Peter Pellegrini zložil do rúk predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana ústavou predpísaný sľub a ujíma sa funkcie prezidenta SR. Urobil tak na sobotňajšej slávnostnej inauguračnej schôdzi Národnej rady SR v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave. Fiačan zloženie sľubu v zmysle ústavy potvrdil, čím sa Pellegrini ujal funkcie.
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony,“ citoval Pellegrini Ústavu SR. Ak by sľub odmietol alebo by ho zložil s výhradou, podľa ústavy by voľby prezidenta boli neplatné a nemohol by stáť na čele štátu.
Peter Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor financie, bankovníctvo, investovanie a Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Politickú kariéru začal ako 26-ročný v roku 2002, keď v septembrových voľbách do Národnej rady (NR) SR kandidoval za Smer, dostatočný počet hlasov však nezískal. Za poslanca NR SR bol prvýkrát zvolený v roku 2006. Poslancom parlamentu za Smer-SD sa stal aj po voľbách v roku 2010.
Po predčasných parlamentných voľbách pôsobil v rokoch 2012 – 2014 ako štátny tajomník Ministerstva financií SR. Od júla do novembra 2014 zastával post ministra školstva, 25. novembra 2014 nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD) vo funkcii predsedu NR SR.
Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal po parlamentných voľbách v roku 2016. Počas politickej krízy po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice bol začiatkom marca 2018 dočasne poverený vedením ministerstva kultúry namiesto Mareka Maďariča (Smer-SD), ktorý sa funkcie vzdal.
Prezident SR Andrej Kiska poveril 15. marca 2018 Pellegriniho zostavením novej vlády po tom, ako tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Na čele vlády zloženej zo zástupcov strán Smer-SD, SNS a Most-Híd bol od 22. marca 2018 do 20. marca 2020.
V predvolebnej kampani počas volieb do Národnej rady SR, ktoré sa konali 29. februára 2020, bol volebným lídrom strany Smer-SD.
Zámer založiť novú politickú stranu oznámil Pellegrini 10. júna 2020. Pridalo sa k nemu ďalších desať poslancov parlamentu, ktorí sa dostali do NR SR taktiež na kandidátke Smeru-SD.
Stranu Hlas-SD zaregistrovali 11. septembra 2020 a 28. novembra sa konal ustanovujúci snem, na ktorom ho delegáti zvolili za predsedu novovzniknutej strany. Počas volebného obdobia 2020 – 2023 pôsobili poslanci okolo Pellegriniho ako nezaradení poslanci.
Po predčasných parlamentných voľbách 30. septembra 2023 sa stala strana Hlas-SD spolu s víťazným Smerom-SD a SNS súčasťou vládnej koalície.
Za predsedu Národnej rady SR zvolili poslanci 131 hlasmi Petra Pellegriniho 25. októbra 2023.
Svoju kandidatúru na post prezidenta SR oficiálne oznámil 19. januára 2024 v priestoroch Štátnej opery Banská Bystrica. V prvom kole prezidentských volieb, konalo sa 23. marca 2024, skončil na druhom mieste, keď získal 834.718 hlasov voličov, čo bolo 37,02 percenta. Spolu s víťazom prvého kola Ivanom Korčokom (958.393 hlasov; 42,51 percenta) postúpil do druhého kola, ktoré sa uskutočnilo 6. apríla 2024.
V druhom kole volieb získal Peter Pellegrini 1.409.255 (53,12 percenta) hlasov voličov. Jeho protikandidát Ivan Korčok dostal 1.243.709 (46,87 percenta) hlasov.
Na sneme strany Hlas-SD, ktorý sa uskutočnil 1. júna 2024 v Košiciach, zvolili delegáti za nového predsedu strany Matúša Šutaja Eštoka. Zakladateľ Hlasu-SD a novozvolený prezident SR Peter Pellegrini, ktorému bolo pozastavené členstvo v strane, získal pozíciu zakladajúceho predsedu.
/ hlavnydennik.sk /
Ministerstvo obrany SR podalo v polovici roka 2024 trestné oznámenia, smerované voči kabinetu Eduarda Hegera…
Rusko bolo pred útokom na Ukrajinu hlavným dodávateľom plynu do Európy. Ruský štátom kontrolovaný plynárenský…
Podpredseda hnutia Republika Miroslav Suja sa v rozhovore s redaktorkou Mimi Šramovou vyjadril k aktuálnym…
Vojnový konflikt v Libanone vypukol po takmer roku cezhraničného ostreľovania severu Izraela a následných izraelských…
V situácii, keď podľa denníka Le Monde Francúzsko a Veľká Británia reálne zvažujú, že vyšlú…
Prezident Institutu pro ekonomický průzkum (Ifo) Clemens Fuest upozornil na nesoulad dekarbonizace s udržením energeticky…