Slová „dezinformácia“ a „konšpirácia“ – verbálna sedlačina slniečkárskych intelektuálov v štýle univerzálneho slova „oné“

Ak je dezolátny brúk úplne neznalý vecí a slniečkárskych stratégií, tak začne vo svojom zápale dokazovať, že nekonšpiruje, pričom sa dokonale vyčerpá. Slniečkár sa smeje, z pocitu moci a Olympu vychutnáva, že on nič nemusí dokazovať, nemusí sa obhajovať, on má čarovné slovká, ktoré nútia dezolátneho brúka z najnižších poschodí sveta šplhať sa za ním na dúhový Olymp, a tam sa vrtieť v zápale dokazovania pravdy, píše vo svojom článku Branislav Michalka.

Pokiaľ nemáte na nejakú nepríjemnú informáciu argumentmi podložený a vyhranený názor a už neviete čo ďalej povedať, alebo aj máte argumenty, ale neviete ich sformulovať, či dokonca máte argumenty, viete ich aj povedať, ale sa bojíte a zároveň ašpirujete na stoličku v kaviarni, funkciu v mimovládnej organizácii alebo na aktívne laické kráčanie po synodálnej ceste, je tu pre vás nová užitočná pomôcka.

Naši predkovia mali univerzálne slovko „oné“, v starom Uhorsku obohatené o variant „izé“. Toto slovo nahrádzalo všetky ostatné slová a zároveň signalizovalo takéto vnútorné mentálne situácie v dušiach ich vypúšťačov:

– neviem sa presne a správne vyjadriť;

– zabudol som, ako sa to;

– však viete, čo myslím.

K dokonalosti doviedla použitie tohto slova stará mama jedného môjho známeho, ktorá pri zhliadnutí nemravnej scény v televízii, vzhľadom na to, že ju ako ženu z vidieka pohoršila, vbehla rozrušená do kuchyne a referovala zvyšku rodiny v spisovnej záhoráčtine: „Tí oní v tom oném, ondzili tú onú!“

Či sa už nachádzate v stave podobného akútneho rozrušenia nad ohavnými dezolátmi, alebo naopak, s bohorovným pokojom zhliadate z dúhového a pokrokového Olympu na pozemské hemženie úbohých tmárskych, zaostalých a spiatočníckych „brúkov“, aj vy sa môžete dostať do situácie, keď vás tento neposedný, nepoučiteľný a dotieravý hmyz privedie do rozpakov svojím zákerným spiatočníckym bzučaním.

Čo robiť? Je to jednoduché, musíte si vziať príklad práve od tých menej intelektuálne vybavených bratov a sestier, ktorými tak pohŕdate a osvojiť si nejaké univerzálne slovko, ktorým vyriešite každú náhlu verbálnu indispozíciu. Nemôže to byť samozrejme niečo vulgárne, mastné, bôčikovské, paprikové, haluškové a kapustové. Musí to byť niečo nadmieru voňavé, intelektuálne, pokrokové a decentné, priam slušné. Veď ide predsa o slušné Slovensko.

A už tu máme aj prvé lastovičky. Sú nimi slová „dezinformácia“ a „konšpirácia“.

Keď už unavený, do slniečkova opálený intelektuál nevie, ako ďalej zareagovať na rôzne bakané informácie, tak sú naporúdzi ako verní priatelia v núdzi. Aké sú to „bakané informácie“? To sú také informácie, v ktorých sa vysokí zodpovední svetoví činitelia vyjadrujú (omylom, z neopatrnosti či z machiavelliovskej roztopašnosti) tak, že to potvrdzuje predošlé tvrdenia spiatočníckych a tupých dezolátov.

Tupý dezolát vo svojej nenávistnej zákernosti vypátra vyjadrenie nejakého vysokého svetového „ľýďra“ a bez toho, aby mu vôbec rozumel (veď čomu už aj môže dezolát rozumieť, okrem kapusty a krumpľov) ich začne dobrému a zodpovednému pokrokovému intelektuálovi strkať smradľavé pod nos. Zaskočený držiteľ rána stuhne, habká, krúti sa ako červy v zaváraninovom pohári uja rybára, na brehu odpadkami dekorovaného jazera, a nevie ako ďalej.

Avšak nato je intelektuálom, aby sa na rozdiel od úbohého dezoláta vynašiel. S bohorovným pokojom na Olymp sa navrátivšieho titána, mávne rukou smerom k dezolátnemu brúkovi a neohrozene vyhlási:

„To je len ďalšia typická dezinformácia.“

Nešťastný dezolátny brúk, zasiahnutý týmto očistným intelektuálnym sérom, väčšinou začne prskať a vyťahovať ďalšie argumenty, spájať ich do logických súvislostí, dokazovať kontext. Vtedy nasleduje druhá fáza dúhovej obrany:

„No jasné, už konšpirujete. To sú typické konšpirácie!“

Ak je dezolátny brúk úplne neznalý vecí a slniečkárskych stratégií, tak začne vo svojom zápale dokazovať, že nekonšpiruje, pričom sa dokonale vyčerpá. Slniečkár sa smeje, z pocitu moci a Olympu vychutnáva, že on nič nemusí dokazovať, nemusí sa obhajovať, on má čarovné slovká, ktoré nútia dezolátneho brúka z najnižších poschodí sveta šplhať sa za ním na dúhový Olymp, a tam sa vrtieť v zápale dokazovania pravdy.

Drahí brúci, takto sa nikam nedostanete. Na slniečkársku bandu neplatia diskusie. Oni majú moc, oni nepotrebujú diskusie. Diskutovať začnú, až Boh dá (ak dá) a budeme mať moc my. Tak ako to robili dvesto rokov, keď lákali kobru pokroku z koša svojím pišťaním. Vtedy sa samozrejme diskusie dovolávali a strašne o ňu stáli. Tak ako teraz vy. Lenže karta sa obrátila a je po diskusii…

Preto najlepší postup, ako si uchovať sviežu myseľ je: zaútočiť na slniečkára, povedať svoj názor, poskytnúť vyhlásenie a potom ako maršal Pétain pred súdom, zrolovať svoje prečítané vyhlásenie, sadnúť si a ignorovať všetky slniečkárske výkriky. Nech sa unavujú slniečkári, prečo by ste sa mali unavovať vy?

Aj tak sa už nič nové nedozviete. Všetky podstatné karty ľudského poznania, prirodzeného aj nadprirodzeného sú už rozdané, svoje túzy ste už ukázali, tak nech sa potia vaši súperi.

A pokiaľ ich chcete úplne zničiť – priznajte sa. Áno, sú to dezinformácie a ja som starý konšpirátor. Prečo? Baví ma to. Mám takú záľubu. Takého koníčka.

Každý by mal predsa mať nejakého koníčka. Pomáha to v rodine, v manželstve a zrejme aj v reholiach a vo farnostiach. Tak si trošku zakonšpirujeme a zadezinformujeme. A potom sa pozerajme ako slniečkári robia… oné…, no šak viete… to…, jak sa to… oné…, šak viete…

Auto: Branislav Michalka

Zdroj: christianitas.sk