Slovanské RODnoverie ako cesta

(Na otázky Slovanov odpovedá Veleslav)

OTÁZKA: Čo je to Slovanstvo?

VELESLAV: Slovanstvo si TY SÁM. Skutočné, autentické, bez masiek, bez prikrášľovania. Účasť na všetkom, čo existuje, na Zemi aj na nebi. Pravý Boží Syn, nie „Boží služobník“. Samotné slovo pochádza zo starých slovanských jazykov. Slovanstvo je teda viera ľudí. Nie niekým vymyslená, ale zrodená samotnou Dušou ľudu. Vlastná kmeňová viera je pôvodná viera. Rodná viera nie je slepá viera v niečo neznáme, ale priame Poznanie, Prírodné a Duchovné, Viera v Rodných Bohov a dôvera v osobnú Duchovnú skúsenosť, ako aj Vernosť Testamentom Predkov.

OTÁZKA: Je podľa vás stále slovanské rodnoverie svetonázorom a postojom alebo náboženstvom?

VELESLAV: Najprv si definujme pojmy. Čo je to „náboženstvo“? V našej dobe toto slovo znamená rôzne veci: zbožnosť, vykonávanie akýchkoľvek rituálov, viera v niečo atď. Ak si zoberieme pôvodný význam latinského slova, ktoré sa skladá z dvoch častí – dostaneme niečo ako „opätovné spojenie“. Spojenie – človek so Svetom, s Prírodou, našou dušou – so Svetovou Dušou, alebo človek s Božstvom. Ak človek necíti svoje odcudzenie od celku, potom je preňho „obnovenie spojenia“ jednoducho irelevantné. Ak neexistuje plnosť zážitku Jednoty, človek bude hľadať spôsob, ako to dosiahnuť. Na rôznych úrovniach chápania bude „náboženstvo“ chápané rôznymi spôsobmi, navyše rôznymi ľuďmi patriacimi k rôznym kultúram, rasám, ktorí získali rôzne vzdelanie atď., atď. (a dokonca aj jedna osoba v rôznych štádiách Cesty), sú potrebné rôzne metódy na dosiahnutie želaného.

OTÁZKA: Aká je súvislosť medzi slovanským rodnoverím a šamanizmom ak vôbec existuje?

VELESLAV: Existuje taká súvislosť. Šamanizmus je dôležitou súčasťou každého národa, zatiaľ čo v rôznych kultúrach má šamanizmus svoje vlastné charakteristické vlastnosti, vrátane národných čŕt. Ale napriek tomu by som neidentifikoval slovanstvo a šamanizmus vo všeobecnosti. Koniec koncov, nie každý dostane príležitosť byť „profesionálnym“ šamanom – rozprávať sa so zosobnenými Bohmi a duchmi atď. Ale na druhej strane, každý plnohodnotný človek, ktorého duša nezhrubla, môže vidieť krásu Prírody, cítiť Život okolo a učiť sa jeho prirodzenej múdrosti, počúvať Tichý Hlas Predkov vo svojom Srdci, odhaľujúci pamäť rodiny a silu rodiny v ňom samom.

OTÁZKA: Povedz mi, Veleslav, aké dôležité sú vonkajšie atribúty – symboly, obrady, slávnostné odevy, chrámy? Koniec koncov, najdôležitejšie je to, čo máte vo vnútri …

VELESLAV: Vonkajšie atribúty sú také dôležité, ako môže forma zodpovedať obsahu. Samozrejme, najdôležitejšie je to, čo máme vo vnútri, dôležitá je podstata, hĺbka nášho chápania. Ale človek by nemal prísne odporovať vonkajšiemu a vnútornému. Ak v nás nastanú nejaké zmeny, je prirodzené, že ich chceme vteliť do im zodpovedajúcich foriem. Vonkajšie je priamym pokračovaním a stelesnením vnútorného. Nie je dôležité, akí ľudia nás budú obklopovať, aké bude naše obydlia, naše oblečenie, naša Zem? Samozrejme, pre rôznych ľudí bude vzťah medzi vonkajším a vnútorným, medzi formou a obsahom odlišný. Preto je taká dôležitá Tradícia, skúsenosť tých, ktorí kráčali Cestou pred nami, ktorí pre seba riešili tie isté problémy, ktoré teraz riešime my. Ako to dokázali Predkovia? Ako im to pomohlo dobre žiť a nasledovať svoju cestu? Ktoré z nich môžeme uplatniť v modernej dobe? Tradícia predsa nie je nemenná dogma daná na všetky časy, nie vynútená povinnosť, ale nahromadená životná skúsenosť, stáročiami overená metóda riešenia určitých problémov.

OTÁZKA: Veleslav, aký máte názor na Velesovu knihu?

VELESLAV: Je zaujímavá, aj keď zďaleka nie nespochybniteľná…je to pokus o pochopenie historickej minulosti a starovekej viery nášho ľudu. Ako každá iná kniha, aj „Kniha Veles“ má svoje silné a slabé stránky, preto by ste z nej nemali robiť kult. Rodnoverie nie je „knižné“ náboženstvo. Naše Sväté Písmo je zázračná Živá Kniha Matky Prírody, je to Zjavenie Božstva vo Vesmíre a v našom Srdci. A my „čítame“ Knihu prírody – žijeme jej stránky ako svoj vlastný život, kráčame po cestách Jej rozprávaní. Semená múdrosti nájdete v každej knihe, ak viete čítať nielen očami, ale aj mysľou a srdcom. Ale nemusíte uctievať knihu, dávajte ju medzi seba a svet, Realita, ktorej sme všetci súčasťou. Akákoľvek kniha, dokonca aj tá najmúdrejšia, je len „ukazovateľom“ na Cestu, a nie jej konečným bodom.

OTÁZKA: Veleslav, aký by mal byť podľa vás pomer Tradície a v modernom Slovanstve?

VELESLAV: Tradícia sú KORENE, osobná Duchovná skúsenosť sú KRÍDLA našej duše. Živá tradícia je prenos Živého ohňa, nie uchovávanie popola. Potrebujeme tradíciu ako určitý druh usmernenia, ako niečo, s čím môžeme spojiť osobnú skúsenosť, a nie ako predmet slepého kopírovania. Nestačí žiť len pre zachovanie tradície!

OTÁZKA: V staroveku mnohé národy (pravdepodobne aj Slovania) prinášali ľudské obete. Mali by moderní Slovania robiť také obete?

VELESLAV: Aj naši pradedovia nosili lykové topánky. Mali by sme aj z tohto dôvodu chodiť v sandáloch? Ľudské obete nie sú znakom slovanstva ako takého, ale určitej doby, určitej úrovne chápania sveta, Bohov a prírody. Každá epocha má svoje vlastné formy, ich názory na svet a spôsoby interakcie s ním. Skutočne nasledovať Tradíciu Predkov znamená nasledovať nie formu, ale Ducha.

OTÁZKA: Domorodí bohovia – sú to „vonkajšie“ živé bytosti, alebo skryté sily a možnosti vo vnútri človeka? Alebo sú Bohovia našimi zbožštenými Predkami? A v tomto prípade potrebujú Bohovia naše uctievanie?

VELESLAV: Povedz mi, kto sú tvoji Bohovia, a ja ti poviem, kto si. Pre niekoho sú Bohovia Sily Prírody, pre iných – aspekty vedomia, pre iných – Predkovia Predkov … Ľudia vidia Bohov takých, akí sú: telesný človek vidí Bohov stelesnených v tele, v Prírode, u svojich starých otcov a pradedov; duchovný – v niektorých špekulatívnych Obrazoch, ktoré v ňom vyvolávajú pocit úcty, duchovnej bázne a hlbokej citovej väzby. To všetko sú len rôzne spôsoby opisu Neopísateľného, Veľkého Tajomstva, na prahu ktorého existuje Človek. „Neuctievame“ našich domorodých Bohov – oslavujeme ich v našom srdci, oslavujeme ich tichou výzvou, slovom a skutkom, a prostredníctvom oslavovania obnovujeme naše spojenie s Nimi, spojenie, ktoré máme od narodenia. Nekŕmia sa krvou obetí a nepožadujú pre seba naše jedlá. Človek „nekŕmi“ Bohov, ale svoje predstavy o Nich. A treba priznať – tieto myšlienky sa vďaka praktizovaniu obradov stávajú silnejšími, významnejšími v Obraze Sveta toho, kto prináša potreby Bohov, ako sa hovorí, „celým srdcom“. Niektoré magické techniky sú založené na tomto princípe, ale to nemá nič spoločné s duchovným sebapoznaním – poznaním našej pravej prirodzenosti.

OTÁZKA: Veleslav, na jednom z obradov, ktoré sme viedli, ste povedali, že prednes obradu má hlboký psychologický význam.

VELESLAV: Keď rituálny chlieb obíde kruh zhromaždených a účastníci obradu naň položia ruky so želaním pre dobro seba a svojich príbuzných, v ľudskej mysli sa vytvorí zodpovedajúci zámer, ktorý najprv existuje v duchu. Potom, keď požiadavka, s ktorou je táto myšlienka spojená, je vložená do ohňa a pomaly dohorí, prechádzajúc zo sveta Odhalenia do Iného sveta, sveta Bohov a Predkov, myšlienka tiež prechádza zmenami. Z „denného“ vedomia človeka prechádza do podvedomia – do úrovne, kde Vôľa človeka je jedno s Božskou Vôľou. Tam sa z verbálnej frázy, ktorá zamestnávala myseľ, mení na Vôľový impulz samotnej Duše Vesmíru, čiže sa stáva účinnou Silou schopnou spôsobiť určité zmeny vo Svete. Ale aby sa tak stalo, človek by nemal zaobchádzať s obradom ako s formalitou, ale vložiť do obradu svoju dušu. Svet sa nezmení, pretože sme „spálili chlieb v ohni“, ale ak svoju vôľu zameriame na požiadavku prinesenú bohom, rituálny chlieb a posvätný oheň, výsledok na seba nenechá dlho čakať.

OTÁZKA: Veleslav, bol som na vašich vzdelávacích besedách. Prečo pri zobrazení Kolesa roka umiestňujete Koljada na vrch a Kupala na spodok? Má Slnko veľkú silu na Koljadu? A ešte jedna vec – povedzte nám o Kolovrate

VELESLAV: Existujú dva hlavné prístupy, dva posvätné princípy – polárny a solárny. Polárny princíp potvrdzuje nadvládu Ducha, Pólu, Severu. Slnečné – nadvláda Slnka ako počiatku, ktorý dáva život na Zemi. V podstate tieto dva princípy si neprotirečia, ale dopĺňajú sa. Znamenie Kolovrat symbolizuje Slnko. Ale na rozdiel od rovnostranného kríža symbolizuje Slnko nie statické, ale dynamické, vykonávajúce rotáciu. Ten neviditeľný Ost, okolo ktorého prebieha Rotácia – nehybný Stred Kolovrat – symbolizuje Rodový stĺp sveta, svetovú os, duchovný stred sveta, pól. Centrom Kolovratu je Duch, perifériou Hmota, žijúca podľa zákonov Kolovratu, Večného návratu. Duch sa poznáva cez Hmotu. Duch, ktorý si oblečie telesné formy, začína svoj „zostup“ do foriem hmoty, byť vtiahnutý do kyvadla tohto sveta a potom sa „vrátiť“ do svojho Zdroja – nehybného Stredu.

Prvá fáza sa nazýva Cesta odstránenia alebo Cesta rozvoja Veles („Špirála ducha“), vykročenie, po ktorom sa človek akoby „sťahuje“ zo svojho Duchovného centra do sveta, do všednosti. Druhá fáza sa nazýva Cesta návratu, alebo Cesta návratu k Zdroju. Bod prechodu z jednej fázy do druhej je označený Prorockým volaním – Tichým Volaním našej pravej prirodzenosti, prebudením Duchovného Srdca človeka. Na moderných geografických mapách Sever zodpovedá vrcholu a Juh – spodku Na posvätnej mape sveta má každý zo svetových strán svoju vlastnú korešpondenciu s prírodným živlom: Sever – Zem, Juh – Oheň, Západ – Voda, Východ – Vzduch. Sever je tiež duch a juh je hmota. Sever – ponorenie sa do seba, duchovné sebapoznanie, pobyt vo vlastnom Centre, Duchovné Srdce. Juh je cesta von, rozkvet telesného, svetského, kypenie Životných Síl v tele, v Prírode, vo svete Odhalenia.

OTÁZKA: Takže koniec koncov – Polyteizmus alebo monoteizmus – je veľa Bohov alebo je Boh jeden?

VELESLAV: Tu nie je žiadny rozpor. Jediný sa prejavuje v mnohých tvárach. Svet je jediným organizmom a všetko-Boh je jediným vedomím tohto organizmu. Svet je zároveň mnohostranný, mnohorozmerný, ako človek. Sme multidimenzionálne bytosti, žijeme vo Svete stvorenom Bohmi a Bohovia sídlia v nás a prejavujú sa cez nás. Ale KRÁSA JEDNÉHO je v jeho rozmanitosti, v mnohosti jeho prejavov. Môžete to nazvať Univerzálnou hrou. Dá sa povedať, že všetci sme časťami Jediného Vedomia a prostredníctvom nášho sebauvedomenia si uvedomujeme seba samého. Táto hra presahuje naše chápanie, no napriek tomu sme všetci neoddeliteľnou súčasťou tejto Hry. Tým, že sa stotožňujeme s našimi telesnými formami, meníme sa na predmety Kozmickej, Božskej Hry. Uvedomujúc si svoju pravú povahu mimo všetkých mien a foriem.

OTÁZKA: Aký je konečný cieľ duchovného rozvoja?

VELESLAV: Existencia je proces, prúd Božského vedomia, nekonečne prúdiaci z Večnosti do Večnosti. Šíp vystrelený z luku má svoj účel. Môžeme povedať, že cieľom Duchovného rozvoja je Duchovný rozvoj, Tanec bohov a my všetci sme súčasťou tohto tanca. Tento tanec je bezpríčinný, a preto nemá žiadny racionálny účel. Toto je cesta bez cesty. Toto je Večný výstup na horu, ktorej vrchol je zároveň všade a nikde. Preto sa hovorí: „Po výstupe na vrchol pokračujte vo výstupe…“

Časopis „Rodnoverie“ číslo 3