Západ slnka tu býva jedinečný.
Na Slovensku sú miesta, ktoré svojím zvláštnym vyžarovaním na seba upozorňujú, priťahujú. Pramene, studničky, rybníky, skaly, kopce, stromy akoby v sebe ukrývali zázračnú moc. Nie je viditeľná voľným okom, nie je hmatateľná, len tam jednoducho vnímame prítomnosť niečoho príjemného, čarovného. Človek sa cíti dobre a odchádza odtiaľ nabitý energiou. Mnohým takýmto miestam sa pripisujú účinky, ktoré liečia nielen dušu, ale i telo. Nazývajú sa silové alebo energetické centrá. Každý národ ma svoje územie dýchajúce históriou predkov s vlastnými energetickými miestami. Zdravie a sila národa závisí práve od starostlivosti o tieto centrá. Hovorí sa, že koľko dáme, toľko dostaneme. Tak, ako národ udržuje a lieči svoju krajinu, tak ho ona spätnou väzbou dobíja a posilňuje, či si to jednotlivci uvedomujú alebo nie.
Najkrajší vrch Tatier a symbol veľkosti tohto horstva. V básni Kriváň Ľudovít Štúr vyjadruje pocity, že tak ako tento vrchol sa dvíha do výšky, aj ľudia pod ním žijúci povznášajú svoje myšlienky k oblakom, ale hneď sa musia vrátiť k zemi, lebo si uvedomujú ťažké položenie národa a jeho žiaľ. Tak ako sú však silné a mohutné Tatry, takí sú aj ľudia pod nimi. Kriváň chápe ako symbol Slovanov. Sám seba s ním stotožňuje, musí byť pevný, vysoko v oblakoch a predsa pripútaný k zemi. Aj tak však dokáže preraziť všetky mraky nad slovenským národom. Pre Štúrovcov bol Kriváň najkrajším vrchom Tatier a bol pre nich symbol veľkosti tohto horstva.
Hrad týčiaci sa nad sútokom Dunaja a Moravy je silným silovým miestom. Devínsky hrad sa stal prvým štátnym útvarom slovenských predkov. Pritiahol k sebe významné osobnosti a bol dejiskom mnohých historických udalostí. Je tu energia veľkomoravskej histórie, a národnej svojbytnosti Slovákov v podobe štúrovcov. Ak sa tam vyberiete, získate ochranu na svojej životnej ceste a silu prekonávať prekážky v súlade s vyššími princípmi.
Na území každého národa sa nachádza posvätné miesto, ktoré je silnou, historicky energetickou studnicou. Tam sídli duch národa, nesúci národné poslanie a úlohu a práve tam je energia národa. Na Slovensku je týmto miestom Blatnická dolina. Je jednou z najkrajších dolín Veľkej Fatry. Tiahne sa východo-západným smerom a pri obci Blatnica sa spája s Gaderskou dolinou. Je hlboko zarezaná vo vápencových a v dolomitových horninách. Toto miesto spolu s ruinami Blatnického hradu prináša silné duchovné posilnenie a okrem toho liečivo pôsobí na dolné a horné dýchacie cesty. Prechádzka samotnou dolinou popri krasovom skalnom reliéfe, s podobou postavy kráľa Svätopluka so štítom a s jeho oddanými, spája myseľ i srdce s poslaním slovenského národa.
Kráľova hoľa s výškou 1 946 metrov predstavuje najvýchodnejší vrchol hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je odtiaľto krásny výhľad a ide o miesto, kde pramenia významné slovenské rieky – Čierny Váh, jeden z hlavných zdrojov Váhu, Hnilec, Hron a Hornád. Vraví sa, že je matkou štyroch riek. Hrdo týčiaca sa Kráľova hoľa liečivo vplýva na srdce a cievny systém.
S nadmorskou výškou 1254 m. n. m. je piatym najvyšším vrchom Kremnických vrchov, nachádza sa približne na pol ceste vzdušnou čiarou medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Vrch dostal názov jednak podľa staroslovanského boha Velesa – ochrancu dobytka, stád a pastierov. Je to vládca mŕtvych a pán záhrobia. A tiež staroslovanského boha Tura – boha vojny. Boli uctievaní všetkými Slovanskými národmi. Poloha tohto vrchu ho v minulosti predurčila na rôzne kultové obrady. Najzaujímavejšou vecou na Velestúre sú staroslovanské nápisy. Historik starých Slovanov Antonín Horák zistil, že nápis nie je zložený
z rúnových znakov, ale je napísaný v staroslovanských znakoch a že Cyril a Metod nepriniesli Slovanom prvé písmo, pretože oni ho už dávno mali.
Najsilnejším energetickým centrom územia je miesto, kde sídli duša národa symbolizujúca jeho emócie a city. Na Slovensku ide o tajomnú horu, ticho spiacu sopku na východe krajiny – Vihorlat. Vihorlat je najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy, jeho výrazná dominanta. Je súčasťou Vihorlatských vrchov s pralesom zapísaným do UNESCO s 240-ročnými stromami. Samotný vrch Vihorlat s okolitými čarovnými jazierkami dobre pôsobí na psychické problémy. Pomáha odstraňovať pocity smútku, samoty, hnevu, nenávisti a sklamania.
Skvostom obce, ale i celého okresu Topoľčany i Nitrianskeho kraja je Kostolík sv. Juraja, nachádzajúci sa v horách Považského Inovca, na úpätí vrchu Marhát. Archeologický a architektonický prieskum od roku 1974 potvrdil, že jadro kostolíka tvorí oveľa staršia stavba – predrománska dvojpriestorová rotunda. Okolo kostolíka sa rozprestieral staroslovanský cintorín, na ktorom odkryli 150 hrobov, dva dvory chránené palisádami, šperky, veci dennej potreby. Nálezy sa datujú do 9. až 13. storočia. Kostolík bol v minulom roku vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Prírodná pamiatka Šarkania diera – jedna z najznámejších jaskýň v okolí Žiliny – leží na území Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly pri obci Súľov-Hradná, neďaleko Bytče. Legendy hovoria o tom, že Slovensko v dávnej minulosti obývali aj draky, z ktorých jeden mal prebývať v jaskyni na území Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly. Jaskyňa preto nesie pomenovanie Šarkania diera a aj keď sa v nej dôkazy o dračej prítomnosti dosiaľ nenašli, vie sa, že tu istý čas žil dnes už vyhynutý jaskynný medveď a v mladšej dobe kamennej praveký človek, čo z lokality robí dôležité archeologické nálezisko.
Jedinečné archeologické múzeum v prírode sa nachádza nad hladinou Liptovskej Mary. Ide o magické miesto, ktoré učarovalo mnohým dávnym obyvateľom Liptova ležiaceho na severe Slovenska a jeho návšteva je veľkolepým zážitkom. Havránok predstavuje jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku. Prítomnosť keltského obyvateľstva sa dokumentuje na Liptove od 4. až 1. storočia pred n. l. Archeológovia tu objavili a odkryli pozostatky sídliska z mladšej doby železnej označovanej aj ako laténska doba. Niektoré z týchto stavieb pochádzajú už zo slovanského osídlenia tohto územia. Tajomnú atmosféru je možné si vychutnať pri odkrytých pozostatkoch obetnej šachty s oltárikom, ktorá sa nachádza pri druidskej svätyni z 1. stor. pred Kristom. V čase najväčšej slávy sa na Havránku razili aj mince, čo dokazujú objavené zlomky foriem na mincové kotúčiky. Všetky mince majú na jednej strane koňa, na druhej lastúrovitú vypuklinu.
Tisícky veriacich každoročne navštevujú obec Marianka v okrese Malacky, ktorá sa nachádza na úpätí Malých Karpát. Je vôbec najstarším pútnickým miestom nielen na Slovensku, ale i v bývalom Uhorsku. Veriaci na toto pútnické miesto prichádzajú najmä kvôli uctievaniu Panny Márie Tálskej. Doteraz sa tradovalo, že Marianka vznikla na zelenej lúke a koncom 14. storočia prišli paulíni, ktorí tam postavili kostol. Archeologický výskum však potvrdil pozostatky stavieb, ktoré sú staré zhruba okolo roku 1277.
Záhadné kamenné gule v Megoňkách nájdete v mestskej časti Čadce – Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablunkova na Kysuciach. Najväčšia guľa má priemer približne 2,15 metra a pomenovali ju Mary. V kysuckej prírodnej rezervácii Klokočovské skálie nájdete obrovské kamenné gule, ktoré sú porovnateľné so svetovo preslávenými nálezmi v Mexiku alebo Kostarike. Ide totiž o najväčšie známe nálezisko kamenných gulí v Európe a skrývajú poriadne tajomstvo staré milióny rokov.
Súbor Holíčskych megalitov pozostáva z 22 zachovaných kultových kameňov, ktoré sú rozdelené na mužské a ženské. Bol súčasťou pravekého rondelu o priemere 60 metrov. Najväčší opracovaný kameň, megalit, má výšku 6,8 m. Holíčske megality, ktoré robotníci náhodou objavili pri výstavbe sídliska, sú najvýchodnejšie položené menhiry v Európe. Momentálne sú symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín. V pravekých dobách však slúžili ako svätyňa. Pod jedným z kameňov sa dokonca našlo aj ženské telo. Pravdepodobne išlo o šamanku svätyne. Na obrovských kameňoch môžete doteraz rozoznať rôzne dekorácie – vytesané postavy či pracovné nástroje. Holíčske megality sú záhadou pre historikov, podobne ako slávny Stonehenge. Majú svoje tajomstvá, ktoré nám zatiaľ nechcú prezradiť.
Slovensko je srdce a stred Európy. Na krásnom mieste na strednom Slovensku stojí vedľa starobylého Kostola sv. Jána Krstiteľa vztýčený kameň. Oznamuje, že práve tu sa nachádza najstarší geografický stred Európy.
Val v mnohom pripomína jedinečnú stavbu čínskeho múra. Svedčí o tom jeho pravdepodobná veľkosť aj nutnosť spolupráce pri jeho výstavbe. Nachádzajú sa v ňom miesta, kde sú prítomné obrovské kamenné bloky, ktorými by musel manipulovať väčší počet osôb. Samotná myšlienka, koľko ľudí muselo pracovať na tejto stavbe a koľko materiálu sa pri ňom využilo, prezrádza, že robota musela byť veľmi dobre organizovaná. Val bol postavený pravdepodobne Rimanmi a slúžil ako obrana proti barbarom. Na našom území ide asi o 60 kilometrový pás, ktorý je viditeľný v lese na niektorých miestach, preto sa mu hovorí aj slovenský čínsky múr. Cez naše územie vedie val od vrchu Sitno na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Bátovce, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ.
O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Pod Tatrami žili ľudia už v praveku. Nález výliatku mozgovne neandertálca spolu s odtlačkami vretennej a lýtkovej kosti, patria k najstarším nálezom na území Slovenska. Medzinárodná komisia v dňoch 17. – 23. VI. 1958 v Prahe a v Gánovciach potvrdila, že lokalita Gánovce patrí medzi svetové náleziská neandertálskeho človeka, ktorý v tejto oblasti žil pred 105 000 rokmi.
Juhozápadnému horizontu Banskej Štiavnice dominuje najvyšší vrch Štiavnických vrchov Sitno s prekrásnym výhľadom. Vrcholovú plošinu Sitna chránia z troch strán kolmé skalné steny, obranu štvrtej (severnej) strany zabezpečoval hrad Sitno. Postavili ho v 13. storočí na mieste pravekého opevneného hradiska. Od začiatku 18. storočia stojí v ruinách. K Sitnu sa viažu viaceré legendy a povesti. Azda najznámejšia hovorí o tom, že v jeho útrobách sa skrývajú sitnianski rytieri. Ak bude ľuďom spod Sitna najhoršie, magický vrch sa otvorí a nebojácni hrdinovia ho ochránia. Na vrchole Sitna turistom slúži obnovená drevená najstaršia rozhľadňa v Európe z roku 1727.
Pred 6850 až 6700 rokmi vyrástli na území dnešného západného Slovenska desiatky impozantných monumentov. Na území Slovenska objavili takmer päťdesiat rondelov. Najznámejší rondel je práve vo Svodíne. Jeho juhozápadná brána je orientovaná na smer vysokého Mesiaca, ktorý tam raz za 28 dní zapadá od júna do septembra každých 18,6 roka. Od decembra do apríla Mesiac zapadal na smere severozápadnej brány. Každá z brán do rondelu mala orientáciu na konkrétny bod na horizonte, kde Mesiac vychádzal alebo zapadal. Na týchto extrémnych polohách východu a západu Mesiaca nad svodínskym rondelom Slnko nikdy nemohlo vychádzať ani zapadať.
Zobor je najjužnejší geomorfologický podcelok jadrového pohoria Tribeč medzi Nitrou a Žiranmi. Najmocnejšou energetickou lokalitou Slovenska je podľa znalcov tajomna vápencový vrchol Zobor nad Nitrou, mestom, ktoré zažilo panovanie mocných kniežat a kráľov. Silové miesto so zvyškom mohutného hradiska, prameňmi, jaskyňou a pestrou flórou z nás vyháňa pocity samoty a prebúdza hrdosť.
V katastri obce Dechtice, v lesoch Malých Karpát, sa nachádza zrúcanina Kostola a kláštora sv. Kataríny. Kláštor, ktorý založil gróf Krištof Erdödy v roku 1618 na mieste, kde sa údajne zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu, patril františkánskemu rádu. Katarínka, ako ju domáci nazývajú, bola postavená v ranobarokovom štýle talianskym majstrom Pietrom Spazzom, staviteľom Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Katarínka bola i známym pútnickým miestom. Najväčšie púte sa konali na Bielu nedeľu, na sv. Katarínu (až 5000 ľudí). Veľká púť chodievala z Trnavy.
Záhadná hrobka na zámku. Ján František Pálfi zomrel roku 1908. V testamente, ktorý zanechal, sa jasne vyjadril o krokoch, ktoré majú jeho dedičia urobiť a ako naložiť s umeleckými zbierkami. Pálfiho telo bolo tri roky po smrti, roku 1911, uložené do honosného sarkofágu z červeného mramoru uprostred spoločnej hrobky na zámku v Bojniciach. Niekoľko desaťročí po grófovej smrti spozorovali zamestnanci múzea podivnú vec. Zo sarkofágu začala vytekať neidentifikovateľná tekutina zvláštnej medovitej konzistencie. Najprv sa tomuto faktu zrejme neprikladal nejaký špecifický význam, keďže množstvo tekutiny bolo zanedbateľné. Ale v polovici 90. rokov minulého storočia sa táto „kauza“ dostala na svetlo sveta a zaangažovala nielen odbornú ale aj širokú verejnosť. Dohadov o zvláštnej tekutine bolo vtedy neúrekom.
Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku a je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR. História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov. Umelecko-historicky najhodnotnejšiu výzdobu nástennými maľbami má zachovanú kostol a stredoveký refektár. Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít.
V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy.
Bohaté sú aj jeho dejiny. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej. Praveké osídlenie však vrcholí na prelome nášho letopočtu, keď sa tu vytvorilo obrovské a mohutné opevnené hradisko ľudu tzv. púchovskej kultúry. Jeho valy objavili archeológovia počas nedávneho archeologického výskumu. Našli tu však aj obydlia roľníckeho ľudu i remeselníkov a rozmerný kultový objekt. Z rozsahu, spôsobu opevnenia i z organizačnej štruktúry možno predpokladať, že už v tej dobe tu bolo administratívne centrum stredného Spiša. Valy, v teréne ešte znateľné, obklopovali celý hrad a prechádzali cez jeho najväčšie nádvorie. Po zániku tohto hradiska vzniklo na susednom kopci, na Dreveníku, ďalšie silné hradisko. Až po ňom sa začína budovať dnešný Spišský hrad.
Tajomná Havešová je národná prírodná rezervácia v Národnom parku Poloniny v Bukovských vrchoch, ktorá je zapísaná vo Svetovom zozname prírodného dedičstva UNESCO. Rastú tu buky najvyššie na svete, v plnej sile a kráse sa týčia k nebu. Ten najvyšší má 56 metrov. Je to maximálna výška buka, ktorá bola doposiaľ v bukových pralesoch Európy nameraná.
Slovenské pyramídové trojvršie je tajomný prírodný úkaz. Ide o tri vedľa seba stojace ihlany s dozadu predĺženou hranou, ktoré pripomínajú pyramídy. Tento zaujímavý úkaz zrejme vytvorila príroda pôsobením vodných tokov. V okolí trojvršia sa nachádza veľa unikátnych a vzácnych rastlín, ako napríklad črievičník papučkový alebo vzácna huba ryšavec šikmý. Trojvršie má výšku 180 metrov a je husto zalesnené najmä brezami. Dostať sa k nemu je ľahké, vedie k nemu vyšliapaný horský chodník. Medzi miestnymi obyvateľmi sa traduje, že keď prichádza lokálna búrka, nad trojvrším sa rozdelí buď naľavo na rieku Hnilec, alebo napravo na rieku Hornád, a tak v Rudňanoch neprší. Samozrejme, neplatí to, ak prší celoplošne. Vraj za to môže teplý vzduch stúpajúci z pohoria alebo energetické pole. Horalova pyramída, Pyramída Markušovce, Kóta Zulu 664 či Stožky. Názov tohto pyramídového trojvršia je záhadný rovnako ako samotný prírodný úkaz. Trojvršie, ktoré pripomína pyramídy, nájdete na mape pod názvom Pyramída Markušovce.
© Mr. Slovak o.z.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…