Nadácia Milana Šimečku zrealizovala v spolupráci s agentúrou Focus v júni 2022 na vzorke 1005 respondentov a respondentiek prieskum postojov slovenskej verejnosti k ľuďom utekajúcim z Ukrajiny, ktorí ostali na Slovensku. Uvádza to v tlačovej správe Ivana Kohutková z Nadácia Milana Šimečku.
Zo záverov prieskumu postojov občanov k ľuďom utekajúcim z Ukrajiny, ktorí ostali na Slovensku vyplynulo, že začínajú pociťovať obavy z toho, že dlhodobá podpora utečencov a utečeniek pôjde na úkor domáceho obyvateľstva. Ľudí z Ukrajiny sú aj napriek tomu ochotní prijať, musia sa ale prispôsobiť slovenskej spoločnosti a nesmú byť príliš odlišní.
Až 89,9 percenta opýtaných si myslí, že štát by sa mal starať viac o vlastných občanov a občianky, nie o všetkých bez rozdielu.
Väčšina respondentov a respondentiek (81,2 percenta) podporuje názor, že pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny ide na úkor slovenského obyvateľstva.
Až 72,2 percenta ľudí si dokonca myslí, že štát momentálne prehliada aj podporu iných cudzincov a cudziniek žijúcich na Slovensku.
Až 90 percent slovenskej verejnosti sa podľa Nadácie Milana Šimečku hlási k názoru, že ak chcú byť ľudia z Ukrajiny prijatí v slovenskej spoločnosti, mali by sa o to usilovať najmä oni sami.
Podľa nadácie je však integrácia cudzincov a cudziniek obojstranný proces, v ktorom okrem štátu zohráva kľúčovú úlohu aj slovenské obyvateľstvo. Významná časť opýtaných (25,3 percenta) by ľudí utekajúcich z Ukrajiny nikdy v našej spoločnosti vôbec neprijala.
„Z výskumu vyplýva, že hoci sme na Slovensku zaznamenali historicky najväčšiu vlnu solidarity s ľuďmi na úteku, ukazuje sa, že táto situácia prináša mnohé obavy a neistoty. Je to prirodzené a pochopiteľné, o to viac je dôležité pracovať nielen s prichádzajúcimi, ale aj širokou verejnosťou. Slovensko má množstvo odborníkov a odborníčok na začleňovanie ľudí z cudziny do našej spoločnosti, ktorí môžu byť nápomocní štátu i samosprávam,“ uviedla Veronika Fishbone Vlčková, riaditeľka Nadácie Milana Šimečku.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že osoby prichádzajúce z Ukrajiny by mali prijímať slovenský spôsob života, mali by sa mu vedieť rýchlo prispôsobiť a mali by byť pre Slovensko „prínosné“.
Respondenti považujú za úplne dôležité, aby človek, ktorý chce žiť na Slovensku, prijímal spôsob života na Slovensku (32,7 percenta) a mal potrebnú pracovnú kvalifikáciu (24,8 percenta), aby to nebol moslim alebo moslimka (24,8 percenta), Róm či Rómka (22,4 percenta).
Pre právo usadiť sa na Slovensku považovalo za úplne dôležitú znalosť slovenčiny 21,8 percenta opýtaných, dobré vzdelanie 19 percent opýtaných alebo farbu pleti (aby bol beloch, označilo za úplne dôležité pre 16,3 percenta opýtaných). Aby človek prichádzal z kresťanského prostredia bolo úplne dôležité pre 16 percent opýtaných.
„Veríme v rýchle ukončenie vojny, ale 80 percent utečencov a utečenkýň bude chcieť alebo musieť zostať v tejto krajine. Prečo to Slováci a Slovenky vnímajú ako hrozbu, a nie ako príležitosť?” pýta sa Olesia Paskarenko, Ukrajinka žijúca dlhodobo na Slovensku.
Respondenti tiež hodnotili, nakoľko budú ľudia pre Slovensko prínosom alebo záťažou. Za prínosných ich považuje približne jedna tretina opýtaných. Naopak, ako záťaž ich vníma až 63,5 percenta ľudí. V dôsledku vojny na Ukrajine požiadalo vyše 77 000 ľudí z Ukrajiny o dočasné útočisko na Slovensku. Veľká časť z nich sa plánuje vrátiť, no niektorí sa tu aj po skončení vojny rozhodnú usadiť natrvalo.
„I keď v názoroch na viaceré aspekty týkajúce sa prijímania utečencov z Ukrajiny cítiť v slovenskej spoločnosti väčšinovo prevažujúci etnocentrizmus, tak z hľadiska preferovaných straníckych postojov možno identifikovať medzi obyvateľmi predsa len určité rozdiely.
Napríklad, v otázke prínosu alebo záťaže ukrajinských utečencov, ktorí sa rozhodnú po skončení konfliktu ostať na Slovensku, je medzi voličmi koaličných strán takmer dvojnásobný podiel takých, ktorí ich považujú za prínos (44 percent) v porovnaní s voličmi opozičných strán (24 percent).
Podobne je to napríklad aj v prípade názoru, či by mal náš štát ľuďom utekajúcim z Ukrajiny vytvárať podmienky, aby tu mohli žiť dôstojný život: medzi voličmi koaličných strán súhlasia s týmto názorom takmer dve tretiny z nich (64 percent), zatiaľ čo medzi voličmi opozičných strán sú to len niečo viac ako dve pätiny (44 percnet),“ zhodnotil Martin Slosiarik, riaditeľ agentúry Focus.
skspravy
My, podpísaní občania Slovenskej republiky sa týmto obraciame na Vládu Slovenskej republiky, aby prostredníctvom svojich…
Ruský prezident Vladimir Putin koncom októbra vyhlásil, že verí, že Západ si vypočul jeho varovanie…
Ruský prezident Vladimir Putin koncom októbra vyhlásil, že verí, že Západ si vypočul jeho varovanie…
Politický analytik, publicista a historik Eduard Chmelár predpokladám, že skutočným zámerom Bidenovej administratívy je skomplikovať…
Čínsky prezident Si Ťin-pching povedal, že otázka Taiwanu, demokracia a ľudské práva, cesta a systém…
"Pozrite si toto video." Apeluje právnik Peter Weis. A po ňom si položte napríklad túto otázku: Kto profitoval…