ŠKOLA BUDÚCNOSTI IV.

V predchádzajúcich príspevkoch sme sa zmienili o princípoch a zásadách vzdelávania v unikátnej všeobecnovzdelávacej škole v obci Tekos v Rusku, ktorá bola zavŕšením celoživotnej vzdelávacej činnosti Michaila Petroviča Ščetinina. Pokúsili sme sa ju navnímať skrz výpoveď jedného z jeho absolventov. V tomto príspevku sa budeme venovať niektorým názorom a odôvodneniam jej postupov na základe príkladov, ktoré nám umožnia lepšie pochopiť podstatu tohto typu vzdelávania a utvoriť si hlbší obraz.

Najvýznamnejším činiteľom efektívneho učenia je podľa Ščetinina stretnutie, ľudský vzťah, vzťah dôvery, vzájomnej pomoci – to, čo je ako vzťah prežívané vedome i nevedome. A práve v tom je založená činnosť vo vzdelávacích skupinách. Skupina 10-15 žiakov rôzneho veku sa v určitej dobe venuje sústredene určitému odboru. Tak napr. jedna skupina študuje anatómiu a fyziológiu so základmi cytológie a biochémie, iná fyziku a astronómiu, ďalšia organickú chémiu a pod… Intenzívne, motivované a koncentrované učenie nie je roztrieštené, ako je tomu v systéme vyučovacích hodín a je vedené sústavne až k dosiahnutiu úrovne strednej školy. Často prekračujúce túto úroveň. Štúdium v celej skupine je vedené dospelým učiteľom, a úroveň metodika je striedané samostatným učením v podskupinách po 2-5 žiakoch, ktoré už vedie žiak s príslušným zápočtom z daného odboru. Pomáha svojim spolužiakom, aby boli úspešní pri zápočte, ku ktorému žiaci pristupujú po absolvovaní samostatného štúdia. Zápočet oprávňuje žiaka, aby bol nabudúce učiteľom, čo je méta, ktorá má v školskej komunite prestíž. Úroveň metodika dosahujú žiaci, ktorí sa zúčastnia programu pre daný odbor s prípravou učebných textov a najrôznejších pomôcok. To sa koná v lete ako príprava na ďalší rok vzdelávania.

Tejto činnosti žiakov je venovaná veľká pozornosť. Pripravované textové a ďalšie výukové materiály ako vyhovujúce sú hodnotené vtedy, ak vyhovujú ako pomoc žiakom ľahko i obtiažnejšie rozumejúcim a osvojujúcim si daný predmet. Na prípravných fázach sú nezriedka prítomní odborníci – docenti a profesori zo spolupracujúcich vysokých škôl. Je totiž snaha, aby nový program bol dokonalejší ako predchádzajúci, aby v ňom boli obsiahnuté nové poznatky z daného odboru. Okrem toho sa niekedy zavádza nový odbor ako rozširujúce poznanie v základných predmetoch stredoškolského štúdia (napr. oceánológia).

Veľmi dôležité je, aby sa každý odbor otvára integrácii s inými odbormi. A k tomu je potrebná pomoc akademických pracovníkov. Oni sa radi zúčastňujú výuky v skupinách, lebo sa im páči, ako sú žiaci zaujatí poznávaním. Môžu ich tiež orientovať ku štúdiu na svojich vysokých školách. Nechýbajú situácie, kedy sa skúška z určitej disciplíny uskutoční priamo v Tekose.

Flexibilné zostavovanie vzdelávacích pracovných skupín umožňuje okrem iného, aby si žiaci volili svoje vlastné tempo štúdia. Zvládajú tak kurzy stredoškolskej látky v rôznych predmetoch rozdielne. Väčšinou prekonávajú predstavy o tom, ako rýchlo sa dá dosiahnuť stredoškolské vzdelávanie a štúdium na vysokej škole. Sú ale samozrejme i takí, ktorí si kurz určitého odboru musia zopakovať.

Uvedieme prípad postoja žiaka a absolventa Ščetininovej školy uvedeného v ruských literárnych novinách. Autorka článku sa rozprávala s učiteľkou, ktorá mala vysokoškolské diplomy z histórie, pedagogiky a rozširovala si znalosti na fakulte cudzích jazykov. Autorka sa dozvedela o jej všestrannosti – že výborne tancuje, spieva, maľuje, varí, šije, vyšíva a ovláda bojové umenia. Položila jej otázku, či Tekos pre ňu nie je “pritesný”. Jej odpoveď bola: tam, kde a hovorí o večnosti, nie je pojem “tesný” namieste. Náš život je naplnený obrovským zmyslom. Sme potrební. Vlasť je v ohrození. Pomáhame jej. Máme celospoločenskú objednávku. Štát po nás žiada, aby sme spracovali model vzdelávania 21.storočia pre budúce školy. Píšeme svoje učebnice. To nás napĺňa. Naši žiaci vidia v každej vede svet ako celok. A majú ďalší podnet, keď svoje poznatky môžu odovzdávať iným. Skupina dostáva úlohu, aby do určitého času spracovala určitú tému. Preniknú do nej do hĺbky, spracujú ju a odovzdávajú ďalej. U nás je možné získať stredoškolské vzdelanie za rok. Je tu 15 ročná absolventka vysokej školy. Samozrejme, spĺňame požiadavky štátneho vzdelávacieho programu, ale snažíme sa preniknúť ďalej.

Uvedieme informáciu z pozorovania priebehu zápočtu z fyziológie a chémie. 11 ročný Maxim rozpráva o chemických reakciách v krvi, o systéme krvného obehu. Prezentuje, ako sa dajú vysvetliť žiakom zložité fyziologické procesy. Hovorí o otázkach fyziológie a cytológie akoby prednášal verše, akoby pociťoval uspokojivú radosť z toho, ako múdro príroda vytvorila všetko v ľudskom organizme. Po Maximovi urobilo zápočet ešte 6 žiakov, najmladší Jaroslav (8r.), dvaja najstarší Sergej a Elena (16.r). Všetci budú učitelia v tomto odbore v podskupinách.

V roku 1999 bolo v škole 350 žiakov, väčšina z nich študovala na vysokej škole, niektorí i na dvoch súčasne.

Umelecká činnosť

M. P. Ščetinin neraz sám seba označil za viac umelca ako vedca, napriek tomu, že bol členom Ruskej akadémie vzdelávania. Tým nemáme rozumieť, že bol vzdelaním hudobník. Umelecký bol jeho základný, podstatný vzťah k svetu a sebe samému. A tiež učiteľstvo je podľa neho umením. I tieto skutočnosti ozrejmujú, prečo je pre neho umenie mimoriadne významné v edukačnom sebautváraní človeka ako celistvej bytosti. “Umenie je práve silné tým, že syntetizuje rozdrobené javy, poskytuje celostné vzdelanie a výchovu, utvára celostný svetonázor”. Keď to písal niekoľko málo rokov pred založením školy v Tekose, prehlasoval, že nestačí iba zastávať názor, že hudba, výtvarné umenie a tiež tanec (choreografia) má veľký význam, ale je ho potrebné v škole zaradiť každý deň. Podľa neho v tom je podstata veci. V škole je táto idea plne realizovaná. Samozrejme, že k tomu patrí umelecká literatúra. A tiež ruské bojové umenie má svoj umelecký a estetický aspekt. Umenie privádza deti a mládež v tejto škole k vysokým mravným, estetickým a duchovným hodnotám, k jeho prežívaniu, k stotožňovaniu s krásou a dobrom, a tak i ku konaniu krásnych a dobrých činov. Umenie nie je len jednou zo zložiek komplexného vzdelávania, ale je ním preniknutý celý život školskej komunity. Tým, čo je z umenia vyberané, čo je vnímané, sa umelecký život školy značne líši od toho, čím je v súčasnosti zahltený okolitý svet. Úplne tu chýba mediálne šírený brak. A proti globalizujúcemu pseudoumeniu je dôraz na národnú umeleckú kultúru. Takže sa ozývajú kritické hlasy, že škola je v izolácii od skutočného sveta, že deti o “niečo” okráda, a že je to akási skleníková

výchova, ktorá nepripraví človeka pre život v spoločnosti s jeho drsnosťou a dravosťou.

Na to sa dá odpovedať, že škola skutočne izoluje deti a mladých ľudí od spoločenskej a mediálnej agresivity, od zla, ktorého nie je dnes vo svete málo. Ale takouto izoláciou a konfrontáciou s negatívnym dianím vo svete by sa mala vyznačovať každá dobrá škola, ak má reagovať na svet v jeho morálnej a duchovnej kríze. Nebezpečenstvo skleníkovej výchovy nehrozí. Žiaci vedia o ťažkostiach života, rozumejú im. Celé komunitné vzdelávanie je podľa Ščetinina organizované tak, aby žili tu teraz. Žijú sporadicky “tu a teraz”, aj sa mimo školu stretávajú s ľuďmi z “vonkajšieho sveta“, poznávajú, ako a čím žijú. Najčastejšie sa tak deje pri rôznych pracovných činnostiach ako bude uvedené ďalej.

Absolventi sú slobodní a silní ľudia. To už je overené za roky existencie školy. Uplatňujú sa v najrôznejších povolaniach a čo je obzvlášť potešujúce, ako odborníci najčastejšie pracujú v školstve. Vedia si dať rady s každým zamestnaním, a keď sa nejako odlišujú, tak to so svojím vyhraneným duchovno-mravným názorom na svet, a vedomím svojej ľudskej úlohy, svojho poslania slúžiť druhým, pomáhať všetkému, čo je na svete dobré.

Praktická pracovná činnosť

Ako vyplýva z doterajšieho výkladu, praktické činnosti sú jedným z podstatných rysov Ščetininovej pedagogiky a školy. Tak tomu bolo aj v jeho predchádzajúcich školách, ktoré boli vidiecke, a pracovná činnosť bola viazaná prevažne na poľnohospodárstvo, a keďže vždy bolo potrebné niečo stavať, niečo opravovať, aj na stavebníctvo. Takže pedagóg získava skúsenosti – prvýkrát – aj zo stavebníctva. Všetko sa mu zúročilo v Tekose. Keďže bol zaujatý hľadaním stále dokonalejšieho systému vzdelávania, a chcel pokračovať vo svojom diele, musel sa rozlúčiť s konzervatívnejšou časťou učiteľského zboru a s 12 učiteľmi a 40 žiakmi opustili relatívny komfort a rozhodli sa v ťažkých podmienkach pokračovať vo svojich inováciách. Na okraji dedinky Tekos, v starej budove, ktorá si vyžadovala rekonštrukciu a v stanoch sa začalo to, čo obdivoval každý, kto navštívil krásny školský areál. Prvé kroky boli veľmi ťažké, ale bolo dané za pravdu jeho životnému heslu “Človek môže všetko”.

Architektonické projekty, všetky druhy stavebných prác, hrubé stavby i vybavenie domu až po finálnu podobu robili s nadšením žiaci, učitelia, ľudia, deti, dievčatá i chlapci. To všetko bolo spočiatku nutnosťou, ktorú určoval život: aby bola strecha nad hlavou, aby bolo svetlo, teplo… Za 5rokov bolo postavených 5domov, ktorých architektonický ráz, krása exteriéru i interiéru je návštevníkmi obdivovaná. Stavanie domu, jeho technická údržba vyžaduje súčinnosť celej rady profesií, ktoré potrebujú k svojej činnosti dielne. Preto okrem obytných domov v areáli školy vznikli rôzne dielne. Informácie o staviteľskej zdatnosti školy sa rozšírili do okolia, takže školské stavebné brigády boli pozývané k prácam aj mimo školu. Je to jeden zo zdrojov, ktorým si škola zabezpečovala samofinancovanie. Ďalším zdrojom boli práce v poľnohospodárstve – pri žatve, zbere úrody v sadoch, na poliach. Tiež vlastnili hospodárstvo – pestovali pšenicu, ryžu, starali sa o ovocný sad a včelstvo, mali vlastné mlieko, chovali ryby, spracovávali sóju a liečivé byliny, kvety. To všetko vytvára veľa pracovných príležitostí a povinností. K tomu pribúda všetko, čo vyžaduje bežné sebaobstarávanie – stravovanie, osobná hygiena, upratovanie, topenie, pranie….

K celkovému pohľadu na život školy

Bdelá časť života školy začína o piatej alebo šiestej ráno a končí o 21. hodine. Deň je pestrý. Naplnený striedaním štúdia, umeleckých, telovýchovných a pracovných činností. Vďaka tomu, že areál školy je uprostred prírody v blízkosti lesa, a vďaka tomu, čo bolo deťmi vytvorené a o čo sa starajú, je areál školy krásny a to je jeden z činiteľov spokojnosti a radosti, ktorú škola prináša a silná vzdelávacia motivácia. Nechýbajú ani pochybnosti a kritika, že režim školy dáva málo priestoru pre individuálne prežívanie života, že žiak je od rána do večera v procese činností. Jeden hodnotiaci článok priamo sa pýtal…citujeme: “Škola? Kasáreň? Chrám?” Postoje a pocity žiakov sú dvojaké. Komu život školy nevyhovuje, odchádza. Väčšina, ktorá zostáva, prežíva svoje každodenné aktivity s uspokojením a radosťou. Cítia slobodu. Čo popiera otázku kasární. Naopak chrámová posvätnosť nie je životu školy cudzia. Autorka citovaného článku si je tejto skutočnosti vedomá. A pretože bystro nadhadzuje problémy, uviedla názor jednej mladej publicistky. Tá po návrate z Tekosu odpovedala na otázku, aké sú tam deti takto: „Čisté, ale akoby všetky rovnaké.“ Možno videla len povrch. V tejto súvislosti autor spomína Senecovu múdrosť – “Vo vnútri sme úplne odlišní, ale náš zovňajšok sa zhoduje s davom.” V našom súčasnom svete je často situácia opačná: vnútorná davová rovnakosť s pestro odlišným zovňajškom. Život v Ščetininovej škole je zdá sa bližšie k Senecovi ako k televíziou utváranej spoločnosti.

Zmienku si zaslúži pravidelné večerné zhromaždenie celej školy. To sú okamihy, keď sa naplňuje téza, že „žiť s deťmi je nad všetkými metódami a metodikami“. Každý prítomný – dieťa i dospelý – môže povedať to, čo povedať potrebuje. Umenie načúvať deťom pokladá Ščetinin za jednu z veľkých predností učiteľa. Nejde iba o obsah logiku, argumentáciu, ale o to, aby vedel pri rozhovore pozerať človeku do očí a uvidel, poznal, pocítil niečo z jeho vnútra. Nezriedka sa pri zhromaždeniach vyskytnú vážne existenčné, etické otázky. Ščetinin odmietal moralizovanie z pozície autority. Chcel, aby sa vyjadril každý, kto mal čo povedať k danej veci.

Slovo záverom

Výsledkom a zmyslom poznania, o ktorom referujeme, je zistenie, že v našom komplikovanom ľudskom svete, v ktorom nie je málo zla, môže byť skutočnou realitou, nielen idealizovanou víziou škola, z ktorej vychádzajú človekovia, ktorí zdieľajú vysoké duchovné, mravné hodnoty, sú dobre vzdelaní vo vedách, napĺňajú svoj život umením, sú telesne zdatní, vážia si ľudskú prácu a sami sú pracovne výkonní, a chcú byť platnými tvorcami humánneho života.

Zdroj: https://journals.muni.cz/pedor/article/wiew/1380

Andrea Maľarová