V sobotu 6. apríla sa uskutoční v poradí šieste druhé kolo priamej voľby prezidenta Slovenskej republiky (SR). Postúpili do neho Ivan Korčok, ktorého podporilo 42,51 percenta (958.393) voličov, a Peter Pellegrini so ziskom 37,02 percenta, čo predstavuje 834.718 voličských hlasov. Druhé kolá voľby hlavy štátu sa doteraz v SR konali v rokoch 1999, 2004, 2009, 2014 a 2019.
Druhé kolo historicky prvej priamej voľby prezidenta SR sa konalo 29. mája 1999 a zúčastnilo sa ho 75,45 percenta oprávnených voličov. Do druhého kola postúpil kandidát vládnej koalície Rudolf Schuster – dovtedajší predseda Strany občianskeho porozumenia (SOP), podporovaný Slovenskou demokratickou koalíciou (SDK), Stranou maďarskej koalície (SMK), Stranou demokratickej ľavice (SDĽ), ktorý v prvom kole dosiahol 47,37 percenta (1.396.950) hlasov. Jeho protikandidátom v druhom kole sa stal predseda HZDS Vladimír Mečiar, ktorého v prvom kole podporilo 37,23 percenta (1.097.956) voličov.
Víťazom druhého kola sa stal Schuster so ziskom 57,18 percenta (1.727.481) voličských hlasov. Mečiar dosiahol 42,81 percenta (1.293.642) hlasov. Prezidentom sa na nasledujúcich päť rokov stal Rudolf Schuster, ktorého do funkcie inaugurovali 15. júna 1999.
Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar kandidovali aj v prezidentských voľbách v roku 2004. Do druhého kola sa dostal iba predseda HZDS Mečiar, ktorý sa stretol v súboji o post hlavy štátu s predsedom Hnutia za demokraciu (HZD) Ivanom Gašparovičom. V prvom kole získal Mečiar 37,73 percenta (650.242) hlasov a Gašparoviča podporilo 22,28 percenta (442.564) voličov.
Druhé kolo sa konalo 17. apríla 2004 a zúčastnilo sa ho 43,50 percenta voličov. Zvíťazil Gašparovič, pričom dosiahol 59,91 percenta (1.079.592) hlasov. Mečiara v druhom kole volilo 40,08 percenta (722.368) voličov. Funkcie prezidenta SR sa Ivan Gašparovič oficiálne ujal 15. júna 2004.
Druhé kolo tretej priamej voľby prezidenta SR sa konalo 4. apríla 2009 s voličskou účasťou 51,67 percenta. Z prvého miesta do druhého kola postúpil úradujúci prezident SR Ivan Gašparovič, ktorého v prvom kole podporilo 46,71 percenta (876.061) voličov. Druhá po prvom kole skončila Iveta Radičová (občianska kandidátka s podporou SDKÚ-DS, KDH, SMK, OKS), ktorá získala 38,05 percenta (713.735) hlasov.
V druhom kole bol úspešnejší Gašparovič, ktorý dostal 55,53 percenta (1.234.787) hlasov. Radičovej odovzdalo hlas 44,46 percenta (988.808) voličov. Ivan Gašparovič sa tak od 15. júna 2009 stal prezidentom SR na ďalších päť rokov.
Dňa 29. marca 2014 sa konalo druhé kolo štvrtej priamej voľby prezidenta SR, na ktorom sa zúčastnilo 50,48 percenta voličov. Do druhého kola v týchto prezidentských voľbách postúpili predseda Smeru-SD a vtedajší premiér Robert Fico, ktorého v prvom kole podporilo 28 percent (531.919) voličov, a občiansky kandidát, manažér Andrej Kiska so ziskom 24 percent (455.996) hlasov.
Víťazom druhého kola a prezidentom SR s podporou 59,38 percenta (1.307.065) hlasov sa stal Andrej Kiska. Fico dosiahol 40,61 percenta (893.841) hlasov. Andrej Kiska bol prezidentom SR v období od 15. júna 2014 do 15. júna 2019.
V poradí piate druhé kolo voľby slovenskej hlavy štátu sa konalo 30. marca 2019 a zúčastnilo sa ho 41,79 percenta oprávnených voličov. Do druhého kola postúpila občianska kandidátka Zuzana Čaputová, ktorú v prvom kole podporilo 40,57 percenta (870.415) voličov. Jej protikandidátom sa stal podpredseda Európskej komisie a nominant Smeru-SD Maroš Šefčovič, ktorý v prvom kole dostal 18,66 percenta (400.379) hlasov.
Víťazkou druhého kola sa stala Čaputová, ktorá dosiahla 58,40 percenta (1.056.582) hlasov. Šefčoviča volilo 41,59 percenta (752.403) voličov. Funkcie hlavy štátu sa Zuzana Čaputová ujala počas inaugurácie 15. júna 2019. Funkčné obdobie jej končí 15. júna 2024.
hlavnydennik.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…