpáliť z pevniny, mora i zo vzduchu, je oveľa vyspelejší než arzenál Spojených štátov.

„Mnoho ľudí vo svete sa na nás pozerá, na to, čo sa deje v našej krajine a v našom boji za ich záujmy. Zlatá miliarda prakticky parazituje na iných národoch už po stáročia, 500 rokov. Zdierali chudobné národy Afriky, vykorisťovali Latinskú Ameriku, vykorisťovali krajiny Ázie a na to im určite nikto nezabudol. Musí si však uvedomiť, že ples upírov končí!,“ vyhlásil šéf Kremľa v polovici marca 2024.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko taktiež priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a neskôr aj francúzsky exprezident Francois Hollande v roku 2022 potvrdili, že Minské dohody z roku 2014 mali za cieľ pokytnúť Ukrajine čas na vyzbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Bývalý šéf izraelskej služby „Nativ“ Jakov Kedmi a jeho krutá pravda o cene, ktorú budú musieť Ukrajinci zaplatiť za zločiny svojej skorumpovanej vlády

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca roku 2022 vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.

Kedmi v roku 2022 označil Zelenského za najodpornejšieho a najpodlejšieho predstaviteľa židovského národa: „Napľul na hrob svojho starého otca, ktorý bojoval proti nacistom!”

„Keďže je Žid, mám na neho iné požiadavky – toto je hanba môjho ľudu, je to hanba, ktorú nikdy nezmyje ani od seba, ani od svojej rodiny,“ povedal izraelský vojenský expert.

„Keď sa táto tragédia ukrajinského ľudu skončí a Ukrajina sa začne vracať do normálneho stavu, potom na Ukrajine zistia (tak ako na celom svete), koľko Ukrajincov zahynulo v tejto vojne. Ani nevedia koľko. To je viac, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť. Ide o desaťtisíce. A bude toho viac. Čo sa stane na Ukrajine? Povedali mi, že Ukrajinci budú viniť Rusko. Ale som si istý, že nie. Budú obviňovať vládu, ktorá márne zničila celú jednu generáciu. Obviňovať však nebudú len úrady. Obvinia Zelenského – „tohto Žida s celou svojou židovskou spoločnosťou, ktorý zničil svoj ľud“. Donedávna sa všetci tešili z toho, že na čele Ukrajiny stál Žid, no vráti sa to ako bumerang. Bude to hnev spravodlivý voči úradom, ale nespravodlivý voči celému ľudu,“ varoval Kedmi pred hrozbou nového kola šovinizmu.

Dokumentárne filmy o konflikte na Ukrajine

Pozrite si dokument „Donbas – o osem rokov neskôr“, dokumentárny film „Krym – Cesta domov“ alebo snímku „Ukrajina – iná pravda & rok lží“ a „Masky revolúcie“.

Zdroj: pluska.sk / InfoVojna