Skupina G7 sa desí strácajúceho ekonomického vplyvu vo svete a zúfalo nalieva miliardy dolárov do alternatívy čínskej hospodárskej iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“ – známej ako Nová hodvábna cesta. Neziskovska Oxfam už obvinila G7 zo zodpovednosti za vyvolávanie hladomoru vo svete, zatiaľčo korporácie zarábajú brutálne peniaze

Mohli by odpustiť dlhy chudobných krajín“ alebo „zdaniť nadmerné zisky potravinárskych a energetických korporácií,“ alebo „zakázať biopalivá“, čím by sa úroda mohla použiť na výrobu potravín, namiesto výroby energie, uvádza humanitárna organizácia Oxfam.

Štáty G7 sa rozhodli investovať do infraštruktúry menej prosperujúcich krajín sveta až 600 miliárd dolárov, pričom USA zaplatia v nasledujúcich piatich rokoch jednu tretinu účtu. Oznámenie bolo zverejnené v nedeľu počas summitu G7 v Nemecku. Peniaze by mali konkurovať čínskej iniciatíve „Jedno pásmo, jedna cesta“.

Americký prezident Joe Biden po boku ďalších lídrov skupiny G7 uviedol, že západné krajiny sa zaväzujú „financovať kvalitnú, vysokoštandardnú a udržateľnú infraštruktúru v rozvojových krajinách a krajinách so strednými príjmami“. Bez toho, aby menovite spomenul Čínu, povedal, že to, čo robí skupina G7, je „zásadne odlišné, pretože to vychádza z našich spoločných hodnôt“.

USA už dlho obviňujú Čínu, že svoje bohatstvo používa ako zbraň tým, že investuje veľké prostriedky do krajín v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Trumpova administratíva tvrdila, že Peking voči svojim dlžníkom uplatňuje „diplomaciu dlhovej pasce“, keď ponúka pôžičky, ktoré príjemcovia nakoniec nemôžu splatiť, a ako zábezpeku si berie už vybudovanú infraštruktúru.

Čína toto tvrdenie odmieta a tvrdí, že z jej globálnych investícií do infraštruktúry, ktoré sa odhadujú na 2,5 bilióna USD, profituje nielen ona, ale aj cieľové krajiny. Veľká časť peňazí ide do takých oblastí, ako sú cesty a prístavy, čo Číne umožňuje lepší fyzický prístup k zahraničným zdrojom a trhom.

Od spustenia programu pred takmer desiatimi rokmi sa USA a ich spojenci snažia ponúknuť alternatívu k čínskemu programu. Minulý rok počas stretnutia v Cornwalle v Spojenom kráľovstve krajiny G7 oznámili svoju vlastnú verziu s názvom „Build Back Better World“ (BBBW) (ako súčasť agendy Veľkého resetu – Svetového ekonomického fóra (WEF) – pozn. InfoVojna), ktorá mala odrážať plán Bidenovej administratívy, ktorému sa nakoniec republikáni a niektorí demokrati vyhli. BBBW sa potom premenoval na Partnerstvo pre globálnu infraštruktúru a investície (PGII).

„Toto nie je pomoc ani charita,“ povedal Biden v nedeľu počas svojho prejavu na zámku Schloss Elmau v Nemecku. „Je to investícia, ktorá prinesie návratnosť všetkým vrátane amerického ľudu a ľudu všetkých našich krajín.“

„Posilní to ekonomiky všetkých našich krajín a je to pre nás šanca podeliť sa o našu pozitívnu víziu budúcnosti a umožniť komunitám na celom svete, aby sa presvedčili – a na vlastné oči videli konkrétne výhody partnerstva s demokraciami,“ povedal.

Záväzok USA vo výške 200 miliárd dolárov má byť krytý kombináciou peňazí federálnej vlády so súkromným kapitálom od investorov, ako sú penzijné fondy, súkromné kapitálové fondy a poisťovne. EÚ v decembri minulého roka oznámila svoju vlastnú odpoveď na projekt „Jedno pásmo, jedna cesta“ vo výške 300 miliárd EUR (317 miliárd USD).

Biely dom uviedol, že investície PGII sa zamerajú na štyri kľúčové oblasti vrátane infraštruktúry a zdrojov energie odolných voči zmene klímy, bezpečnej komunikácie, projektov na podporu rodovej rovnosti a zdravotnej starostlivosti. Biden vyhlásil, že existujú „desiatky projektov, ktoré sa už realizujú“, a uviedol niekoľko príkladov.

Patrí medzi ne projekt v hodnote 14 miliónov dolárov na podporu rumunského úsilia o výstavbu elektrárne s malým modulárnym reaktorom (SMR); zmluva v hodnote 600 miliónov dolárov na výstavbu podmorského telekomunikačného kábla na prepojenie Singapuru s Francúzskom cez Blízky východ a Africký roh; a súkromný rozvojový projekt v hodnote 320 miliónov dolárov na výstavbu nemocníc na Pobreží Slonoviny.

Niektoré zdroje, ako napríklad portál Politico, poznamenali, že západné investičné plány už boli podkopané z hľadiska boja proti klimatickým zmenám. Hoci sú stále relevantné, ustúpili do úzadia v dôsledku zvyšovania cien energií a plánov EÚ oddeliť sa od Ruska, čo viedlo niektorých členov k tomu, že sa namiesto toho opäť spoliehajú na uhoľné elektrárne.

Je tu aj otázka vysokej inflácie v USA a EÚ, ktorá ovplyvňuje hodnotu dolára a eura, čo môže z dlhodobého hľadiska znížiť skutočný vplyv pridelených finančných prostriedkov.

Oxfam odsudzuje skupinu G7 za to, že necháva milióny ľudí hladovať

Krajiny G7 „nechávajú milióny ľudí hladovať a varia planétu“, vyhlásil v utorok vedúci oddelenia pre politiku nerovnosti globálnej humanitárnej organizácie Oxfam Max Lawson vo vyhlásení, v ktorom odsúdili vyčlenenie 4,5 miliárd dolárov, ktoré priemyselné krajiny prisľúbili na boj proti najhoršej potravinovej krízy za posledné desaťročia.

Podľa Lawson je potrených „najmenej 28,5 miliardy dolárov navyše“ na „financovanie investícií do potravín a poľnohospodárstva s cieľom ukončiť hladomor a vyplniť tým obrovskú medzeru v humanitárnych výzvach OSN“ Krajiny G7 prisľúbili tento rok na boj proti celosvetovej potravinovej kríze približne 14 miliárd dolárov vrátane sumy prisľúbenej v utorok.

Nie je však jasné, koľko z týchto peňazí sa skutočne rozdelilo určeným príjemcom. Hoci americký Kongres minulý mesiac schválil veľký balík zbraní a pomoci pre Ukrajinu, ktorý zahŕňal 5 miliárd dolárov na boj proti hladomoru vo svete. Podľa portálu Politico do uplynulého víkendu neboli žiadne z týchto peňazí odoslané.

Vzhľadom na to, že aj bohaté krajiny G7 čelia ekonomickým problémom po dvoch rokoch obmedzení spôsobených opatreniami v súvislosti s Covid-19, zástupca Oxfamu navrhol, že existujú aj iné spôsoby, ako by mohli bojovať proti hladu medzi najzraniteľnejšími ľuďmi na svete.

„Mohli by odpustiť dlhy chudobných krajín“ alebo „zdaniť nadmerné zisky potravinárskych a energetických korporácií,“ alebo „zakázať biopalivá“, čím by sa úroda mohla použiť na výrobu potravín, namiesto výroby energie, uvádza humanitárna organizácia Oxfam.

„A čo je najdôležitejšie, mohli by riešiť ekonomickú nerovnosť a klimatický kolaps, ktoré sú príčinou tohto hladu. Nič z toho však neurobili, napriek svojim možnostiam.“

Lawson poznamenal, že zatiaľ čo svet čelí najhoršej kríze hladu „za poslednú generáciu“, bohatým zároveň stúpajú zisky. „Zisky korporácií počas Covidu 19 prudko vzrástli a počet miliardárov sa za 24 mesiacov zvýšil viac ako za 23 rokov,“ povedal a poznamenal, že len v potravinárskom priemysle vzniklo 62 nových miliardárov, a potravinovú krízu označil za „veľký biznis“.

Svetový potravinový program OSN (WFP) minulý týždeň požiadal krajiny G7, aby „konali teraz, inak bude rekordný počet hladujúcich naďalej narastať a milióny ďalších ľudí budú čeliť hladomoru“, a vyhlásil, že má plán – „najambicióznejší v histórii WFP“ -, ktorý si vyžaduje 22,2 miliardy dolárov na „záchranu životov a vybudovanie odolnosti pre 152 miliónov ľudí v roku 2022“.

Nie je jasné, odkiaľ získali túto sumu, keďže samotné krajiny G7 uviedli, že 323 miliónov ľudí je na pokraji hladomoru v dôsledku tohtoročnej dramatickej potravinovej krízy, pričom sa očakáva, že v roku 2022 bude hladovať celkovo 950 miliónov ľudí.

Zatiaľ čo krajiny G7 sa zdráhajú použiť peniaze na na riešenie hladomoru, desiatky miliárd boli prisľúbené ako ekonomická a smrtiaca pomoc Ukrajine, kde vojna prerušila zber úrody pšenice, ktorá zvyčajne predstavuje pätinu svetovej „vysokokvalitnej“ pšenice a 7 % všetkej pšenice. Potravinový program OSN zvyčajne nakupuje polovicu obilia z tejto krajiny.

Krízu v zásobovaní zhoršujú rekordné suchá na celom svete, pričom obzvlášť postihnutá je východná Afrika. Podľa odhadov organizácie Oxfam v Etiópii, Keni a Somálsku, kde sú suchá najhoršie za posledných 70 rokov, zomrie každých 48 sekúnd jeden človek od hladu.

Zdroj: rt.com (1), (2)
Preklad: InfoVojna