Slovenská advokátska komora a bývalá zástupkyňa Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva JUDr. Marica Pirošíková vyjadrujú podporu Žilinkom vedenej Generálnej prokuratúre

Pohlavári zločinného režimu v súčasnej garnitúre a ich mopslíci v médiách sa pustili do generálneho prokurátora za jeho rozhodutie zrušiť nazákonné obvinenie voči bývalému šéfovi tajnej služby Vladimírovi Pčolinskému.

Na Slovensku sa udial vážny právny precedens, keď generálna prokuratúra vedená Marošom Žilinkom zrušila obvinenia bývalého riaditeľa SIS Vladimír Pčolinského. Urobila tak v súlade s platným Trestným poriadkom, na základe zistenia viacerých pochybení orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní a nedostatku dôkazov, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu, kvôli čomu bol obvinený 175 dní v kolúznej väzbe. Kvôli tomu chce vládna koalícia zúžiť generálnemu prokurátorovi jeho právomoci.

Vládna koalícia chce generálnemu prokurátorovi účelovo zúžiť rozhodovacie právomoci

Z odôvodnenia generálnej prokuratúry vyplýva, že obvinenie Pčolinského bolo založené na rozporných výpovediach kajúcnikov a procesných pochybeniach vyšetrovateľov i špeciálneho prokurátora, bez zabezpečenia jasných dôkazov.

To vyvoláva vo verejnosti podozrenie, že tak ako bolo uvedené v tajnej správe SIS pre najvyšších ústavných činiteľov, pracuje v polícii a na špeciálnej prokuratúre skupina spriaznených osôb, ktorá manipuluje výpovede spolupracujúcich svedkov – kajúcnikov tak, aby mohli obviniť záujmové osoby a postaviť ich pred súd.

Proti generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi sa spustila negatívna kampaň politikov vládnej koalície (okrem SME rodina), niektorých mienkotvorných médií (Denník N, SME či Aktuality.sk), časti Špeciálnej prokuratúry na čele s Danielom Lipšicom a aj zo strany predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu.

Dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda, ktorý nominoval Lipšica na post špeciálneho prokurátora, k inkriminovaným rozhodnutiam generálnej prokuratúry povedal:

„Zásadnú výhradu k postupu generálnej prokuratúry nemám. Dokonca si myslím, že keby k tomu neprišlo, tak by sme v podstate rezignovali na spravodlivosť.“

Politici okamžite volajú po účelovej zmene či vypustení § 363 Trestného poriadku, podľa ktorého konala generálna prokuratúra, proti čomu sa zasa dvíhajú hlasy slovenských advokátov.

Úpravou pre vládnu koalíciu spornej časti Trestného poriadku, vďaka ktorej môže generálny prokurátor zrušiť rozhodnutie v prípravnom konaní, sa bude zaoberať pracovná skupina pod vedením ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Tvoriť ju majú zástupcovia koaličných strán, ako aj odborníci na trestné právo.

Hoci tento paragraf využila GP SR už vo viacerých prípadoch, až pri zrušení obvinení v sledovanej kauze voči exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému to vyvolalo búrku vo vládnej koalícii, ktorá nemá záujem riešiť príčiny nezvládnutia zákonného obvinenia človeka v policajnej väzbe, ale chce oklieštiť právomoc generálneho prokurátora zo zákona.

Šéf prokurátorov Maroš Žilinka, ktorý vo verejnej voľbe v parlamente dostal 132 hlasov zo 150, reagoval na pripravovaný mocenský zásah koaličnej vlády tak, že ak nebude mať generálny prokurátor možnosť zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, stane sa z neho štatista. Generálny prokurátor musí mať podľa neho právo rozhodnúť, ak došlo k porušeniu zákona, aj keď by to malo byť v danej chvíli nepopulárne.

JUDr. Marica Pirošíková: Vyjadrujem plnú podporu generálnej prokuratúre

Výzvu slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike sme zverejnili ešte v januári aj na našom portáli.

Kľúčovým komponentom právneho štátu je podľa signatárov výzvy princíp prezumpcie neviny, ktorý by mal byť plne rešpektovaný. Tento princíp je však masívne porušovaný zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov.

Jedna zo signatárok tejto výzvy advokátka JUDr. Marica Pirošíková z Banskej Bystrice, bývalá zástupkyňa Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva, sa vyjadrila ku krokom generálnej prokuratúry a snahám vládnej moci účelovo oklieštiť právomoci generálneho prokurátora, ktorý nejde ruka v ruke s väčšinou vládnych politikov:

Mnohé nedostatky, ktorým sa výzva spájajúca právnikov z rôznych právnických profesií venovala, boli po jej zverejnení aj preukázané v medializovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR či v nedávnych rozhodnutiach generálnej prokuratúry.

Vyjadrujem plnú podporu generálnej prokuratúre, ktorá si v plní svoju úlohu v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami tak, ako sú dlhodobo formulované v judikatúre ESĽP. Práve preto je významné zachovanie jej právomoci podľa § 363 Trestného poriadku, o ktorú ju chce obrať súčasná politická garnitúra, dlhodobo kritizovaná za porušovanie najzákladnejších princípov právneho štátu.

Uvedené nadobúda na význame po prevalení kauzy tzv. Turecký vrch, ktorá vyvoláva vážne otázniky, pokiaľ ide o zneužívanie inštitútu kajúcnikov zo strany niektorých orgánov činných v trestnom konaní. Odborná verejnosť preto od generálnej prokuratúry očakávala zásadný postoj v tejto veci a využitie jej oprávnení.

Aktivity generálnej prokuratúry, ktorých sme svedkami v uplynulých dňoch, pomáhajú navracať dôveru vo fungovanie právneho štátu na Slovensku. Je preto pochopiteľné, že zareagovala aj Slovenská advokátska komora s tým, že v právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy, na základe ktorej generálny prokurátor postupoval.

Pokiaľ ide o obvinenie vznesené prezidentovi Policajného zboru SR, pripomínam, že v zmysle judikatúry ESĽP vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru SR musí spĺňať požiadavku nezávislosti. V nadväznosti na rozsudky ESĽP došlo v Českej republike k zriadeniu nezávislého orgánu, Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov. Podľa judikatúry ESĽP by tak policajný prezident nemal mať žiadne oprávnenia, ktorými by mohol zasahovať do činnosti Úradu inšpekčnej služby ako nezávislého orgánu vyšetrujúceho trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru SR.

Pokiaľ ide o situáciu spôsobenú prezidentom Policajného zboru SR v súvislosti s prerušením zásahu Úradu inšpekčnej služby, pripomínam, že za súčasného právneho stavu je policajný prezident pri výklade akéhokoľvek vnútroštátneho predpisu v aplikačnej praxi povinný podľa článku 154 c Ústavy SR postupovať v súlade s judikatúrou ESĽP.

Ako bývalá dlhoročná zástupkyňa Slovenskej republiky pred ESĽP zároveň uvádzam, že svojím postupom generálna prokuratúra zabraňuje tomu, aby bola Slovenská republika odsudzovaná na ESĽP za porušovanie práv zaručených článkami 5 a 6 Dohovoru. Je na zamyslenie, prečo reaguje súčasná politická garnitúra tak, ako by chcela politicky ovplyvňovať rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a týmto ju zároveň vyzývam na dôsledné rešpektovanie princípu prezumpcie neviny.

Slovenská advokátska komora: V právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy, na základe ktorej Žilinka postupoval

K avizovanému pokusu vládnej koalície účelovo zmeniť Trestný poriadok v § 363 a zúžiť  právomoci generálnemu prokurátorovi, zaujala jasné stanovisko aj Slovenská komora advokátov:

Znižovanie dôveryhodnosti jednotlivých ústavných inštitúcii a ich predstaviteľov len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania, je neakceptovateľné.

V právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia. Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku. 

Zmeny zákona len kvôli konkrétnych kauzám aj historicky vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo v 21.storočí v Európskej únii nemôžeme dopustiť.

Demokraticky zvolené inštitúcie, ktoré majú ústavné kompetencie a každý verejný činiteľ alebo politický predstaviteľ, musia ísť príkladom pri rešpektovaní ústavy a ústavných práv, osobitne ak ide o otázku osobnej slobody a trestnej politiky štátu.

Znižovanie dôveryhodnosti jednotlivých ústavných inštitúcií a ich predstaviteľov len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania, je neakceptovateľné. Takýmto prístupom sa prehlbuje dezilúzia občanov a ich dôvera v inštitúcie ako také.

Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom v prípravnom konaní v drvivej väčšine prípadov zvrátil nezákonnosť rozhodnutí prokurátorov, či už v prospech alebo neprospech obvinených. Systém bŕzd a protiváh prípravného konania je nevyhnutný pre zachovanie dôvery občanov v to, že Slovenská republika nie iba formálne, ale aj materiálne napĺňa základné atribúty právneho štátu.

Zodpovedným za zákonnosť prípravného konania, „dominus litis – pán sporu“, je v každom právnom štáte zástupca štátu. V prípade Slovenska je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je v rozpore s požiadavkou právneho štátu.

Budovaniu právneho štátu svedčí vždy rozvaha a pokora nositeľov politickej moci a nie náhlivé, do dôsledkov nepremyslené a politicky motivované arbitrárne rozhodnutia.

Uvádzame aj kontrolný zoznam rešpektovania právneho štátu podľa Benátskej komisie z 18. marca 2016, aktuálny kontrolný zoznam je postavený na šiestich elementoch a každý z nich je rozdelený na niekoľko aspektov:

1) Zákonnosť vrátane transparentných, zodpovedných a demokratických procesov prijímania právnych predpisov,

Primát práva

Súlad so zákonmi

Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva

Zákonodarná moc výkonnej zložky moci

Legislatívny proces

Výnimky v núdzových situáciách

Povinnosť implementovať zákony

Súkromné osoby spravujúce verejné veci

2) Právna istota,

Dostupnosť právnych predpisov

Dostupnosť súdnych rozhodnutí

Predvídateľnosť právnych predpisov

Stabilita a konzistentnosť práva

Legitímne očakávania

Zákaz retroaktivity

Nullum crimen sine legeand nulla poena sine legeprinciples

Res judicata

Prevencia zneužitia moci

3) Zákaz svojvôle/arbitrárnosti,

Zákaz diskriminácie

Rovnosť pred zákonom

Rovnosť v právach

4) Prístup k spravodlivosti pred nezávislými a nestrannými súdmi, vrátane preskúmania správnych rozhodnutí,

Nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov

Autonómia prokuratúry

Nezávislosť advokátskej komory

Spravodlivý proces

Prístup k súdom

Prezumpcia neviny

Prístup k ústavnému súdu

5) Rešpektovanie ľudských práv

6) Zákaz diskriminácie a rovnosť pred zákonom

Otvorený list slovenských sudcov na podporu Maroša Žilinku

Od piatkovej noci koluje v mailoch sudcom otvorený list na podporu krokov generálneho prokurátora Maroša Žilinku, na ktorom neustále pribúda počet podpisov. Prinášame Vám jeho úplné znenie:

My, podpísaní sudcovia SR, viazaní zloženým sľubom sudcu, sa nemôžeme nečinne prizerať devastácii právneho štátu, ku ktorej dochádza aj verejne prezentovanou absolútnou neúctou politickej moci a značnej časti médií voči osobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorá sa prejavuje faktickými výzvami k nerešpektovaniu jeho kompetencií ako ústavného orgánu ochrany zákonnosti, chrániaceho práva a zákonom chránené záujmy všetkých fyzických a právnických osôb, ako aj štátu.

Z hľadiska ďalšieho udržania demokratických istôt v právnom štáte považujeme za neakceptovateľné snahy výkonnej a zákonodarnej moci o účelové zmeny zákonných inštitútov slúžiacich na ochranu zákonnosti bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej diskusie.

Ako sudcovia považujeme za absolútne neprijateľnú verejnú degradáciu riadne odôvodnených rozhodnutí generálnej prokuratúry zo strany jej podriadených zložiek justičných orgánov a osôb zodpovedných za výkon svojej funkcie priamo generálnemu prokurátorovi.

Obdobne nevhodne by vyznievala znevažujúca polemika sudcov nižších stupňov so zrušujúcimi rozhodnutiami súdov vyšších inštancií. Takýmto správaním široko tendenčne podporeným politickými a mediálnymi útokmi, ktoré nemajú akýkoľvek objektívny odborný základ, je masívne podkopávaná dôvera spoločnosti v justičné orgány.

K potrebnej dôvere občanov v ústavné inštitúcie a ich predstaviteľov neprispieva ani mediálna dezinterpretácia následkov aplikácie § 363 Trestného poriadku, ktorý zákonný inštitút predstavujúci pre každého občana tohto štátu poistku pred svojvôľou zo strany zložiek verejnej moci, a keďže nezakladá prekážku rozhodnutej veci, nevylučuje ani opätovné začatie trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia, avšak už zákonným spôsobom. Tolerovanie nezákonnosti v činnosti orgánov činných v trestnom konaní je totiž vzhľadom na svoju zásadnú spoločenskú nebezpečnosť vo svojich možných dôsledkoch v príkrom rozpore s proklamovanými reformnými snahami o očistu politického a spoločenského života.

Aktuálne útoky na generálneho prokurátora a politické snahy o zmenu právnej normy iba z dôvodu individuálnych rozhodnutí generálnej prokuratúry v rozpore so spoločenským očakávaním, ktoré je však výrazne formované dlhodobou kampaňou mienkotvorných médií, vyplývajúcou zo subjektívnych názorov úzkeho spektra verejnosti s nedostatočným právnym vedomím, považujeme za mimoriadne nebezpečne podkopávajúce základné istoty občanov v demokratickej spoločnosti a to bez ohľadu na to, či sú motivované snahou o zneužitie moci na politické ciele, alebo iba dôsledkom nevedomosti a nekompetentnosti tých, ktorí takýmito krokmi ohrozujú fungovanie právneho štátu.

Majúc na zreteli základné princípy právneho štátu považujeme za potrebné upozorniť na riziko, že celospoločenská akceptácia a politická podpora takéhoto stavu nebezpečne smeruje k totalitnému režimu, nastolenie ktorého nie je v záujme žiadneho občana spoliehajúceho sa v 21. storočí na ochranu svojich práv ústavnými orgánmi  fungujúcimi v slobodnom demokratickom zriadení.

Zdroj: bystricoviny.sk