Šéf diplomacie EÚ Borrell vyzval USA, aby prestali Izraelu dodávať zbrane a obhajoval Agentúru OSN pre palestínskych utečencov, ktorú Netanjahu ostro kritizuje. Šéf britskej diplomacie Cameron medzitým vyzval Izrael, aby svoju najnovšiu vojenskú operáciu zastavil. Londýn už uvalil sankcie na izraelských osadníkov podozrivých z porušovania ľudských práv Palestínčanov.
Ľudia v Gaze podľa najnovšieho vyhlásenia OSN trpia hladomorom. Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy tvrdí, že Izrael zabil najmenej 28.340 ľudí, väčšinou ženy a deti. Maloletí tvoria do 47 percent celkového počtu palestínskych obetí, ktoré doposiaľ prišli o život. V Rafahu a okolí je zhruba 1,4 milióna Palestínčanov, ktorí tu hľadajú útočisko pred bojmi. Izraelský premiér Benjamim Netanjahu prisľúbil, že bude pokračovať vo vojenskom tlaku až do úplného víťazstva nad hnutím Hamas.
Izraelská armáda v pondelok potvrdila, že podnikla „vlnu útokov“ na mesto Rafah v južnej časti Pásma Gazy, ktoré boli zamerané na odpútanie pozornosti v záujme úspešného oslobodenia dvoch rukojemníkov zadržiavaných palestínskym radikálnym hnutím Hamas.
Najnovšie útoky na Rafah vyvolali strach a paniku medzi zhruba 1,4 milióna Palestínčanov, ktorý sa v tomto meste na hraniciach Gazy s Egyptom zhromaždili v snahe ujsť pred vojenským ťažením Izraela na severe Pásma Gazy.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu zopakoval, že izraelská armáda čoskoro podnikne inváziu do Rafahu, ktorý je uzavretý egyptskou hranicou.
Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva, spravovaného hnutím Hamas, a palestínskeho Červeného kríža si nálety na Rafah vyžiadali viac než sto obetí na životoch.
Samotný Hamas to v pondelok podľa stanice CNN označil za „strašný masaker“ na civilistoch v Rafahu. „Ohavné masakre na bezbranných civilistoch a vysídlených deťoch, ženách a starších ľuďoch… sa považujú za pokračovanie genocídnej vojny a pokusov o nútené vysídlenie, ktoré (Izrael) vedie voči palestínskemu ľudu,“ uviedlo hnutie.
Vo vyhlásení zároveň obvinilo amerického prezidenta Joea Bidena z „plnej zodpovednosti“ za civilné obete na životoch.
CNN pripomína, že počty obetí nebolo možné bezprostredne vierohodne overiť.
Podľa izraelskej armády Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov ako sú školy a nemocnice alebo do ich blízkosti, čím palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Hamas, ktorý je viacerými krajinami sveta považovaný za teroristickú organizáciu, to popiera.
Nálety, ktoré podnikol Izrael v pondelok pred úsvitom miestneho čau na mesto Rafah na juhu Pásma Gazy, si vyžiadali „približne sto“ obetí na životoch, uviedlo vo vyhlásení palestínske ministerstvo zdravotníctva spravované radikálnym hnutím Hamas.
Ministerstvo tak upravilo predchádzajúci počet 52 obetí, ktoré si malo vyžiadať izraelské bombardovanie v tomto meste na hraniciach Gazy s Egyptom.
Izraelská armáda podľa AP potvrdila, že zaútočila na „teroristické ciele v oblasti Šabúra“, jednej zo štvrtí Rafahu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok nariadil armáde, aby pred očakávanou pozemnou inváziou do Rafahu pripravila plán na evakuáciu civilistov. V tomto meste, ktoré malo pred vojnou medzi Izraelom a Hamasom okolo 300.000 obyvateľov, sa teraz nachádza odhadom 1,4 milióna ľudí. Väčšina z nich tam utiekla pred bojmi z iných častí Pásma Gazy.
Americký prezident Joe Biden vyzval v nedeľu Netanjahua, aby židovský štát nepodnikal vojenskú operáciu proti Hamasu v Rafahu, kým nie je vypracovaný „dôveryhodný a vykonateľný“ plánu na ochranu civilistov.
Obyvateľstvo palestínskeho Pásma Gazy čelí podmienkam rovnajúcim sa takmer hladomoru pre pokračovanie vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. V pondelok to vyhlásila Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
Katastrofálnu mieru potravinovej neistoty tam teraz zažíva približne 550.000 ľudí, pričom celé obyvateľstvo je v krízovom režime, uviedla FAO.
„V Pásme Gazy je nevídaná miera akútnej potravinovej neistoty, hladu a stavu rovnajúcemu sa takmer hladomoru,“ uviedla zástupkyňa generálneho riaditeľa FAO Beth Bechdolová. „Vidíme, že každý deň je čoraz viac ľudí v podstate na pokraji hladomoru a posúva sa do stavu podobnému hladomoru,“ dodala.
V Pásme Gazy žije zhruba 2,2 milióna ľudí, ktorí čelia trom najvyšším kategóriá hladu – od tretieho stupňa, čo je núdza o potraviny až po piaty stupeň čo je katastrofa, spresnila Bechdolová. Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC) stanovuje stupne hladu od jeden do päť.
„V tomto štádiu je pravdepodobne približne 25 percent z 2,2 milióna ľudí v piatej, najvyššej kategórii stupnice IPC,“ oznámila Bechdolová.
Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy ovládané Hamasom tvrdí, že Izrael zabil najmenej 28.340 ľudí, väčšinou ženy a deti.
Posledným útočiskom pre palestínskych civilistov utekajúcich pred bojmi sa stalo mesto Rafah na južnej hranici Pásma Gazy s Egyptom. Mnohí ľudia spia vonku v stanoch a v provizórnych útočiskách, pritom pribúdajú obavy z nedostatku potravín, vody a hygienických potrieb.
Podľa Bechdolovej mali pred vojnou obyvatelia Pásma Gazy „sebestačný sektor na produkciu ovocia a zeleniny, hojne využívali skleníky a mali aj silný sektor malých domácich chovov hospodárskych zvierat“, informovala Bechdolová.
„Z nášho hodnotenia škôd vyplýva, že väčšina tejto živočíšnej výroby, ale aj infraštruktúry potrebnej na špecializovanú produkciu plodín je prakticky zničená,“ uviedla Bechdolová.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk kritizoval izraelské útoky na mesto Rafah na juhu Pásma Gazy ako „kolektívne trestanie Palestínčanov“, informuje TASR podľa pondelkovej správy agentúry APA.
„Toto kolektívne trestanie Palestínčanov, predovšetkým ich odpojenie od humanitárnej pomoci, je porušením humanitárneho práva,“ povedal v pondelok Türk pre ranné vysielanie rakúskeho rozhlasu Ö1. Zároveň vyjadril „vážne obavy“, či je postup Izraela primeraný.
Situáciu v Rafahu označil Türk, ktorý sa v pondelok zúčastní na schôdzke ministrov EÚ pre rozvoj v Bruseli, za „strašnú“.
„V skutočnosti mi už nenapadajú žiadne slová, ako by bolo možné opísať súčasnú situáciu (v Rafahu),“ podotkol.
Mesto Rafah malo pred vypuknutím najnovšej vojny v Pásme Gazy približne 300.000 obyvateľov, pripomína APA. Aktuálne sa ich tam nachádza 1,4 milióna. Mnohí pritom zažili aj smrť členov vlastnej rodiny.
„V takejto situácii ešte viesť útok, tak sa už pýtam: Čo sa ešte musí stať?“ uviedol vysoký komisár pre ľudské práva. V súčasnosti je konaním Izraela v Pásme Gazy „najťažšie postihnutých“ približne 100.000 ľudí, upozornil. O život prišlo 27.000 ľudí, z toho 70 percent žien a detí. Zranenia utrpelo zhruba 60.000 až 70.000 ľudí.
„OSN nie je súčasťou tejto vojny,“ zdôraznil Türk s tým, že svetová organizácia je povinná kritizovať porušovanie medzinárodného humanitárneho práva. Preto sa podľa neho útočí na OSN i na neho osobne, cituje APA. „Táto mentalita obetného baránka je veľmi negatívnym javom,“ dodal.
Zároveň obraňoval kritizovanú Agentúru OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA), ktorá podľa neho „vykonáva extrémne dôležitú humanitárnu prácu“. UNRWA sa vyčíta, že sa niektorí jej zamestnanci podieľali na útokoch na Izrael z vlaňajšieho októbra. Na schôdzke v Bruseli sa očakáva účasť aj šéfa tejto agentúry Philippa Lazzariniho.
Viac než 12.300 maloletých Palestínčanov prišlo o život počas vojenského ťaženia v Pásme Gazy, ktoré Izrael spustil po bezprecedentnom útoku palestínskych ozbrojencov z októbra minulého roka, uviedlo v pondelok ministerstvo zdravotníctva v Gaze. TASR informuje podľa agentúry AP.
Maloletí tvoria do 47 percent celkového počtu 28.176 palestínskych obetí, ktoré doposiaľ prišli o život, tvrdí ministerstvo spravované palestínskym radikálnym hnutím Hamas.
Zoznam obetí z radov maloletých palestínskych civilistov a žien poskytlo ministerstvo zdravotníctva v Gaze na žiadosť agentúry AP.
Palestínska samospráva v pondelok vyhlásila, že Izrael spáchal v meste Rafah na juhu Pásma Gazy masaker a izraelský premiér Benjamin Netanjahu je zameraný len na pomstu, nie na víťazstvo.
Ministerstvo zahraničných vecí Palestínskej samosprávy uviedlo, že „čo najdôraznejšie“ odsudzuje „masové masakre“ Palestínčanov v Pásme Gazy.
„Okupačný masaker v Rafahu je dôkazom oprávnenosti varovaní pred katastrofálnymi nebezpečenstvami invázie do tohto mesta,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Netanjahu pácha masakre s myšlienkami na pomstu, nie na víťazstvo, a ako on tvrdí, v súlade s medzinárodným právom,“ dodalo ministerstvo.
Obvinilo Izrael z pokusu „preniesť vojnu“ do Rafahu a donútiť Palestínčanov, ktorí tam ušli pred izraelskými útokmi na severe Pásma Gazy, aby „emigrovali a vysídlili sa“.
„Izraelu nezáleží na životoch palestínskych civilistov a pokladá ich za tzv. vedľajšie obete,“ dodalo ministerstvo.
Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva, spravovaného militantným hnutím Hamas si nálety na Rafah vyžiadali viac než sto obetí na životoch. Americká televízia CNN pripomenula, že počty obetí nebolo možné bezprostredne overiť.
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell vyzval v pondelok spojencov Izraela, predovšetkým Spojené štáty, aby mu prestali posielať zbrane, keď si myslia, že v Pásme Gazy zomiera príliš veľa ľudí.
Borrell poukázal na minulotýždňové vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý označil vojenskú odpoveď Izrael za „prehnanú“. „Ak si myslíte, že zomiera príliš veľa ľudí, mali by ste poskytovať menej zbraní, aby ste predišli zabíjaniu toľkých,“ uviedol Borrell.
„Nie je to logické?“ spýtal sa šéf európskej diplomacie na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) Philippom Lazzarinim v Bruseli.
„Koľkokrát ste počuli popredných lídrov a ministrov zahraničných vecí z celého sveta povedať, že zomiera príliš veľa ľudí?“ pokračoval Borrell.
Na tlačovej konferencii okrem toho kritizoval nariadenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Predseda izraelskej vlády totiž vyhlásil, že je potrebné pred začiatkom ofenzívy Izraela v meste Rafah na juhu Pásma Gazy evakuovať vyše milión Palestínčanov, ktorí našli v meste útočisko. „Kam sa evakuujú? Na Mesiac? Kam týchto ľudí evakuujú?“ spýtal sa Borrell.
Vojna v Pásme Gazy vypukla po bezprecedentnom útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra, pri ktorom zahynulo vyše 1150 ľudí, zväčša civilistov. Izrael v reakcii prisľúbil, že Hamas zničí, a spustil rozsiahlu vojenská ofenzívu v Pásme Gazy, ktorá si podľa tamojších úradov vyžiadala už vyše 28.000 obetí na životoch.
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell v pondelok obhajoval Agentúru OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA), ktorá čelí ostrej kritike zo strany Izraela. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Izraelská armáda tvrdí, že pod hlavným sídlom UNRWA v Pásme Gazy objavila tunely, ktoré používala vojenská rozviedka militantného hnutia Hamas. Izrael už predtým túto agentúru obvinil, že 12 jej zamestnancov sa podieľalo na útoku militantov na izraelské územie zo 7. októbra.
Borrell v pondelok zdôraznil, že obvinenia vznesené voči UNRWA zo strany Izraela musia byť preverené, pričom platí prezumpcia neviny. Podľa neho však nie je „tajomstvom, že izraelská vláda sa chce UNRWA dlhodobo zbaviť, pretože verí, že ak sa zbaví UNRWA, zbaví sa aj problému palestínskych utečencov“.
Izraelská armáda a spravodajská služba Šin bet v sobotu večer uviedli, že v rámci operácií v Gaze objavili „tunelovú šachtu“ v blízkosti školy prevádzkovanej UNRWA.
Šachta viedla do podzemného 700 metrov dlhého tunela, ktorý podľa nich používala „vojenská rozviedka Hamasu a prechádzal popod budovu, ktorá slúži ako veliteľstvo UNRWA v Pásme Gazy“.
Dokumenty a skrýša zbraní v samotnom areáli „potvrdzovali, že kancelárie boli v skutočnosti využívané aj teroristami Hamasu“, uvádza sa v spoločnom vyhlásení izraelskej armády a tajnej služby.
UNRWA uviedla, že jej zamestnanci boli nútení opustiť zmienený areál v Gaze na pokyn izraelských síl v dôsledku bombardovania v oblasti.
„Nepoužívali sme objekt, odkedy sme ho opustili, ani nevieme o žiadnej aktivite, ktorá by sa tam mohla odohrať,“ uviedla agentúra vo vyhlásení s tým, že objekt naposledy kontrolovala v septembri 2023.
UNRWA už predtým varovala, že pre nedostatočné finančné prostriedky môže byť nútená ukončiť svoju činnosť do konca februára nielen v Pásme Gazy, ale na celom Blízkom Východe.
Financovanie UNRWA dosiaľ pozastavili viaceré krajiny vrátane hlavných darcov – Spojených štátov, Nemecka a Británie – pre obvinenia, že približne 12 z desiatok tisíc jej palestínskych zamestnancov je podozrivých zo zapojenia do útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra.
Britský minister zahraničných vecí David Cameron v pondelok vyzval Izrael, aby zastavil svoju najnovšiu vojenskú operáciu v meste Rafah na juhu palestínskeho Pásma Gazy. Jeho výzve predchádzalo nočné izraelské bombardovanie tohto mesta na hraniciach s Egyptom, ktoré vyvoláva aj obavy z možného skorého vpádu izraelských vojakov do Rafahu.
„Sme situáciou veľmi znepokojení a chceme, aby sa Izrael zastavil a vážne sa zamyslel, kým podnikne nejakú ďalšiu vojenskú akciu,“ povedal Cameron novinárom počas návštevy Škótska.
Británia v pondelok oznámila uvalenie sankcií na štyroch židovských osadníkov, ktorí sú podozriví z porušovania ľudských práv Palestínčanov na okupovanom západnom brehu Jordánu. Spojené štáty k takémuto kroku pristúpili začiatkom mesiaca.
„Extrémistickí osadníci ohrozujú Palestínčanov, často pod hrozbou použitia zbrane, a vyháňajú ich z pôdy, ktorá im právom patrí,“ uviedol britský minister zahraničných vecí David Cameron vo vyhlásení.
Izrael podľa neho tiež musí prijať ráznejšie opatrenia a zastaviť násilie osadníkov. V dôsledku uloženia sankcií sa štyrom osobám zmrazí majetok v Spojenom kráľovstve a zakáže vydávať víza či cestovať.
Britský rezort diplomacie tiež uviedol, že za posledný rok sa bezprecedentným spôsobom zvýšila miera násilia izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu.
USA zaviedli sankcie voči štyrom židovským osadníkom na začiatku februára. Podľa nich miestna situácia – predovšetkým vysoká úroveň násilia extrémistických osadníkov, vynútené vysídľovanie ľudí a dedín a ničenie majetku – dosiahla neúnosnú úroveň a predstavuje vážne ohrozenie mieru, bezpečnosti a stability.
Egypt v pondelok posilnil ochranu svojej hranice s palestínskym Pásmom Gazy, uviedli pre agentúru DPA očití svedkovia a nemenovaný bezpečnostný zdroj.
Posilnené bezpečnostné hliadky sú najmä v okolí hraničných priechodov Rafah s Pásmom Gazy a Kerem Šalom s Izraelom. Súvisí to s tým, že Izrael minulý piatok avizoval rozšírenie pozemnej operácie aj do Rafahu, kde je asi milión Palestínčanov utekajúcich pred vojnou v severnej časti enkláve.
Egypt na hraniciach zvyšuje výšku plotov a mení a zosilňuje výstuže z ostnatého drôtu, ktoré boli poškodené ostreľovaním izraelskou armádou, doplnil zdroj citovaný agentúrou DPA.
V rámci série opatrení na posilnenie bezpečnosti na hraniciach s Pásmom Gazy za posledné dva týždne na Sinajský polostrov prišlo 40 tankov a obrnených transportérov.
Rafah je podľa Izraela poslednou baštou Hamasu a nachádza sa na hraniciach s Egyptom. Vysídlení Palestínčania v ňom žijú v stanových táboroch a prístreškoch spravovaných OSN. Egypt sa obáva, že mnohí z nich sa pokúsia utiecť na jeho stranu hranice, aby unikli pred prípadnými bojmi.
V rozhovore pre americkú televíziu ABC News v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že pred útokom na Rafah Izrael poskytne civilistom bezpečný prechod. Podľa neho je táto ofenzíva kľúčom k zničeniu hnutia Hamas.
Na otázku, kam majú podľa neho Palestínčania z Rafahu odísť, Netanjahu odpovedal, že sa ešte pracuje na pláne. Spomenul pritom oblasť severne od Rafahu, ktorú by bolo možné podľa neho použiť ako bezpečnú zónu pre civilistov.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok zopakoval svoje presvedčenie, že jedine vojenský tlak – až do úplného víťazstva nad palestínskym militantným hnutím Hamas – vyústi do oslobodenia zvyšných rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.
Izraelské sily medzičasom v pondelok oslobodili dvoch rukojemníkov po vtrhnutí do prísne stráženého bytu v meste Rafah na juhu Pásma Gazy. Podľa Hamasom riadených úradov pri izraelskej operácii, ktorú sprevádzalo aj letecké bombardovanie, zahynulo najmenej 100 Palestínčanov.
„Iba neustály vojenský tlak až do úplného víťazstva povedie k prepusteniu všetkých našich rukojemníkov,“ uviedol Netanjahu prostredníctvom svojej kancelárie.
Izrael v súčasnosti čelí medzinárodnej kritike v súvislosti s plánom rozšíriť pozemnú operáciu aj do Rafahu, v ktorom našlo útočisko viac ako milión Palestínčanov utekajúcich pred vojnou v enkláve.
Toto mesto, ktoré je podľa Izraela poslednou zostávajúcou baštou Hamasu, sa nachádza na hraniciach medzi Gazou a Egyptom. Vysídlení Palestínčania v ňom žijú v stanových táboroch a prístreškoch spravovaných OSN.
Americký prezident Joe Biden v nedeľu Netanjahuovi po telefóne povedal, že izraelské sily by nemali v Rafahu podniknúť pozemnú operáciu, kým nie je vypracovaný „dôveryhodný a realizovateľný“ plán na zaistenie bezpečnosti a ochrany civilistov.
V rozhovore pre americkú televíziu ABC News zverejnenom v nedeľu Netanjahu povedal, že Izrael poskytne bezpečný prechod pre civilistov pred útokom na Rafah. Podľa neho je táto ofenzíva kľúčom k zničeniu militantného hnutia Hamas.
Na otázku, kam majú podľa neho Palestínčania z Rafahu odísť, Netanjahu odpovedal, že sa ešte pracuje na pláne. Spomenul pritom oblasť severne od Rafahu, ktorú by bolo možné podľa neho použiť ako bezpečnú zónu pre civilistov.
Vojna v Pásme Gazy vypukla po bezprecedentnom útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, pri ktorom militanti zabili vyše 1200 ľudí, zväčša civilistov. Palestínske komandá tiež uniesli asi 250 rukojemníkov, z ktorých 132 naďalej zadržiavajú v Pásme Gazy. Izrael predpokladá, že 29 rukojemníkov medzičasom zahynulo.
Izrael v reakcii na útok prisľúbil, že Hamas zlikviduje, a jeho odvetné vzdušné útoky a pozemná ofenzíva si v Pásme Gazy podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyžiadali už viac ako 28.300 obetí.
Zdroj: bleskovky..sk (1), (2), (3), (4), (5), (6), (7), (8), (9), (10), (11), (12) / InfoVojna
Vučič povedal, že Trump by mohol na Vianoce ponúknuť Rusku a Ukrajine prímerie. Donald Trump,…
Nahradiť by ho mal Glück. Tibor Gašpar odstupuje z pozície predsedu parlamentného výboru pre obranu…
Dosud nezjištěné osoby svojí rukou vyplnily tisíce korespondenčních hlasů, kterým se v USA říká “registrace…
Čo sa týka dilemy rozhodovania sa medzi Donaldom Trumpom a Kamalou Harrisovou, pre mňa to…
"Podpísal im rozsudok smrti." Rusko reaguje na rozhodnutie českého prezidenta, umožniť 60 občanom bojovať na Ukrajine.…
Dodal, že vládna karavána ide v Číne ďalej. Výstavbu čínskej baterkárne v Šuranoch označil za…