Slovenské mestá, obce a župy sužujú rekordné straty. Deficit samospráv dosiahol v minulom roku kritickú úroveň a to takmer pol miliardy eur.Vyhliadky na tento rok sú ešte hrozivejšie. Ich strata sa má počas jedného roka až zdvojnásobiť. Napriek intenzívnym rokovaniam medzi Úniou miest Slovenska, premiérom a Ministerstvom financií je riešenie katastrofálneho stavu v nedohľadne. Vláda nemá peniaze.
V decembri minulého roka pripravila vláda rozpočet verejných financií pre roky 2023 až 2025. V ňom schválila deficit samospráv za rok 2022 na 130 miliónov eur. Realita však bola úplne iná, keď skutočná strata za minulý rokdosiahla úroveň neuveriteľných 420 miliónov eur.
Vládou schválený deficit samospráv pre rok 2023 bol vo výške 323 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ho ale vidí na úplne inej úrovni. Výsledok hospodárenia samospráv podľa RRZ dosiahne v tomto roku stratu takmer 1 miliardu eur.
Zákon udáva samosprávam povinnosť dosiahnuť aspoň vyrovnaný rozpočet. Ich príjmy by mali plne pokryť všetky výdavky. V posledných rokoch ale mestá, obce a župy dostali od vlády výnimku. Môžu svoje mimoriadne výdavky pokryť z rezerv, ktoré vytvorili z prebytku hospodárenia v predchádzajúcich rokoch.
Ako uviedli Dáta bez patosu, „vláda pripravila rozpočet na roky 2023-24-25 ku koncu minulého roka s neadekvátnymi očakávaniami. Mierne povedané: klamala sama seba a aj samosprávy.“
V súčasnosti samosprávy nemajú žiadnu možnosť ako problém s podfinancovaním riešiť vo vlastnej réžií, preto žiadajú štát, aby im podal pomocnú ruku. Únia miest Slovenska (ÚMS) zasadla za okrúhly stôl s premiérom Ľudovítom Ódorom a ministrom financií Michalom Horváthom.
„Predmetom rokovania bolo riešenie požiadaviek samospráv, ktoré ÚMS predložila ešte na prvom spoločnom stretnutí 26. mája 2023. Týkali sa najmä financovania a riešenia naliehavých problémov zo strany slovenských miest“, uvádza tlačová správa, ktorú zverejnila ÚMS na svojej web stránke.
Verejné financie na Slovensku dosiahli kritický bod. Slovensko sa v súčasnosti pasuje s výzvami v oblasti verejných financií. Tie sú spôsobené kombináciou rastúceho verejného dlhu a nerovnováhy v rozpočte. Verejný dlh Slovenska v súčasnosti dosahuje rekordnú úroveň. Jeho enormný nárast je výsledkom vysokých výdavkov, nedostatočných príjmov, negatívneho vplyvu pandémie COVID-19 a následnej energetickej krízy na slovenské hospodárstvo.
Okrem nezodpovedných vládnych výdavkov na stav slovenskej ekonomiky vplýva aj veľmi vysoká inflácia, najnižšie reálne mzdy za posledných 20 rokov a aj vysoké úrokové sadzby.
„Aj napriek tomu, že na stretnutiach premiér aj minister financií informovali, že vláda nemá prostriedky na dofinancovanie potrieb samosprávy, oceňujeme, že vláda prijala veľkú časť opatrení, ktoré sme požadovali. Tie umožnia zníženie výdavkov samospráv,“ uvádza ďalej správa ÚMS.
Slovenské mestá, obce a župy vyprázdnili svoje rezervy, aby boli schopné pokryť ich bežné výdavky. Ich rozpočtové deficity dosahujú rekordné úrovne a štát im dokáže podať pomocnú ruku. Tieto mimoriadne vážne problémy zostanú na pleciach budúcej vlády, ktorú si zvolíme v septembrových voľbách.
kryptomagazin.sk
Kyjev sa sťažuje, že pri nočnom útoku na Dnepropetrovsk bola použitá medzikontinentálna balistická raketa RS-26…
Článok pochádza zo „The Altworld“ – čosi ako alternatívny svet a - volá sa „Odhalenie“.…
Technológie od nepamäti zohrávajú kľúčovú úlohu v ozbrojených konfliktoch. Víťazstvo často patrilo tej strane, ktorá…
Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač na predsedu izraelskej vlády Benjamina Netanjahua a jeho bývalého…
Ruský veľvyslanec v Londýne Andrej Kelin medzitým vyhlásil, že Veľká Británia je priamo zapojená do…
Ukrajinské letectvo predtým informovalo o tom, že Rusko pri nočnom útoku použilo medzikontinentálnu balistickú raketu.…