John Wight tvrdí, že nekonzistentné uplatňovanie zákonov a hodnôt Západom, pokiaľ ide o Izrael, je uvrhnuté do veľkej úľavy jeho reakciou na vojnu na Ukrajine.
Mohammed Haitham al-Tamimi mal len dva roky, keď ho na okupovanom Západnom brehu zastrelili izraelskí vojaci. Al-Tamimi sa stal ďalšou detskou obeťou vražednej mašinérie, ktorou je štát Izrael, pokiaľ ide o jeho pokračujúcu barbarskú a brutálnu okupáciu Palestínčanov na Západnom brehu Jordánu a jeho obliehanie a zadusenie Gazy.
Západ nikdy nebol jednotnejší v podpore ukrajinského odporu voči ruskej okupácii, ani nikdy nezakolísal v obrane proti nezákonnej okupácii Palestíny Izraelom. Pokrytectvo, ktoré je základom tejto odpornej dynamiky, je také zatuchnuté, že vás môže len zvracať, aká je úroveň vyvolaného znechutenia.
Toto, drahý čitateľ, je svet, o ktorom nám naše vlády, mainstreamové médiá a propagandisti na Západe nikdy nehovoria, je najlepší zo všetkých možných svetov. Vedie nás to k tomu, aby sme sa spýtali, kde sa nachádza tlačidlo reset, aby sme mohli začať s ľudskými záležitosťami znova – od začiatku.
Vec palestínskeho ľudu je v našej dobe príčinou ľudstva. Pretože z nej pramenia všetky neduhy takzvanej západnej civilizácie, medzi ktorými je hlavná „sila je správna“.
Izrael vo svojej súčasnej podobe je protofašistický štát, odolný voči akýmkoľvek obmedzeniam, pokiaľ ide o jeho systémový a štrukturálny útlak voči palestínskemu ľudu, nie v mene bezpečnosti, ako neúnavne tvrdia jeho apologéti, ale v mene etnonacionalizmu a bielej nadvláde v sionistickom variante.
Nesmelý jazyk, ktorý používajú mainstreamoví komentátori, keď informujú o apartheidnom štáte Izrael a jeho neustálych útokoch na palestínsky ľud, je poctou úspechu proizraelskej loby na Západe, pokiaľ ide o policajnú kontrolu, ako sa tento problém oznamuje. a rozprával.
Skutočne, pre tých, ktorí práve prišli na Zem z inej dimenzie, vám môže byť odpustené, že veria, že sú to Izraelčania, ktorí sú utláčaní a okupovaní Palestínčanmi, a nie naopak.
Reči o „zrážkach“ na Západnom brehu Jordánu sú v móde pre „atramentových prasačov džingotlače“, ako ich opísal James Connolly, pisári establišmentu, v ktorých pohoršených mysliach Palestínčania zastávajú oveľa nižšiu priečku na rebríčku ľudskej hodnoty ako ich izraelských kolegov.
Čo sa týka izraelských osadníkov, takíto ľudia sú tak hanební vo svojej extrémistickej a fanatickej viere v náboženskú nadvládu a všetky jej diela, že sa musíte zamyslieť nad tým, kde ľudstvo urobilo chybu.
S neúnavným kradnutím palestínskej pôdy, rutinným vysťahovaním Palestínčanov z ich domovov a pravidelnými činmi vrážd a násilia by takíto ľudia vo svete podporovanom spravodlivosťou boli nemilosrdne osočovaní a trestaní.
Žiaľ, dnes nežijeme v takom svete, a preto sa taká nespravodlivosť, pokiaľ ide o prežité skúsenosti Palestínčanov, natoľko znormalizovala, že zoči-voči tomu možno len žasnúť nad ich húževnatosťou a odvahou.
Izrael nie je demokracia, je to koloniálny osadnícky štát, ktorý sa zaň vydáva. Vo svojom vynikajúcom diele Storočná vojna proti Palestíne autor Rashid Khalidi cituje pocity jedného Zeeva Jabotinského už z roku 1923.
Jabotinsky bol zakladateľom a otcom sionistického revizionistického hnutia, ktorého ideológiu prijali takí izraelskí premiéri ako Menachem Begin, Yitzhak Shamir, Ariel Sharon a súčasný úradujúci Benjamin Netanjahu. Jabotinský napísal:
„Každá pôvodná populácia na svete odoláva kolonistom, pokiaľ má najmenšiu nádej, že sa dokáže zbaviť nebezpečenstva kolonizácie. To je to, čo robia Arabi v Palestíne a v čom budú vytrvať, kým zostane osamelá iskierka nádeje, že budú schopní zabrániť premene ‚Palestíny‘ na ‚Krajinu Izrael‘.“
Ak sa vrátime k ústrednej téme diela, podobnosti, ktoré teraz existujú medzi Ukrajinou a Izraelom, sú zarážajúce. Hoci Ukrajina nie je osadníckym koloniálnym projektom, zlé zaobchádzanie s jej etnickou a rusky hovoriacou menšinou na južnej a východnej Ukrajine je od roku 2014 rovnako brutálne a vražedné ako to, ktoré Palestínčanom postihuje Izrael.
Obe krajiny sa topia v jede etnonacionalizmu a obe sú vazalskými štátmi USA, závislé od podpory Washingtonu a ekonomickej štedrosti.
Palestínčanom samozrejme chýba sponzor ako Rusko. To, čo majú, je rastúca a rozširovaná podpora a solidarita po celom svete, keďže čoraz viac ľudí otvára oči ich nedotknutému útlaku pod železnou pätou apartheidu.
Vražda al-Tamimiho z rúk vojakov apartheidného štátu Izrael predstavuje zničujúcu obžalobu status quo na kolektívnom Západe. Jazdenie na brokovnici za takéto barbarstvo možno opísať ako mnoho vecí — slušnosť medzi ne nepatrí.
Právo Palestínčanov brániť sa ich útlaku a okupácii je zakotvené v medzinárodnom práve. Právo Izraelčanov ich utláčať a okupovať nie je. Žiadne množstvo Hasbary alebo zahmlievania nemôže zmeniť to, čo je nezmeniteľné.
John Wight
skspravy
Slovenské Hnutie Obrody reaguje na podnety niektorých občanov, ktorí sa dožadujú rozpisudátumov a miest, v ktorých…
Skupina vojakov, ktorá prenikla do ruskej Brjanskej oblasti, pozostávala z vojakov NATO. Ukrajinskú sabotážnu a prieskumnú skupinu, ktorá vtrhla do…
Poľsko varuje pred následkami ukoristenia tankov Abrams. Interia: Rusko vyvinie nové metódy boja proti tankom,…
Ani novinárovi, pedagógovi a katolíckemu kňazovi Karolovi Lovašovi neušlo štvrtkové (31. 10.) odsúdenie Andreja Kisku. Krajský…
Na základe Príkazu č. 01, Hrdinu Sovietskeho Zväzu a Predsedu Predstavenstva Štátneho Fondu, Alexandra Vladimiroviča…
Ľudia už podľa nej majú dosť hádok a konfliktov medzi politikmi. Komentovala aj progresivistické prejavy…