Slovenský progresívny experiment: „Nežný majdan“ negativizmu na zmenu myslenia a moci

Povinnou jazdou na pochopenie, kam sa všetci vezieme (bez ohľadu na to, či si niekto lístok kúpil alebo nie, teda či je aktívny alebo pasívny) je poznať ciele, politickú taktiku a stratégiu boja o moc hlavného progresivistického prúdu neomarxistov, ktorého toky sa vlievajú do globálneho mora.

V podstate stále – ale v čoraz väčšom počte, pri lepšom maskovaní sa cez chrumkavé – nimi vytvorené témy (klimatické ohrozenie, wokeizmus, integrácia či inklúzia, atď.) – ide o ten istý pochod „kultúrnych komunistov Západu“ (čiže progresívcov a liberálnych globalistov) naprieč inštitúciami nielen štátu, ale najmä medzinárodných organizácií či spolkov (OSN, EÚ, NATO…), ktoré istia diktovanie smerovania národných štátov, takže kruh sa diabolsky uzatvára.

V tomto makroprostredí do kruhu pláva aj malá slovenská lodička. V nej situáciu v spoločnosti, politike a vnímanie aj postoje občanov Slovenska, kopírujúcich de fakto politický príliv a odliv, vystihuje jedno jediné slovo: konfrontácia. Názorová, postojová, politická, hodnotová, jednoducho konfrontácia za každú cenu sa vkradla do každej všetkých oblastí spoločnosti a každého človeka, aj keď si o sebe myslí, že ho „politika nezaujíma“, pretože ONI (vyššie opísaní) sa tak jednoducho už rozhodli a našli si u nás pragmatických karieristov, angažovaných fanatikov alebo užitočných idiotov.

Majú v rukách alebo na svojej strane nielen korporátne (mainstreamové) médiá – ktoré cez režimovú propagandu a šírenie negativizmu získavajú ďalšie a ďalšie ovce do globálneho stáda – ale predovšetkým ovládajú technológiu na manipuláciu davu a davového myslenia.

Zatiaľ čo ten druhý pól – národno-konzervatívny – vytvára pokojnú ochraňujúcu a udržiavajúcu energiu lásky (k rodu, rodine, Bohu, národu, národnému štátu/vlasti), liberálno-progresívny pól vytvára negatívnu energiu rušenia tradičného usporiadania spoločnosti, no najmä neustále rozrušuje myseľ ľudí.

A tak všetci, čo sú nespokojní buď s okolím alebo sami so sebou, nemajú oporu v rodine, nemajú pravú vieru v Boha, ani lásku, tak všetci tí sú potom nervózni, rozrušení, nespokojní, negativistickí a skáču sami na háčik udice progresívcov – a proti súčasnej vláde.

Takto sa primárne delí aj naša spoločnosť na dva hlavné – nechápajúce sa a nezlučiteľné (zatiaľ) póly.

Je zrejmé, že to konfrontácia, ktorá je v skutočnosti progresívnymi silami vyvolaná, rozpútaná studená občianska vojna na spôsob „nežného majdanu“ vyvoláva polarizáciu, čiže už jasné delenie na dva veľké tábory…

…ktoré sú nielen nezmieriteľné, ale majú aj iné východiská, iné riešenia a aj iné geopolitické smerovanie.

Aj z dejín a teológie kresťanstva ako náboženstva lásky je zrejmé, že zlo má v tomto svete svoje kráľovstvo, aj poddaných a že láska (vrátane lásky k rodu, rodine, národu) ťahá za kratší koniec. Prečo je to tak vidieť aj z odlišností slovenskej politickej scény.

Národní konzervatívci nechcú cudzie, ale svoje si nedajú, kým globalistickí progresivisti ponúkajú naše cudzím a svoje nielenže nechcú, ale ho zatracujú.

Čiže: prví slúžia svojim, kým tí druhí cudzím a túto (vlasti)zradu volajú buď „vyznávaním (cudzích) hodnôt, alebo medzinárodným „ukotvením“, čiže nevoľníctvom Slovenska bez štipky vlastnej suverenity.

Technologický proces sociálneho inžinierstva s negatívnou energiou delenia však beží ďalej a prejavuje sa aj v podmnožinách konzervatívneho pólu, čo je vážna hrozba práve pre túto ochrannú časť spoločnosti a politiky. Vidieť to nielen na polarizácii kresťanských demokratov, ktorí sa už politicky presunuli a gravitačne obiehajú progresívny pól (nielen u nás, ale aj v únii), ale aj na polarizácii až atomizácii v samotnom národnom politickom spektre.

Z tejto úvahy vyplýva aj akú taktiku zvolia tieto negatívne sily zla v každých voľbách.

Čakajú nás najskôr prezidentské a vzápätí európske. Energia, s ktorou pracujú a ktorá ich ovláda určuje aj ich stratégiu boja. Keďže nemajú pozitívnu energiu lásky, vsadia na negatívnu energiu rozvratu a polarizácie – aj keby hovorili či dokazovali „spojenectvo“.

Preto pre ich kandidáta Korčoka pripravili slogan, že koalícia „nemôže mať všetko“, čiže aj prezidenta, čo je logický, aj historicky ľahko vyvrátiteľný nezmysel. Lenže v takejto polarizovanej atmosfére stádo nebude rozmýšľať, ale len emocionálne reagovať, a to najmä na rozrušujúcu (polarizujúcu) energiu.

Progresívnym extrémistom tak bude stačiť – aj za kolaborujúceho negatívneho postoja súčasnej hlavy štátu – šíriť namiesto energie lásky, vernosti, súdržnosti, ochrany vlasti a či rozvoja národa, len a len energiu negativizmu, ktorá verejnú mienku automaticky spolarizuje, čiže aj umelo vytvára a živí ako perpetuum mobile ďalej konflikty v spoločnosti.

Aj z histórie nacizmu a boľševizmu je zrejmé, že kľúčovým faktorom na manipuláciu davu je strach a nenávisť – ktoré sa ako rybičky v akváriu kŕmia práve negatívnymi energiami s vytváraním obrazu nepriateľa, čiže „tých druhých“ – čiže ideológia.

Táto technológia rozvratu k moci vysvetľuje, prečo súčasná parlamentná opozícia nepočkala na kritiku vlády obligátnych sto dní, ale začala šíriť od počiatku negatívne energie. Ide jej o strategické ovládnutie prezidentského paláca, z ktorého by vysielali tieto sily negatívne energie nielen voči vláde, parlamentu, ale aj a najmä do spoločnosti, aby sa trieštila a verejnosť sala do seba ako špongia ich záporné emócie, ktoré chcú naakumulovať a použiť v budúcich parlamentných voľbách, prípadne aj na vyvolanie ostrého majdanu a prevzatie moci rozrušenou ulicou.

Je tiež jasné, že tie väčšie (globálne) sily, ktorým slúžia ich budú kryť a budiť zdanie „správnosti“ vývoja, čiže totálneho rozvratu spoločnosti a štátu, „lebo zas Fico“…. Pôsobenie tejto rafinovanej technológie podnecujúcej negatívne emócie súčasne vysvetľuje, prečo paradoxne na tejto strane energie zla sa objavujú ako podporovatelia Progresívneho Slovenska vysokoškolsky vzdelaní ľudia.

Zatiaľ čo inteligencia v minulosti, v čase národného ohrozenia a obrodenia stála na strane národa, dnes, v rovnakom ohrození základných hodnôt spoločnosti a národa stojí inteligencia pri Antislovákoch, na námestiach, reve ako bez zmyslov „dosť bolo Fica“ a je schopná Slovensko aj zapredať cudzím záujmom, len aby Slováci neboli vo svojom štáte pánmi doma.

Prečo? Lebo paradoxne inteligencia nerozmýšľa, ale sa spoločensky riadi rozrušenými emóciami s adoptovanými postojmi. Progresivistická technológia rozvratu s infantilnými -izmami a skratkovitými heslami takto žne aj to, čo nikdy nesiala, vrátane neskúsenej mladej generácie, ktorá rovnako viac ako mozog či srdce používa emócie a nemysliace skratky – zaujať „správny postoj“, čiže byť v dave, ktorý sa javí ako hlavný.

Až neskôr všetci prídu na to, že dolu s prúdom plávajú len mŕtve ryby. „Kultúrni komunisti Západu“ (neomarxistickí progresívci) takto so svojou negatívnou energiou rozvratu a konfliktov s tradíciou dokážu doviesť svoje „pokrokové“ stádo len do košiara kultúry smrti.

Tak čo, bratia Slováci, vrátane inteligencie, nie je toto dôvod radšej dvakrát rozmýšľať ako raz sa nechať zvábiť progresívcami k lucídnej budúcnosti cez temné energie?

Rafael Rafaj/skspravy.sk