Skutočná sila Západu, či len obyčajná propaganda?

Rozšírené presvedčenie o vojenskej všemohúcnosti Západu, ktoré sa v našej verejnej mysli formovalo celých tridsať rokov nepretržitého úsilia liberálnej propagandy, v skutočnosti dostatočné opodstatnenie nenachádza.

Britský generál vo výslužbe Sir Richard Barrons (na obrázku), bývalý veliteľ štábu spojeneckých síl Veľkej Británie, prišiel so senzačným odhalením britskej vojenskej slabosti.

„Rusko je zjavne nahnevané a vyzbrojuje sa, takže ich schopnosti budú obnovené, a keď prestane streľba na Ukrajine, Rusko obviní nás… Už sme v konfrontácii s Ruskom. Práve teraz sme sa rozhodli urobiť pre to veľmi málo.

Počas studenej vojny bola armáda vždy pripravená bojovať za štyri hodiny. Keď sa skončila studená vojna a Spojené kráľovstvo prestalo cítiť existenčné riziko, všetko bolo demontované…

Teraz nám bude trvať 5 až 10 rokov, po oznámení prekvapivého ruského útoku, kým sa s tým vysporiadame… Je to hlboké sklamanie.

Rozdiel v moci medzi Britániou a Ruskom je markantný. Spojené kráľovstvo má približne 137.000 vojakov, 227 tankov a 5015 obrnených vozidiel.

Kým Rusi… majú 1,350.000 vojakov, 12.420 tankov a vyše 30.000 obrnených vozidiel. Kremeľ má vo svojom námorníctve približne 605 lodí v porovnaní so 70 v Spojenom kráľovstve, ktoré má vo svojej flotile dve lietadlové lode a šesť torpédoborcov.“

A teraz o tom, ako to všetko treba chápať. Po prvé, nezanedbateľný je moment, že tento článok, podľa vyjadrenia samotnej britskej publikácie, schválilo najvyššie britské vojenské velenie.

„Dôstojník sa úprimne vyjadril v rozsiahlom článku o budúcnosti armády pre „British Army Review“, ktorého zverejnenie schválili Ben Wallace (minister obrany – pozn. red.) a generál Sir Patrick Sanders, náčelník generálneho štábu.“

Pokiaľ ide o súčasných predstaviteľov rezortu obrany, ich motívy sú viac než transparentné. Práve teraz v Londýne prebieha zúrivá hádka o veľkosť budúceho navýšenia vojenského rozpočtu. A armáda, samozrejme, všemožne dramatizuje situáciu, aby získala čo najviac peňazí.

Zdalo by sa, že kruh je uzavretý a už sa niet o čom baviť. A starý generál práve nakreslil na mieru vyrobený horor, ktorý jeho kamaráti z vojenského rezortu súrne potrebovali.

Nie je to však celkom pravda, alebo skôr vôbec. Pretože informácie o stave britských ozbrojených síl uvádzané Richardom Barronsom nie sú vycucané z prsta, ale presne zodpovedajú všetkým dostupným údajom o skutočnom stave súčasných Ozbrojených síl NATO vrátane Spojeného kráľovstva. Čo je naozaj v rozmedzí od žalostného až po katastrofálne.

Mimochodom, presne to isté, čo sa týka pomeru vojenských spôsobilostí Ruska a Západu, v týchto dňoch vysvetlil ruský prezident Vladimir Putin:

„Určite hrozby existujú. Keď sú zbrane dodávané do krajiny, s ktorou máme konflikt, je to naozaj hrozba,“ odpovedal prezident na otázku, či dodávky západných zbraní Ukrajine predstavujú hrozbu pre Ruskú federáciu. Dodávky munície na Ukrajinu sú však len pokusom o predĺženie konfliktu.

V priebehu dňa Ukrajina spotrebuje asi 5.000 nábojov, pričom v Spojených štátoch sa mesačne vyrobí len 14.000-15.000 nábojov.

Ruský obranný priemysel sa zase veľmi rýchlo rozvíja, vyrobí trikrát viac munície, ako dokážu dodať na Ukrajinu.

„Podpaľači plánujú poslať na Ukrajinu 420 alebo 440 tankov, tu je všetko také isté ako pri munícii. Počas tejto doby vyrobíme nové a zmodernizujeme existujúce tanky v počte vyše 1.600. Celkový počet tankov ruskej armády trojnásobne prevýši počet tankov Ozbrojených síl Ukrajiny.“

Prezident Ruska operuje s konkurenčnými číslami a faktami, ktoré potvrdzujú opodstatnenosť jeho kritického postoja k súčasným vojenským spôsobilostiam NATO. Britský generál vo vzťahu k ozbrojeným silám vlastnej krajiny hlási takmer to isté.

Navyše, samo o sebe súčasné rozhadzovanie Západu v rozmedzí od vyhrážok celému svetu až po náznaky „poslednej ofenzívy“ Ukrajiny, po ktorej bude jej vojenská podpora zastavená, hovorí presne o tom istom.

O to prekvapujúcejšie je počuť od mnohých miestnych „vojenských odborníkov“, vrátane tých, ktorí sa nikdy neobťažovali slúžiť v žiadnej armáde, opačné vyhlásenia. Deň čo deň zo všetkých kútov počuť len o „neporovnateľných vojenských schopnostiach Západu“, že „superšpecialisti NATO pripravujú najlepších ukrajinských vojakov na svete“. A o tom, že Západ klame a robí sa vyčerpaným, no v skutočnosti má nespočetné zásoby zbraní a munície.

A to všetko vždy vyústi do momentu, ktorý je pre Rusko veľmi smutný. Vraj, sme v prdeli a nemáme žiadnu šancu. Vraj Si Ťin-pching, tak ako prišiel, aj odišiel a nič sa nezmení a nikto nám nepomôže.

Vždy som to vnímal ako zvláštne a nepochopiteľné. Odkiaľ sa berie taká masová skľúčenosť, a prečo sú títo ľudia takí presvedčení o nadradenosti Západu? O to zvláštnejšie sa mi to zdalo, človeku, ktorý počas rokov služby v sovietskej armáde a potom ako vojenského novinára dlhé roky študoval vojenský potenciál Spojených štátov a NATO.

A nikdy, zdôrazňujem, nikdy sa ma nezmocnil pocit akejsi neprekonateľnej nadradenosti Západu a beznádejnosti našich pokusov vzoprieť sa mu. Áno, mali moc. Ale ani zďaleka nie takú nepredstaviteľnú. A v kombinácii s množstvom veľkých nedostatkov a fatálnych defektov nie sú takí neporaziteľní. Čo, mimochodom, plne potvrdzujú pre Západ smutné výsledky jeho nedávnych vojen proti zďaleka nie najvyspelejším štátom.

Môj zmätok časom prerástol do presvedčenia, že čím menej človek vie, tým má väčšie oči od strachu a tým je bezbrannejší voči vonkajším vplyvom.

A teraz možno to najzaujímavejšie. Ilustrácia toho, odkiaľ takpovediac rastú rohy. Predstavujem niekoľko obrázkov o pomere vojenských síl Ruska a Západu, ktoré boli donedávna masívne publikované vo verejných ruských mediálnych zdrojoch. A ktoré boli najčastejšie jednoducho prevzaté zo západných publikácií. Účelom týchto publikácií, berúc do úvahy, aká je miestna liberálna tlač, bolo jednoducho oklamať ruskú spoločnosť práve v duchu úplnej beznádeje konfrontácie so Západom. Vraj, akokoľvek sa na to pozrieme, nemáme inú možnosť, len sa tomuto všemocnému monštru podriadiť.

Tu si pozrite niekoľko takýchto obrázkov z roku 2015. A nezmenené boli dlhých tridsať rokov.

Takmer vo všetkých ukazovateľoch, snáď s výnimkou jadrových zbraní, ktorých použitie, ako bolo napísané v tých istých publikáciách, je „úplne nemysliteľné“, vidíme úplnú a drvivú prevahu Západu. Len tankov má NATO 15.000!

A teraz porovnajte s tým, čo dnes hovorí britský generál vo výslužbe o situácii s tankami v jednej z kľúčových mocností bloku NATO:

„Spojené kráľovstvo má 227 bojových tankov „Challenger 2“, hoci len 157 je k dispozícii na operácie počas 30-dňového operačného obdobia. Zatiaľ čo Rusko má 12.420 tankov.“

A britská armáda v rámci v NATO nie je v žiadnom prípade výnimkou, ale skôr typickým prípadom. V armádach Francúzska a Nemecka nie je situácia s tankami o nič lepšia.

Každý má, samozrejme, právo veriť tomu, čomu chce. Vrátane dlhoročnej západnej propagande o neobmedzenej všemohúcnosti Západu. Aj napriek evidentnému zameraniu takejto propagandy na demoralizáciu ruskej spoločnosti.

No mne, ako vojakovi po dlhé roky zapojenému do posudzovania skutočných, a nie obrazových bojových potenciálov Ruska a Západu, je oveľa bližší pohľad prezidenta Ruska, ktorý ako dobre informovaný človek, si je dobre vedomý toho, čo Západ naozaj má a čo treba zvážiť. A čo je propagandistická dymová clona navrhnutá tak, aby zakryla medzery v jeho opotrebovanom a deravom brnení.

Jurij Selivanov špeciálne pre News Front